Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Teplejšie miesta na Poľane osídľuje napríklad dudok, ktorý čistí záhrady a políčka na lazoch od škodcov.
Autor TASR
Zvolen 23. júna (TASR) - V Chránenej krajinnej oblasti Poľana žije v súčasnosti približne 180 druhov vtákov, z toho 124 ich tam doteraz hniezdi. Jednu z najpočetnejších populácií v strednej Európe tam dosahuje vzácny hmyzožravý druh strakoš kolesár, ktorý prežíva zimu v Južnej Afrike. TASR o tom informoval vedecký pracovník z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene Anton Krištín.
Dodal, že v minulosti ich hniezdilo na Podpoľaní 70 párov na 20 štvorcových kilometrov. V súčasnosti je ich približne 20, a to v lokalitách medzi Skliarovom a Priehalinou, na Krivci i v Piešti. "Je to rarita, chodia za nimi aj turisti a prírodovedci z celého sveta. Domáci sa zas tešia, pretože odháňajú straky od kuriatok," objasnil s tým, že konzumujú aj škodlivé krtonožky, pásavku zemiakovú, chrústy, húsenice a veľké množstvo iného hmyzu.
Teplejšie miesta na Poľane osídľuje napríklad dudok, ktorý čistí záhrady a políčka na lazoch od škodcov. "Z tých teplomilnejších vtákov je to včelárik zlatý, ktorý si stavia dutiny do otvorených pieskovo hlinitých stien. V smrekových pralesoch prežívajú posledné jedince hlucháňa," zdôraznil. Hniezdia tam aj sova dlhochvostá, orol skalný i krikľavý. Orla kráľovského v poslednom čase nezaznamenali. Hniezdi tu však sokol sťahovavý. Na Poľane hniezdi aj ďubník trojprstý, teda vzácny žltohlavý druh ďatľa, i vzácne drozdy kolohrivé. "Tie majú biely pás na hrudi a nádherne spievajú. Rovnako ako hlucháň je to silne ustupujúci druh v Európe," uviedol.
Podľa neho je Poľana územie, v ktorom ľudia stáročia žili vedľa živočíchov. "Je to zachovalý kráter, má hlboké lesy, sem-tam nejaké osady, obyvatelia boli zvyknutí žiť s vlkom, rysom i šelmami," zhrnul s tým, že medvede aj diviaky však pribudli.
Priblížil, že rys je bezproblémový a mimoriadne užitočný druh a odhaduje, že v súčasnosti je ich na Poľane maximálne päť až šesť kusov. Obáva sa, že časť týchto zvierat mizne záhadným spôsobom. Čo sa týka vlkov, predpokladá tam dve až štyri rodiny. "Na fotopasciach sa objavia, žiadne väčšie svorky to však nie sú. Brlohy majú v severných oblastiach Poľany," ukončil.
Dodal, že v minulosti ich hniezdilo na Podpoľaní 70 párov na 20 štvorcových kilometrov. V súčasnosti je ich približne 20, a to v lokalitách medzi Skliarovom a Priehalinou, na Krivci i v Piešti. "Je to rarita, chodia za nimi aj turisti a prírodovedci z celého sveta. Domáci sa zas tešia, pretože odháňajú straky od kuriatok," objasnil s tým, že konzumujú aj škodlivé krtonožky, pásavku zemiakovú, chrústy, húsenice a veľké množstvo iného hmyzu.
Teplejšie miesta na Poľane osídľuje napríklad dudok, ktorý čistí záhrady a políčka na lazoch od škodcov. "Z tých teplomilnejších vtákov je to včelárik zlatý, ktorý si stavia dutiny do otvorených pieskovo hlinitých stien. V smrekových pralesoch prežívajú posledné jedince hlucháňa," zdôraznil. Hniezdia tam aj sova dlhochvostá, orol skalný i krikľavý. Orla kráľovského v poslednom čase nezaznamenali. Hniezdi tu však sokol sťahovavý. Na Poľane hniezdi aj ďubník trojprstý, teda vzácny žltohlavý druh ďatľa, i vzácne drozdy kolohrivé. "Tie majú biely pás na hrudi a nádherne spievajú. Rovnako ako hlucháň je to silne ustupujúci druh v Európe," uviedol.
Podľa neho je Poľana územie, v ktorom ľudia stáročia žili vedľa živočíchov. "Je to zachovalý kráter, má hlboké lesy, sem-tam nejaké osady, obyvatelia boli zvyknutí žiť s vlkom, rysom i šelmami," zhrnul s tým, že medvede aj diviaky však pribudli.
Priblížil, že rys je bezproblémový a mimoriadne užitočný druh a odhaduje, že v súčasnosti je ich na Poľane maximálne päť až šesť kusov. Obáva sa, že časť týchto zvierat mizne záhadným spôsobom. Čo sa týka vlkov, predpokladá tam dve až štyri rodiny. "Na fotopasciach sa objavia, žiadne väčšie svorky to však nie sú. Brlohy majú v severných oblastiach Poľany," ukončil.
