Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V knihe sú opísané symboly mesta, archeológia, prírodné podmienky, geografia, najstaršia aj novšia história, etnografia či urbanizmus mesta.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 26. marca (TASR) - Stará Ľubovňa má od decembra minulého roka historicky prvú monografiu mesta. Takmer šestostranová kniha má 15 autorov, ktorí získavali informácie aj z Varšavy, Viedne, Budapešti i Krakova, keďže časť archívu mesta bola v 50. rokoch 20. storočia vyvezená do zberu. Uviedol to pre TASR Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea, ktoré je vydavateľom tejto monografie.
„Slobodné kráľovské mesto Stará Ľubovňa, ktorého prvá písomná zmienka je z roku 1292, nemalo až do decembra minulého roka monografiu. To bolo pre nás smutné, pretože už menšie mestá aj obce majú nie jednu, ale možno už aj tretiu monografiu,“ skonštatoval riaditeľ. S myšlienkou napísať monografiu prišlo Ľubovnianske múzeum asi pred šiestimi rokmi. Podľa slov Mikulíka išlo v tom čase o správnu „konšteláciu hviezd“ a odborníkov priamo v múzeu.
Ako ďalej priblížil, monografia má 580 strán, obsahuje takmer 2000 fotografií a historické mapy, či už z archívov alebo vytvorené len pre potreby tejto publikácie. V knihe sú opísané symboly mesta, archeológia, prírodné podmienky, geografia, najstaršia aj novšia história, etnografia či urbanizmus mesta. V monografii sa tiež nachádzajú výsledky výskumov reštaurátorov a archeológov z kostola sv. Mikuláša a postavenej železnice v Starej Ľubovni.
Mikulík podotkol, že kniha sa veľmi dobre predáva cez kníhkupectvá, za dva mesiace predali už 200 kusov z celkového nákladu 900. Odborná a laická verejnosť chce spoznať autorov knihy a zákulisie vzniku monografie, preto sa Ľubovnianske múzeum rozhodlo zorganizovať aj webinár na tému, ako vznikala historicky prvá monografia mesta Stará Ľubovňa. Ten je rozdelený na dve časti. V piatok o 17.30 h bude o monografii hovoriť sedem autorov a iný deň bude prítomný zbytok autorského kolektívu.
Podľa Mikulíka ide o dielo, ktorého nosnou témou je poznámkový aparát, teda nič nie je vymyslené alebo na základe dohadov. Autori hľadali informácie nielen v archívoch na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Poľsku či Rakúsku. „A to je možno tou vzácnosťou, že sa tam objavili mnohé historické informácie, fotografie a mapy po prvýkrát, pretože ich autori hľadali mimo územia Slovenska,“ doplnil riaditeľ. Ako spresnil, finančne sa na knihe podieľalo Ľubovnianske múzeum, Prešovský samosprávny kraj, ktorý je jeho zriaďovateľom, a mesto Stará Ľubovňa.
„Slobodné kráľovské mesto Stará Ľubovňa, ktorého prvá písomná zmienka je z roku 1292, nemalo až do decembra minulého roka monografiu. To bolo pre nás smutné, pretože už menšie mestá aj obce majú nie jednu, ale možno už aj tretiu monografiu,“ skonštatoval riaditeľ. S myšlienkou napísať monografiu prišlo Ľubovnianske múzeum asi pred šiestimi rokmi. Podľa slov Mikulíka išlo v tom čase o správnu „konšteláciu hviezd“ a odborníkov priamo v múzeu.
Ako ďalej priblížil, monografia má 580 strán, obsahuje takmer 2000 fotografií a historické mapy, či už z archívov alebo vytvorené len pre potreby tejto publikácie. V knihe sú opísané symboly mesta, archeológia, prírodné podmienky, geografia, najstaršia aj novšia história, etnografia či urbanizmus mesta. V monografii sa tiež nachádzajú výsledky výskumov reštaurátorov a archeológov z kostola sv. Mikuláša a postavenej železnice v Starej Ľubovni.
Mikulík podotkol, že kniha sa veľmi dobre predáva cez kníhkupectvá, za dva mesiace predali už 200 kusov z celkového nákladu 900. Odborná a laická verejnosť chce spoznať autorov knihy a zákulisie vzniku monografie, preto sa Ľubovnianske múzeum rozhodlo zorganizovať aj webinár na tému, ako vznikala historicky prvá monografia mesta Stará Ľubovňa. Ten je rozdelený na dve časti. V piatok o 17.30 h bude o monografii hovoriť sedem autorov a iný deň bude prítomný zbytok autorského kolektívu.
Podľa Mikulíka ide o dielo, ktorého nosnou témou je poznámkový aparát, teda nič nie je vymyslené alebo na základe dohadov. Autori hľadali informácie nielen v archívoch na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Poľsku či Rakúsku. „A to je možno tou vzácnosťou, že sa tam objavili mnohé historické informácie, fotografie a mapy po prvýkrát, pretože ich autori hľadali mimo územia Slovenska,“ doplnil riaditeľ. Ako spresnil, finančne sa na knihe podieľalo Ľubovnianske múzeum, Prešovský samosprávny kraj, ktorý je jeho zriaďovateľom, a mesto Stará Ľubovňa.
