Farnosti v Šamoríne a Sládkovičove možno zaradiť medzi deväť rímskokatolíckych a evanjelických farností v Dunajskostredskom a Galantskom okrese, ktoré získali dotácie na obnovu farností.
Autor TASR
Šamorín/Sládkovičovo 17. augusta (TASR) – Ministerstvo kultúry SR v programe Obnovme si svoj dom na rok 2018 udelil Farnosti Šamorín na rekonštrukciu kostola svätej Margity v Šámote 15.000 eur z požadovaných 47.500 eur a Farnosti Sládkovičovo na reštaurovanie interiéru rímskokatolíckeho kostola svätej Margity v Malej Mači 10.000 eur zo žiadaných 18.525 eur. Farnosti si musia rekonštrukciu dofinancovať z vlastných zdrojov a zo zdrojov samospráv.
Ako pre TASR uviedol farár Pavol Myjavec zo šamorínskej farnosti, dotácia bude použitá na výmenu strešnej konštrukcie a krytiny nad svätyňou kostola sv. Margity v Šámote.
Farár Václav Ďurčo z Farnosti Sládkovičovo potvrdil, že tento rok pokračujú práce v interiéri rímskokatolíckeho kostola svätej Margity v Malej Mači. "Kostolík sa už niekoľko rokov reštauruje a vracia do pôvodného románskeho slohu," dodal.
Farnosti v Šamoríne a Sládkovičove možno zaradiť medzi deväť rímskokatolíckych a evanjelických farností v Dunajskostredskom a Galantskom okrese (Štvrtok na Ostrove, Michal na Ostrove, Šamorín, Báč, Holice, Sládkovičovo, Jelka, Dolná Streda), ktoré získali dotácie na obnovu farností.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Šámote je tehlový románsky kostolík s obdĺžnikovou loďou, predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Neslúži na bohoslužobné účely a nie je v ňom žiadne vnútorné vybavenie. Ide o neskororománsku stavbu približne z roku 1260. V rokoch 1983–1984 bol opravený, obnovili jeho fasádu a vymenili drevený strop. V roku 2013 vznikla ďalšia iniciatíva na obnovu objektu a následne bola v roku 2015 odstránená drevená vežička, nakoľko sa začala nebezpečne nakláňať. Šamorínska farnosť opravila v roku 2017 strechu lode.
História kostola svätej Margity v Malej Mači siaha do prvej polovice 13. storočia, pričom ide o románsky tehlový kostol s obdĺžnikovou loďou a štvorcovou svätyňou, pristavanou západnou vežou a sakristiou. V druhej polovici 17. storočia získal kostolík dnešnú siluetu, keď k západnému priečeliu pristavali vežu. Ako spomienku na turecké časy má kostol nad krížom na veži pripevnený polmesiac. V interiéri sa zachovala nádrž kamennej krstiteľnice jednoduchého tvaru bez ozdobných prvkov. V prvej polovici roku 2009 sa skončila obnova fasád stavby. Interiér kostolíka bol v 14. storočí vyzdobený nástennými maľbami, čo potvrdil objav reštaurátorov v roku 2014, ktorý na východnej stene svätyne sčasti odkryli maľbu ukrižovaného Krista s Pannou Máriou, sv. Jánom a postavami biskupov.
Ako pre TASR uviedol farár Pavol Myjavec zo šamorínskej farnosti, dotácia bude použitá na výmenu strešnej konštrukcie a krytiny nad svätyňou kostola sv. Margity v Šámote.
Farár Václav Ďurčo z Farnosti Sládkovičovo potvrdil, že tento rok pokračujú práce v interiéri rímskokatolíckeho kostola svätej Margity v Malej Mači. "Kostolík sa už niekoľko rokov reštauruje a vracia do pôvodného románskeho slohu," dodal.
Farnosti v Šamoríne a Sládkovičove možno zaradiť medzi deväť rímskokatolíckych a evanjelických farností v Dunajskostredskom a Galantskom okrese (Štvrtok na Ostrove, Michal na Ostrove, Šamorín, Báč, Holice, Sládkovičovo, Jelka, Dolná Streda), ktoré získali dotácie na obnovu farností.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Šámote je tehlový románsky kostolík s obdĺžnikovou loďou, predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Neslúži na bohoslužobné účely a nie je v ňom žiadne vnútorné vybavenie. Ide o neskororománsku stavbu približne z roku 1260. V rokoch 1983–1984 bol opravený, obnovili jeho fasádu a vymenili drevený strop. V roku 2013 vznikla ďalšia iniciatíva na obnovu objektu a následne bola v roku 2015 odstránená drevená vežička, nakoľko sa začala nebezpečne nakláňať. Šamorínska farnosť opravila v roku 2017 strechu lode.
História kostola svätej Margity v Malej Mači siaha do prvej polovice 13. storočia, pričom ide o románsky tehlový kostol s obdĺžnikovou loďou a štvorcovou svätyňou, pristavanou západnou vežou a sakristiou. V druhej polovici 17. storočia získal kostolík dnešnú siluetu, keď k západnému priečeliu pristavali vežu. Ako spomienku na turecké časy má kostol nad krížom na veži pripevnený polmesiac. V interiéri sa zachovala nádrž kamennej krstiteľnice jednoduchého tvaru bez ozdobných prvkov. V prvej polovici roku 2009 sa skončila obnova fasád stavby. Interiér kostolíka bol v 14. storočí vyzdobený nástennými maľbami, čo potvrdil objav reštaurátorov v roku 2014, ktorý na východnej stene svätyne sčasti odkryli maľbu ukrižovaného Krista s Pannou Máriou, sv. Jánom a postavami biskupov.