Červený Kláštor 15. apríla (TASR) - Najväčšiemu kresťanskému sviatku predchádza na severnom Spiši séria viacerých zvyklostí. Úzko späté boli najmä s jarou a prebúdzajúcou sa prírodou. „Naši predkovia sa riadili pranostikami a fázami mesiaca, pripisovali veľký význam prvým výhonkom prebúdzajúcej sa prírody,“ uviedol výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny Jakub Ondrej.

Na Kvetnú nedeľu svätili zeleň, bahniatka, ale aj vodu, potraviny a zapaľovali oheň. „V marcu prach a v apríľu blato, šedlačkovi rošne zlato.“ Aj taká bola jedna z pranostík v regióne. Príchod jari oslavovali v minulosti ako svoje víťazstvo nad tuhou zimou. Bezpečnosť domácnosti aj statku mali zabezpečiť bahniatka. „Vo veľkonočných tradíciách mal okrem zelene veľký význam tiež živý oheň, ktorý roznecovali po kostolnom dvore pred obradmi vzkriesenia. Mal očistnú a ochrannú moc, uhlíky sa pálili a odkladali pri liečení ohriaknutia,“ dodáva Ondrej.

Veľkonočný pôst trvajúci 40 dní bol čas prípravy na vzkriesenie. Ľudia sú v konzumácii mäsitých jedál zdržanlivejší, pre veriacich je aj prostriedkom intenzívnejšej modlitby. Prísne sa dodržiava najmä počas Veľkého piatku, keď miestni ľudia konzumujú len pečené zemiaky, kyslú kapustu a niektorí iba chlieb a vodu. "V tento deň sa zavčas rána umývali vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Do vody sa vyháňali aj kone, aby boli zdravé, ošetrovali a sadili sa ovocné stromy, ženy presádzali kvety,“ dodáva Ondrej.

Významné miesto v živote tamojších veriacich má aj Hora Zvir, pútnické centrum nad obcou Litmanová. Známe je nielen zjavením Panny Márie, ale i krížovou cestou priamo v prírode, ktorá sa koná na Veľký piatok.