Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Anton Burda pestuje tiež napríklad kustovnicu (goji) alebo aj kamčatské čučoriedky či citrónovú trávu.
Autor TASR
Belá nad Cirochou 28. septembra (TASR) - Pestovateľ Anton Burda z Belej nad Cirochou v Sninskom okrese sa venuje svojej záľube, ktorú aj vyštudoval a v oblasti ktorej kedysi aj profesionálne pôsobil, od roku 1991. V jeho záhrade možno nájsť okrem tradičných rastlín aj tie menej špecifické pre túto oblasť, ako sú fialové zemiaky, rajčiakovec, citrónovník či melóny a baklažány.
"Chceme byť sebestační vo výžive, čo sa nám s manželkou aj darí, pretože si dokážeme všetko dochovať a dopestovať. Máme taký uzatvorený kolobeh. Nič u nás nevyjde nazmar," vysvetlil pre TASR dôvod, prečo sa pestovaniu doma začal venovať naplno. Nájsť uňho možno rôzne druhy zeleniny i ovocia, taktiež bylinky. Spomenul echinaceu, levanduľu, kapucínku, ale aj majorán. Pestuje tiež napríklad kustovnicu (goji) alebo aj kamčatské čučoriedky či citrónovú trávu. "Rád experimentujem," poznamenal.
Medzi netradičné plodiny možno zaradiť aj fialové zemiaky, ktoré v jeho záhrade vyrástli po tom, ako mu ich doniesla manželka z Rakúska. Z ôsmich kusov na začiatku má teraz úrodu v približne 18 mechoch. "Zaujímavá je na nich farba a rez, na ktorom sú fialové, to znamená, že majú protirakovinové účinky tak ako cvikla. Chcú viac trpezlivosti a nikdy nedajú takú úrodu ako bežné zemiaky. Tá chuť je trošku sýtejšia," priblížil s tým, že sa z nich dá pripraviť akýkoľvek pokrm. Vzrastovo sú menšie. Poznamenal, že keď sa uvaria, sú modré. Burda v tejto súvislosti spomenul, že jeho najväčší zemiak z bežných odrôd vážil 900 gramov.
Pripravujú si aj vlastné hnojivá. "Vyrábam ich často zo žihľavy a prasličky. Najlepšie hnojivo obsahuje veľa draslíka, na to používame exkrementy sliepok spolu so slamou, ktoré namáčame do vody a pôsobením tepla a slnečných lúčov sa to prekvasí a vytvorí sa super hnojivo," priblížila pre TASR jeho manželka Daniela Burdová.
Obaja zhodne tvrdia, že ak chce byť niekto dobrým pestovateľom, treba sa o rastliny starať s láskou. "Dôležité je študovať," upozornil Burda. Čo si vo svojich začiatkoch nevedel predstaviť dopestovať, boli napríklad melóny a baklažány. Dnes ich má plnú záhradu. "Len treba poznať správnu odrodu," doplnil.
Chovajú tiež ošípanú a sliepky. V domácnosti sa snažia produkovať čo najmenej odpadov. Vyrábajú si vlastné sirupy, zeleninu a ovocie spracúvajú na rôzne spôsoby. Z byliniek zas pripravuje Burdová sypané čaje, dokonca aj vlastné krémy a mydlá. Na záhrade majú aj včely. "Vzišlo to z toho, že sme pestovateľmi bylín. Bola slabá opelivosť, lebo málokto tu zo susedov má včely," vysvetlil Burda dôvody, prečo ich už tri roky chová. Stáča si aj med pre vlastnú spotrebu.
"Chceme byť sebestační vo výžive, čo sa nám s manželkou aj darí, pretože si dokážeme všetko dochovať a dopestovať. Máme taký uzatvorený kolobeh. Nič u nás nevyjde nazmar," vysvetlil pre TASR dôvod, prečo sa pestovaniu doma začal venovať naplno. Nájsť uňho možno rôzne druhy zeleniny i ovocia, taktiež bylinky. Spomenul echinaceu, levanduľu, kapucínku, ale aj majorán. Pestuje tiež napríklad kustovnicu (goji) alebo aj kamčatské čučoriedky či citrónovú trávu. "Rád experimentujem," poznamenal.
Medzi netradičné plodiny možno zaradiť aj fialové zemiaky, ktoré v jeho záhrade vyrástli po tom, ako mu ich doniesla manželka z Rakúska. Z ôsmich kusov na začiatku má teraz úrodu v približne 18 mechoch. "Zaujímavá je na nich farba a rez, na ktorom sú fialové, to znamená, že majú protirakovinové účinky tak ako cvikla. Chcú viac trpezlivosti a nikdy nedajú takú úrodu ako bežné zemiaky. Tá chuť je trošku sýtejšia," priblížil s tým, že sa z nich dá pripraviť akýkoľvek pokrm. Vzrastovo sú menšie. Poznamenal, že keď sa uvaria, sú modré. Burda v tejto súvislosti spomenul, že jeho najväčší zemiak z bežných odrôd vážil 900 gramov.
Pripravujú si aj vlastné hnojivá. "Vyrábam ich často zo žihľavy a prasličky. Najlepšie hnojivo obsahuje veľa draslíka, na to používame exkrementy sliepok spolu so slamou, ktoré namáčame do vody a pôsobením tepla a slnečných lúčov sa to prekvasí a vytvorí sa super hnojivo," priblížila pre TASR jeho manželka Daniela Burdová.
Obaja zhodne tvrdia, že ak chce byť niekto dobrým pestovateľom, treba sa o rastliny starať s láskou. "Dôležité je študovať," upozornil Burda. Čo si vo svojich začiatkoch nevedel predstaviť dopestovať, boli napríklad melóny a baklažány. Dnes ich má plnú záhradu. "Len treba poznať správnu odrodu," doplnil.
Chovajú tiež ošípanú a sliepky. V domácnosti sa snažia produkovať čo najmenej odpadov. Vyrábajú si vlastné sirupy, zeleninu a ovocie spracúvajú na rôzne spôsoby. Z byliniek zas pripravuje Burdová sypané čaje, dokonca aj vlastné krémy a mydlá. Na záhrade majú aj včely. "Vzišlo to z toho, že sme pestovateľmi bylín. Bola slabá opelivosť, lebo málokto tu zo susedov má včely," vysvetlil Burda dôvody, prečo ich už tri roky chová. Stáča si aj med pre vlastnú spotrebu.
