Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Klátovské rameno je mokraďovým biotopom a je domovom rôznych druhov chránenej mokraďovej fauny a flóry. Začalo dochádzať k degradácii, postupnému zaneseniu koryta sedimentmi a ničeniu vzácneho biotopu
Autor TASR
Trhová Hradská 26. apríla (TASR) - Pri príležitosti Dňa Zeme sa konala v piatok v Trhovej Hradskej v okrese Dunajská Streda záverečná konferencia projektu Zlepšenie stavu mokrade Klátovské rameno, ktorý realizovalo v uplynulom období konzorcium štyroch partnerov. Cieľom ich spoločnej práce bola revitalizáciu mokraďových biotopov toku. Informovala o tom TASR Monika Supeková zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).
Projekt bol financovaný z Nórskych grantov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR. SVP spolu s hlavným projektovým partnerom Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a občianskym združením (OZ) Zelené dedičstvo - Zöld örökség zrealizoval opatrenia na zastavenie degradácie a spomalenie postupnej sukcesie vzácneho vodného biotopu v dĺžke 32 kilometrov, ktoré je územím európskeho významu a tiež národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s V. až III. stupňom ochrany.
"K vyhláseniu NPR prišlo zruba pred 30 rokmi. No keďže odvtedy na územie zakázaný vstup ľudí, začalo dochádzať k degradácii, k zhoršeniu hydrologických pomerov a poklesu vody, postupnému zaneseniu koryta sedimentmi a ničeniu vzácneho biotopu," opísala Supeková. Realizácia projektu nielen na Klátovskom ramene Malého Dunaja, ale aj k nemu pridružených bočných ramien Čótfa, dlhom štyri kilometre, a Soliari, dlhom šesť kilometrov, si vyžiadali podľa jej vyjadrenia veľký objem činností. Museli získať okrem informácie monitorovania kvality vody, sedimentov zmapovanie existencie inváznych druhov drevín, zistiť zdroje znečistenia, zistiť výšku hladín podzemných vôd a ďalšie.
Klátovské rameno je mokraďovým biotopom a je domovom rôznych druhov chránenej mokraďovej fauny a flóry. Vplyvom antropogénnej činnosti v okolitej agrárnej krajine sa za posledných 200 rokov výrazne zmenil charakter ramennej sústavy Žitného ostrova a narušil spôsob zavodňovania tohto vodného biotopu. V súčasnosti aj vplyvom zmeny klímy dochádza napriek vyhlásenému stupňu ochrany k postupnej degradácii vzácneho biotopu. A práve úlohou partnerského miestneho občianskeho združenia bolo v projekte podľa Supekovej vysvetľovať opatrenia obyvateľom dotknutých obcí i agitovať do budúcich prác občianskej ochrany. Manažovať by ich mal gestor Štátna ochrana prírody - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy. "Veríme, že aj toto by mohlo pomôcť lepšie pochopiť zmysel chráneného územia," doplnila Supeková.
Priamo v Trhovej Hradskej realizátori projektu prezentovali na ramene štrkový ostrov a lavicu, úlohou ktorých je zrýchliť prúdenie vody. Starosta obce Gergely Török uviedol, že napriek tomu, že v projekte neboli účastní, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Doplnil, že obyvatelia prijali projekt pozitívne.
Projekt bol financovaný z Nórskych grantov a spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu SR. SVP spolu s hlavným projektovým partnerom Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, Stavebnou fakultou Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a občianskym združením (OZ) Zelené dedičstvo - Zöld örökség zrealizoval opatrenia na zastavenie degradácie a spomalenie postupnej sukcesie vzácneho vodného biotopu v dĺžke 32 kilometrov, ktoré je územím európskeho významu a tiež národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s V. až III. stupňom ochrany.
"K vyhláseniu NPR prišlo zruba pred 30 rokmi. No keďže odvtedy na územie zakázaný vstup ľudí, začalo dochádzať k degradácii, k zhoršeniu hydrologických pomerov a poklesu vody, postupnému zaneseniu koryta sedimentmi a ničeniu vzácneho biotopu," opísala Supeková. Realizácia projektu nielen na Klátovskom ramene Malého Dunaja, ale aj k nemu pridružených bočných ramien Čótfa, dlhom štyri kilometre, a Soliari, dlhom šesť kilometrov, si vyžiadali podľa jej vyjadrenia veľký objem činností. Museli získať okrem informácie monitorovania kvality vody, sedimentov zmapovanie existencie inváznych druhov drevín, zistiť zdroje znečistenia, zistiť výšku hladín podzemných vôd a ďalšie.
Klátovské rameno je mokraďovým biotopom a je domovom rôznych druhov chránenej mokraďovej fauny a flóry. Vplyvom antropogénnej činnosti v okolitej agrárnej krajine sa za posledných 200 rokov výrazne zmenil charakter ramennej sústavy Žitného ostrova a narušil spôsob zavodňovania tohto vodného biotopu. V súčasnosti aj vplyvom zmeny klímy dochádza napriek vyhlásenému stupňu ochrany k postupnej degradácii vzácneho biotopu. A práve úlohou partnerského miestneho občianskeho združenia bolo v projekte podľa Supekovej vysvetľovať opatrenia obyvateľom dotknutých obcí i agitovať do budúcich prác občianskej ochrany. Manažovať by ich mal gestor Štátna ochrana prírody - Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy. "Veríme, že aj toto by mohlo pomôcť lepšie pochopiť zmysel chráneného územia," doplnila Supeková.
Priamo v Trhovej Hradskej realizátori projektu prezentovali na ramene štrkový ostrov a lavicu, úlohou ktorých je zrýchliť prúdenie vody. Starosta obce Gergely Török uviedol, že napriek tomu, že v projekte neboli účastní, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie. Doplnil, že obyvatelia prijali projekt pozitívne.
