Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) – Na bratislavskom ostrove Sihoť, území významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja, sa dnes začalo s ďalšou etapou výsadby nových stromov. Ide o časť plochy, na ktorej na jar tohto roka prebehla ťažba dreva až do času, kým ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v polovici apríla výrub nepozastavila, pokiaľ sa nenájde systémové riešenie pre ochranu ostrova. Celkovo by tu malo aktuálne pribudnúť okolo 600 stromov pôvodného druhu topoľa čierneho.
"Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a zároveň lužný les, a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove. Na jar a dnes sme pristúpili k tomu, že začíname sadiť pôvodné druhy. Dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov," povedala na dnešnom brífingu Matečná. Ide pritom o plochu, vedľa ktorej sa už sadilo na jar tohto roka, avšak pre nedostatok mladých stromov a z dôvodu, že na niektorých miestach bolo uskladnené vyťažené drevo, sa vo výsadbe mohlo pokračovať až v súčasnosti. "Urobili sme opatrenia, aby sme uchránili tento pôvodný čarovný les, ktorý je v tejto oblasti veľmi pekný," doplnila. Jedným z opatrení na ochranu zelene a proti burine je napr. aj strhávanie popínavých rastlín či výrub nežiaducich drevín v poraste a zalesňovanie.
To víta aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá je podľa jej hovorcu Jána Pálffyho spoločnosťou pracujúcou s prírodnými zdrojmi, v tomto prípade pitnou vodou. "Preto veľmi citlivo vnímame každú aktivitu, ktorá sa v blízkosti vodárenských zdrojov deje. Pozitívne ale vnímame každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované," povedal Pálffy s tým, že jednou z takýchto foriem je aj obnova lesa na ostrove Sihoť. Ten podľa neho plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, teda nie hospodárske účely. Pozitívne to vníma aj aktivista Miroslav Dragun, ktorý výsadbu pôvodných drevín na danom území označuje za príjemné prekvapenie. Zároveň ale podotýka, že "prvá lastovička leto nerobí".
Podľa kompetentných sa bude vo výrube, ale zároveň aj následnom opätovnom zalesňovaní pokračovať aj v budúcnosti. Postupovať by sa malo na základe dohody a spolupráce medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR, ktorým ostrov Sihoť a zeleň na ňom patrí. Matečná v tejto súvislosti ubezpečuje, že pôjde o šetrnejší spôsob ťažby na maloplošných územiach, maximálne na ploche 2,7 percenta z plochy ostrova ročne, pričom obnovená ťažby by nemala presiahnuť jeden hektár ročne.
Samotná ťažba bude následne pokračovať zalesňovaním pôvodnými druhmi, a to nielen topoľom čiernym. Pripúšťa to aj Martin Matys z Odštepného závodu Lesov SR – Smolenice, podľa ktorého by sa s výrubom a následným zalesňovaním mohlo pokračovať na jar budúceho roka. Podmienkou je ale dohoda medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR. Zároveň doplnil, že plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2016-2025 schválený stále nie je. Bezzásahovú zónu nepripúšťa ani ministerstvo, ktoré argumentuje nutnosťou výrubu nepôvodných druhov drevín či vznikom kyselín pri rozklade dreva, ktoré by sa mohli dostať do vodných zdrojov, ani BVS, podľa ktorej je istá objektívna starostlivosť aj v zmysle výrubu nevyhnutná.
Ostrov Sihoť sa spomína aj v súvislosti s iniciatívou ochranárov a občianskych aktivistov na vytvorenie Národného parku Podunajsko. O jeho vytvorenie sa zasadzuje napr. aj Bratislavský samosprávny kraj, podporu na jeho vznik vyjadrili aj niektoré mestské časti. Ministerka to vníma ako jednu z alternatív, o ktorých treba diskutovať. Bližšie sa nechcela vyjadriť zatiaľ ani k zložitým rokovaniam s hlavným mestom. To ešte v apríli dostalo od ministerstva a Lesov SR ponuku na zámenu ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ponuku mesto síce uvítalo, avšak niekoľkokrát zdôraznilo, že nie na úkor iných zelených plôch a lesov, ktoré má hlavné mesto len v bratislavskom lesoparku.
Správa lesov na ostrove Sihoť tak zostáva aj po siedmich mesiacoch od ponuky stále nezmenená. "Lesy na ostrove Sihoť nie sú v správe hlavného mesta. Hlavné mesto zaslalo štátnym lesom žiadosť o prevzatie Pečnianskeho lesa do správy Mestských lesov Bratislavy, zatiaľ bez výsledku," povedala pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. To, že v danej veci nie je zatiaľ nič nové, potvrdil pre TASR aj hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Preverovanie právneho základu žiadosti, resp. stanoviska mestskej samosprávy k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy, tak nie je ukončené.
Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je táto voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti sa tu nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní a 148 kontrolných vrtov. Na ostrove Sihoť platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.
"Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a zároveň lužný les, a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove. Na jar a dnes sme pristúpili k tomu, že začíname sadiť pôvodné druhy. Dnes vysádzame topoľ čierny v počte 600 kusov," povedala na dnešnom brífingu Matečná. Ide pritom o plochu, vedľa ktorej sa už sadilo na jar tohto roka, avšak pre nedostatok mladých stromov a z dôvodu, že na niektorých miestach bolo uskladnené vyťažené drevo, sa vo výsadbe mohlo pokračovať až v súčasnosti. "Urobili sme opatrenia, aby sme uchránili tento pôvodný čarovný les, ktorý je v tejto oblasti veľmi pekný," doplnila. Jedným z opatrení na ochranu zelene a proti burine je napr. aj strhávanie popínavých rastlín či výrub nežiaducich drevín v poraste a zalesňovanie.
To víta aj Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá je podľa jej hovorcu Jána Pálffyho spoločnosťou pracujúcou s prírodnými zdrojmi, v tomto prípade pitnou vodou. "Preto veľmi citlivo vnímame každú aktivitu, ktorá sa v blízkosti vodárenských zdrojov deje. Pozitívne ale vnímame každý krok, ktorý prispieva k tomu, aby vodárenské zdroje boli zachované," povedal Pálffy s tým, že jednou z takýchto foriem je aj obnova lesa na ostrove Sihoť. Ten podľa neho plní predovšetkým vodohospodársku funkciu, teda nie hospodárske účely. Pozitívne to vníma aj aktivista Miroslav Dragun, ktorý výsadbu pôvodných drevín na danom území označuje za príjemné prekvapenie. Zároveň ale podotýka, že "prvá lastovička leto nerobí".
Podľa kompetentných sa bude vo výrube, ale zároveň aj následnom opätovnom zalesňovaní pokračovať aj v budúcnosti. Postupovať by sa malo na základe dohody a spolupráce medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR, ktorým ostrov Sihoť a zeleň na ňom patrí. Matečná v tejto súvislosti ubezpečuje, že pôjde o šetrnejší spôsob ťažby na maloplošných územiach, maximálne na ploche 2,7 percenta z plochy ostrova ročne, pričom obnovená ťažby by nemala presiahnuť jeden hektár ročne.
Samotná ťažba bude následne pokračovať zalesňovaním pôvodnými druhmi, a to nielen topoľom čiernym. Pripúšťa to aj Martin Matys z Odštepného závodu Lesov SR – Smolenice, podľa ktorého by sa s výrubom a následným zalesňovaním mohlo pokračovať na jar budúceho roka. Podmienkou je ale dohoda medzi BVS a štátnym podnikom Lesy SR. Zároveň doplnil, že plán starostlivosti o les na obdobie rokov 2016-2025 schválený stále nie je. Bezzásahovú zónu nepripúšťa ani ministerstvo, ktoré argumentuje nutnosťou výrubu nepôvodných druhov drevín či vznikom kyselín pri rozklade dreva, ktoré by sa mohli dostať do vodných zdrojov, ani BVS, podľa ktorej je istá objektívna starostlivosť aj v zmysle výrubu nevyhnutná.
Ostrov Sihoť sa spomína aj v súvislosti s iniciatívou ochranárov a občianskych aktivistov na vytvorenie Národného parku Podunajsko. O jeho vytvorenie sa zasadzuje napr. aj Bratislavský samosprávny kraj, podporu na jeho vznik vyjadrili aj niektoré mestské časti. Ministerka to vníma ako jednu z alternatív, o ktorých treba diskutovať. Bližšie sa nechcela vyjadriť zatiaľ ani k zložitým rokovaniam s hlavným mestom. To ešte v apríli dostalo od ministerstva a Lesov SR ponuku na zámenu ostrova Sihoť za iné lesné pozemky. Ponuku mesto síce uvítalo, avšak niekoľkokrát zdôraznilo, že nie na úkor iných zelených plôch a lesov, ktoré má hlavné mesto len v bratislavskom lesoparku.
Správa lesov na ostrove Sihoť tak zostáva aj po siedmich mesiacoch od ponuky stále nezmenená. "Lesy na ostrove Sihoť nie sú v správe hlavného mesta. Hlavné mesto zaslalo štátnym lesom žiadosť o prevzatie Pečnianskeho lesa do správy Mestských lesov Bratislavy, zatiaľ bez výsledku," povedala pre TASR hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová. To, že v danej veci nie je zatiaľ nič nové, potvrdil pre TASR aj hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek. Preverovanie právneho základu žiadosti, resp. stanoviska mestskej samosprávy k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy, tak nie je ukončené.
Ostrov Sihoť sa na zásobovanie pitnou vodou využíva od roku 1886, pričom zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je táto voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v strednej Európe. V súčasnosti sa tu nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní a 148 kontrolných vrtov. Na ostrove Sihoť platí pásmo hygienickej ochrany prvého stupňa.
