Vznik pietnych miest považuje za veľmi dôležité aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Majú byť podľa nej pripomienkou hrdinstva tých, ktorí za slobodu zaplatili najvyššiu cenu.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) – Slovenská republika má po vyše 29 rokoch od svojho vzniku oficiálne protokolárne miesto – Hrob neznámeho vojaka. Za prítomnosti predstaviteľov štátu, členov vlády i parlamentu, predstaviteľov samospráv i veteránov ho odhalili v pondelok na Rázusovom nábreží v Bratislave. Pod pomníkom boli zároveň uložené ostatky neznámeho vojaka - príslušníka 1. čs. armádneho zboru, ktorý bojoval na Duklianskom bojisku v Karpatsko-duklianskej operácii. Práve ňou sa začalo oslobodzovanie Slovenska spod fašistickej nadvlády.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pripomenul, že takéto pietne miesto majú zriadené všetky štáty, ktoré si ctia svoju minulosť a uvedomujú si, že sloboda, demokracia a nezávislosť si vyžadujú obete, a niekedy aj tú najvyššiu. Pamätník má byť pripomienkou vojaka obraňujúceho hodnoty, na ktorých je postavená civilizovaná spoločnosť. "Pre občana SR bude o to presvedčivejším symbolom, o čo budú politickí reprezentanti štátu dôstojnejšími nositeľmi hodnôt, za ktoré sa oplatí bojovať.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) poznamenal, že mier nie je samozrejmosťou. Praje si však, aby 21. storočie bolo storočím mieru, jeho tvorcom môže byť podľa neho každý. "Aby mier v demokratických spoločnostiach pretrvával a bol inšpiráciou pre tie ostatné," odkázal Heger. Pietne miesto má byť miestom na uctenie si všetkých padlých vojakov a ich hrdinstva. V dosiahnutie mieru spoločnými silami verí aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Vznik pietnych miest považuje za veľmi dôležité aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Majú byť podľa nej pripomienkou hrdinstva tých, ktorí za slobodu zaplatili najvyššiu cenu. "Slobodu nemožno získať raz a navždy. Musíme ju neustále a opakovane chrániť a posilňovať. Aby obete, ktoré si pripomíname, nezostali nikdy márne," odznelo v jej prejave. Pamätník má byť podľa nej miestom piety, symbolom hrdinstva, skutočného vlastenectva vychádzajúceho zo srdca, ale tiež poznania vlastných dejín a osobnej pokory.
Dielo má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem, doplnené je o motív večného ohňa, v noci svetelného lúča. Pamätník je zároveň podsvietený. "Sú ako bratia tu, čo padli bezmenní, a preto všetci majú jedno meno: neznámy vojak," hlásia text na pamätníku. Jeho podoba vzišla z výtvarnej súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 návrhov zo Slovenska, Čiech a Moravy.
Protokolárne miesto sa malo pôvodne nachádzať pri budove Úradu vlády (ÚV) SR, na mieste, kde stojí socha Mareka Čulena. Po kritike i nesúhlase Starého Mesta, ktorému sa miesto pri soche zakladateľa komunistickej strany zdalo nedôstojné a nereprezentatívne, sa hľadalo iné miesto. Areál na Rázusovom nábreží odobrila mestská časť i magistrát hlavného mesta, v októbri 2021 návrh schválila aj vláda.
Hrob neznámeho vojaka je pocta všetkým vojakom, ktorí vo vojne padli bez mena, pretože sa ich nepodarilo identifikovať.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pripomenul, že takéto pietne miesto majú zriadené všetky štáty, ktoré si ctia svoju minulosť a uvedomujú si, že sloboda, demokracia a nezávislosť si vyžadujú obete, a niekedy aj tú najvyššiu. Pamätník má byť pripomienkou vojaka obraňujúceho hodnoty, na ktorých je postavená civilizovaná spoločnosť. "Pre občana SR bude o to presvedčivejším symbolom, o čo budú politickí reprezentanti štátu dôstojnejšími nositeľmi hodnôt, za ktoré sa oplatí bojovať.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) poznamenal, že mier nie je samozrejmosťou. Praje si však, aby 21. storočie bolo storočím mieru, jeho tvorcom môže byť podľa neho každý. "Aby mier v demokratických spoločnostiach pretrvával a bol inšpiráciou pre tie ostatné," odkázal Heger. Pietne miesto má byť miestom na uctenie si všetkých padlých vojakov a ich hrdinstva. V dosiahnutie mieru spoločnými silami verí aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Vznik pietnych miest považuje za veľmi dôležité aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Majú byť podľa nej pripomienkou hrdinstva tých, ktorí za slobodu zaplatili najvyššiu cenu. "Slobodu nemožno získať raz a navždy. Musíme ju neustále a opakovane chrániť a posilňovať. Aby obete, ktoré si pripomíname, nezostali nikdy márne," odznelo v jej prejave. Pamätník má byť podľa nej miestom piety, symbolom hrdinstva, skutočného vlastenectva vychádzajúceho zo srdca, ale tiež poznania vlastných dejín a osobnej pokory.
Dielo má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem, doplnené je o motív večného ohňa, v noci svetelného lúča. Pamätník je zároveň podsvietený. "Sú ako bratia tu, čo padli bezmenní, a preto všetci majú jedno meno: neznámy vojak," hlásia text na pamätníku. Jeho podoba vzišla z výtvarnej súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 návrhov zo Slovenska, Čiech a Moravy.
Protokolárne miesto sa malo pôvodne nachádzať pri budove Úradu vlády (ÚV) SR, na mieste, kde stojí socha Mareka Čulena. Po kritike i nesúhlase Starého Mesta, ktorému sa miesto pri soche zakladateľa komunistickej strany zdalo nedôstojné a nereprezentatívne, sa hľadalo iné miesto. Areál na Rázusovom nábreží odobrila mestská časť i magistrát hlavného mesta, v októbri 2021 návrh schválila aj vláda.
Hrob neznámeho vojaka je pocta všetkým vojakom, ktorí vo vojne padli bez mena, pretože sa ich nepodarilo identifikovať.