V oblasti Muránskej planiny sa už niekoľko rokov uskutočňujú výskumy zamerané na poznávanie raniaka obrovského.
Autor TASR
Muráň 4. septembra (TASR) – Na území Národného parku (NP) Muránska planina a v jeho blízkom okolí žije 25 z 28 druhov netopierov, ktorých výskyt je oficiálne opísaný na Slovensku. Medzi nimi aj raniak obrovský, pomerne neznámy druh lesného netopiera, o ktorom sa vie dodnes veľmi málo. Na Muránskej planine hľadá úkryt v osikách, loviť zvykne až v oblasti Popradu a to aj vo výške Gerlachovského štítu.
Pod bohatý a druhovo pestrý výskyt netopierov na Muránskej planine sa podľa zoológa Správy NP Muránska planina Tomáša Iľka podpísalo hneď niekoľko faktorov. „Muránskou planinou prechádza hranica medzi južnými a severnými druhmi. Južné druhy tu majú najsevernejší výskyt, severné druhy tu zas majú svoj najjužnejší výskyt,“ vysvetlil pre TASR Iľko. Ako dodal, medzi ďalšie dôvody patria veľké rozpätie nadmorských výšok, vysoká lesnatosť územia i početné banské diela či staré kostoly, kde netopiere hľadajú útočisko.
„Máme tu večernicu severskú, ktorá tu má aj zimoviská. Z južnej strany máme podkovára južného a lietavca sťahovavého, v rudnej bani v Revúckej vrchovine sa nachádza najväčšia reprodukčná kolónia týchto netopierov na Slovensku,“ doplnil zoológ občianskeho združenia Živá planina a člen Spoločnosti pre ochranu netopierov Ervín Hapl.
Všetky druhy netopierov, vyskytujúce sa na území Slovenska, sú zákonom chránené, medzi najzraniteľnejšie patrí podľa Hapla podkovár južný, ktorý sa u nás vyskytuje len v niekoľkých lokalitách situovaných pod zemským povrchom. Medzi vzácne netopiere patrí aj uchaňa čierna, ktorej populácia pre klimatické zmeny a nevhodné hospodárenie v lesoch klesá v celej Európe. Na Muránskej planine zimuje v Tuneli pod Dielikom na nikdy nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Tisovca.
„Bola tam najväčšia agregácia uchane čiernej v rámci strednej Európy. Tým, že ho navštevovali ľudia, počet netopierov v jednom kritickom roku klesol až na 12 kusov,“ prezradil Hapl. Ako dodal, významnou lokalitou výskytu netopierov je i ďalší z nedokončených tunelov, takzvaných gemerských spojok pri obci Slavošovce.
Najzáhadnejším druhom netopiera, vyskytujúcim sa na Muránskej planine, je raniak obrovský, o ktorom vedia odborníci dodnes veľmi málo. Ide o najväčšieho netopiera v Európe s rozpätím krídiel až do 40 centimetrov, populácia na Muránskej planine je podľa zoológa z pohľadu Slovenska unikátna. „Zistilo sa, že jeho úkryty na Muránskej planine sú len v osike, teda v druhu stromu, ktorý je z hospodárskeho hľadiska manažovaný tak, že sa cielene odstraňuje,“ vysvetlil Hapl.
V oblasti Muránskej planiny sa už niekoľko rokov uskutočňujú výskumy zamerané na poznávanie raniaka obrovského. Niekoľko jedincov dokázali aj odchytiť, pripevniť im satelitné vysielačky a sledovať ich aktivitu. Výsledky ukázali, že niektoré samice odchádzali z Muránskej planiny v noci loviť až do oblasti Popradu. Lietali pritom v nadmorskej výške 1000 metrov, dokonca aj vo výške Gerlachovského štítu.
Iné výskumy naznačujú, že v potrave má raniak obrovský aj spevavé vtáky, ako k tomu dochádza, však nie je dodnes známe. Záhadou ostáva aj to, kde tento druh na Muránskej planine zimuje a či v chladných mesiacoch nemigruje do inej oblasti. „Vieme, že sa tu vyskytuje od konca apríla do začiatku októbra, ale kde je potom, to je otázka pre ďalšie výskumy,“ uviedol Hapl.
Pod bohatý a druhovo pestrý výskyt netopierov na Muránskej planine sa podľa zoológa Správy NP Muránska planina Tomáša Iľka podpísalo hneď niekoľko faktorov. „Muránskou planinou prechádza hranica medzi južnými a severnými druhmi. Južné druhy tu majú najsevernejší výskyt, severné druhy tu zas majú svoj najjužnejší výskyt,“ vysvetlil pre TASR Iľko. Ako dodal, medzi ďalšie dôvody patria veľké rozpätie nadmorských výšok, vysoká lesnatosť územia i početné banské diela či staré kostoly, kde netopiere hľadajú útočisko.
„Máme tu večernicu severskú, ktorá tu má aj zimoviská. Z južnej strany máme podkovára južného a lietavca sťahovavého, v rudnej bani v Revúckej vrchovine sa nachádza najväčšia reprodukčná kolónia týchto netopierov na Slovensku,“ doplnil zoológ občianskeho združenia Živá planina a člen Spoločnosti pre ochranu netopierov Ervín Hapl.
Všetky druhy netopierov, vyskytujúce sa na území Slovenska, sú zákonom chránené, medzi najzraniteľnejšie patrí podľa Hapla podkovár južný, ktorý sa u nás vyskytuje len v niekoľkých lokalitách situovaných pod zemským povrchom. Medzi vzácne netopiere patrí aj uchaňa čierna, ktorej populácia pre klimatické zmeny a nevhodné hospodárenie v lesoch klesá v celej Európe. Na Muránskej planine zimuje v Tuneli pod Dielikom na nikdy nedostavanej železničnej trati z Revúcej do Tisovca.
„Bola tam najväčšia agregácia uchane čiernej v rámci strednej Európy. Tým, že ho navštevovali ľudia, počet netopierov v jednom kritickom roku klesol až na 12 kusov,“ prezradil Hapl. Ako dodal, významnou lokalitou výskytu netopierov je i ďalší z nedokončených tunelov, takzvaných gemerských spojok pri obci Slavošovce.
Najzáhadnejším druhom netopiera, vyskytujúcim sa na Muránskej planine, je raniak obrovský, o ktorom vedia odborníci dodnes veľmi málo. Ide o najväčšieho netopiera v Európe s rozpätím krídiel až do 40 centimetrov, populácia na Muránskej planine je podľa zoológa z pohľadu Slovenska unikátna. „Zistilo sa, že jeho úkryty na Muránskej planine sú len v osike, teda v druhu stromu, ktorý je z hospodárskeho hľadiska manažovaný tak, že sa cielene odstraňuje,“ vysvetlil Hapl.
V oblasti Muránskej planiny sa už niekoľko rokov uskutočňujú výskumy zamerané na poznávanie raniaka obrovského. Niekoľko jedincov dokázali aj odchytiť, pripevniť im satelitné vysielačky a sledovať ich aktivitu. Výsledky ukázali, že niektoré samice odchádzali z Muránskej planiny v noci loviť až do oblasti Popradu. Lietali pritom v nadmorskej výške 1000 metrov, dokonca aj vo výške Gerlachovského štítu.
Iné výskumy naznačujú, že v potrave má raniak obrovský aj spevavé vtáky, ako k tomu dochádza, však nie je dodnes známe. Záhadou ostáva aj to, kde tento druh na Muránskej planine zimuje a či v chladných mesiacoch nemigruje do inej oblasti. „Vieme, že sa tu vyskytuje od konca apríla do začiatku októbra, ale kde je potom, to je otázka pre ďalšie výskumy,“ uviedol Hapl.