Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Požehnanie jedál úzko súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci.
Autor TASR
Bardejov 8. apríla (TASR) - Slávenie Veľkej noci je vždy slávením Zmŕtvychvstania a smrti Ježiša Krista. Veľkú noc nemožno oddeliť od Ježiša Krista, čo sa, žiaľ, niekedy v spoločnosti deje. Pred požehnaním veľkonočných jedál na Radničnom námestí pri Bazilike sv. Egídia v Bardejove to povedal dekan tunajšej rímskokatolíckej farnosti Marek Kreheľ.
"Hovorí sa o tradičnom prežívaní Veľkej noci, to nie sú sviatky jari ani sviatky prebúdzania sa prírody, pretože Veľká noc je vždy o tajomstve Ježišovho zmŕtvychvstania. Toto si pripomíname a slávime každoročne na Veľkú noc," uviedol Kreheľ.
Požehnanie jedál podľa neho úzko súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. "Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec. To všetko bolo akési vakantné v tom čase, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie. To, že máme čo jesť, nie je náhoda, ale sú to Božie dobrodenia," priblížil.
Nie vo všetkých regiónoch Slovenska sa koná požehnávanie jedál. Kreheľ to za nadprácu kňazov na východnom Slovensku nepovažuje. "Pre nás je to vždy stretnutie s ľuďmi mimo liturgiu, mimo kostola a vždy to má nádych radosti, pretože sme v bezprostrednom kontakte s deťmi, mladými, v podstate s celou farnosťou, dokonca aj s tými, ktorí neprichádzajú na slávenie eucharistie a veľkonočných obradov. Pre nás je to príležitosť, aby sme oslovili aj týchto ľudí a pozvali ich naspäť do spoločenstva, z ktorého vyšli," doplnil.
Aj keď sa požehnanie jedál konalo v sobotu popoludní, mali by sa podľa Kreheľa jesť po slávení Bielej soboty alebo slávnosti Zmŕtvychvstania Pána.
"V rodinách sú všelijaké tradície, niekde to je tak, že už po požehnaní, keď ich prinesú domov ich konzumujú. Dôležité je, aby sme si v rodinách uvedomili, že je to Boží dar a že v podstate pozývame Boha k nášmu stolu," dodal Kreheľ.
Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ. "Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti sami pripravovať," povedala Mária Bombová.
"Je to sestrin košík, ale videla som, čo tam vkladá. Také tradičné východoslovenské jedlá, hrudku, šunku, klobásu, vajíčka, baránka z masla a pečený koláč - pasku. Sú to tradície, pripomína mi to detstvo a rodinu," dodala veriaca Anna Micenková.
"Hovorí sa o tradičnom prežívaní Veľkej noci, to nie sú sviatky jari ani sviatky prebúdzania sa prírody, pretože Veľká noc je vždy o tajomstve Ježišovho zmŕtvychvstania. Toto si pripomíname a slávime každoročne na Veľkú noc," uviedol Kreheľ.
Požehnanie jedál podľa neho úzko súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. "Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec. To všetko bolo akési vakantné v tom čase, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie. To, že máme čo jesť, nie je náhoda, ale sú to Božie dobrodenia," priblížil.
Nie vo všetkých regiónoch Slovenska sa koná požehnávanie jedál. Kreheľ to za nadprácu kňazov na východnom Slovensku nepovažuje. "Pre nás je to vždy stretnutie s ľuďmi mimo liturgiu, mimo kostola a vždy to má nádych radosti, pretože sme v bezprostrednom kontakte s deťmi, mladými, v podstate s celou farnosťou, dokonca aj s tými, ktorí neprichádzajú na slávenie eucharistie a veľkonočných obradov. Pre nás je to príležitosť, aby sme oslovili aj týchto ľudí a pozvali ich naspäť do spoločenstva, z ktorého vyšli," doplnil.
Aj keď sa požehnanie jedál konalo v sobotu popoludní, mali by sa podľa Kreheľa jesť po slávení Bielej soboty alebo slávnosti Zmŕtvychvstania Pána.
"V rodinách sú všelijaké tradície, niekde to je tak, že už po požehnaní, keď ich prinesú domov ich konzumujú. Dôležité je, aby sme si v rodinách uvedomili, že je to Boží dar a že v podstate pozývame Boha k nášmu stolu," dodal Kreheľ.
Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ. "Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti sami pripravovať," povedala Mária Bombová.
"Je to sestrin košík, ale videla som, čo tam vkladá. Také tradičné východoslovenské jedlá, hrudku, šunku, klobásu, vajíčka, baránka z masla a pečený koláč - pasku. Sú to tradície, pripomína mi to detstvo a rodinu," dodala veriaca Anna Micenková.
