Liptovský Hrádok 25. marca (TASR) - Na veľkonočný piatok, keď si kresťania pripomínajú smrť Ježiša Krista na kríži, mali v minulosti pastieri veľmi dôležitý zvyk. Podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej označovali gazdovia svoje ovce bolestivou metódou - vystrihnutím znaku do ucha, symbolicky v deň, keď trpel aj Ježiš.

"Na jar bolo veľmi významné obdobie, začínal hospodársky rok. Ľudia začali so sejbou, sadbou, oračkou a vyháňali zvieratá na pastviny. Gazdovia odovzdávali svoje ovce a kravy profesionálnym pastierom, ktorí sa im o ne starali. Vo viacerých lokalitách mali veľký význam ovce, pretože tie sa dávali pastierom na celé mesiace. Pastieri na Veľký piatok chodili ovce, ktoré brali do spoločného stáda, kontrolovať a označovať," opísala Zuskinová proces.

Tento deň bol dôležitý aj pre dospievajúce dievčatá, dbali o to, aby boli vždy pekné. "Veľmi zavčasu ráno sa na Veľký piatok chodili česať pod vŕbu a so slovami 'Vŕba, vŕba, daj mi muža, pekného ako ruža'. Tiež sa umývali v tečúcej vode a verili, že keď sa umyjú v pramenistom potôčiku, tak budú pekné, nebudú mať pehy ani vyrážky," opísala. Svoju krásu sa snažili udržať si aj mládenci. "Zbierali topoľové púčky, ktoré varili a tou vodou si potom umývali vlasy, aby ich mali husté a pekné. Tiež zbierali rôzne voňavé rastliny, ktoré lúhovali vo vode a v pondelok s tým dievčatá umývali. Bola to náhrada voňaviek," dodala.

Veľký piatok bol predovšetkým v kresťanských rodinách dňom veľkého pôstu, dodržiavali to katolíci aj evanjelici. "Niektoré rodiny doslova celý deň držali hladovku, nejedli vôbec nič. Niektoré rodiny síce jedli, ale len veľmi diétne jedlá," uviedla Zuskinová. Pôst podľa nej dodržiavali do soboty, no výdatnejšie jedlá varili až v nedeľu alebo v pondelok.