V pomerne v hojnom počte začali rásť smrčky.
Autor TASR
Malinová 13. apríla (TASR) – Po vlaňajšej slabej hubárskej sezóne sa už hubári na hornej Nitre v týchto dňoch tešia z prvých jarných húb. Začali totiž pomerne v hojnom počte rásť smrčky. Dnes ráno sa za nimi vybral aj hubár Juraj Richter z Malinovej.
Vie veľmi dobre, kde ich má hľadať. Každý rok rastú v blízkosti potoka Chvojnica na vlhkej pôde pod rôznymi krovinami, hlohom, trnkovými a šípkovými kríkmi, ale aj vŕbami a jelšami, len niekoľko sto metrov od jeho rodinného domu.
V priebehu pol hodiny nazbieral asi 20 až 30 kusov drobných húb s rebrovitými hlavičkami.
Tak ako po minulé roky našiel na tých istých miestach aj niekoľko húb rodu ohnivec šarlátový.
Je to krásna miskovitá, pomerne vzácna huba. Je neprehliadnuteľná svojou výraznou šarlátovo červenou farbou.
Je však iba ozdobou jarnej prírody, pretože nie je jedlá.
Doma zalistoval v hubárskom atlase, pretože smrčkov rastie niekoľko druhov a podľa odborníkov niektoré možno presne určiť len pod mikroskopom. Oplatilo sa. Zistil, že nenazbieral smrčky, ale smrčkovce české. Prvý raz ich totiž popísali českí mykológovia, podľa čoho dostali meno. Od smrčkov vysokých, jedlých či kužeľovitých sa smrčkovce české odlišujú veľkosťou, žltohnedým klobúkom s pozdĺžnymi rebrami, ktorý je prirastený až k vrcholu hlúbika. To je najdôležitejší poznávací znak v porovnaní so smrčkami. Tie sú totiž po rozkrojení celé prakticky duté. Nič to však nemení na skutočnosti, že všetky smrčky i smrčkovce patria medzi výborné ba až lahodné huby. Aj plodnice, ktoré Juraj Richter našiel, skončili v chutnej jarnej polievke.
Vie veľmi dobre, kde ich má hľadať. Každý rok rastú v blízkosti potoka Chvojnica na vlhkej pôde pod rôznymi krovinami, hlohom, trnkovými a šípkovými kríkmi, ale aj vŕbami a jelšami, len niekoľko sto metrov od jeho rodinného domu.
V priebehu pol hodiny nazbieral asi 20 až 30 kusov drobných húb s rebrovitými hlavičkami.
Tak ako po minulé roky našiel na tých istých miestach aj niekoľko húb rodu ohnivec šarlátový.
Je to krásna miskovitá, pomerne vzácna huba. Je neprehliadnuteľná svojou výraznou šarlátovo červenou farbou.
Je však iba ozdobou jarnej prírody, pretože nie je jedlá.
Tu bude player
Doma zalistoval v hubárskom atlase, pretože smrčkov rastie niekoľko druhov a podľa odborníkov niektoré možno presne určiť len pod mikroskopom. Oplatilo sa. Zistil, že nenazbieral smrčky, ale smrčkovce české. Prvý raz ich totiž popísali českí mykológovia, podľa čoho dostali meno. Od smrčkov vysokých, jedlých či kužeľovitých sa smrčkovce české odlišujú veľkosťou, žltohnedým klobúkom s pozdĺžnymi rebrami, ktorý je prirastený až k vrcholu hlúbika. To je najdôležitejší poznávací znak v porovnaní so smrčkami. Tie sú totiž po rozkrojení celé prakticky duté. Nič to však nemení na skutočnosti, že všetky smrčky i smrčkovce patria medzi výborné ba až lahodné huby. Aj plodnice, ktoré Juraj Richter našiel, skončili v chutnej jarnej polievke.