Terňa 26. decembra (TASR) – Kedysi dve samostatné obce Hradisko a Babin potok sú v súčasnosti časťami obce Terňa v okrese Prešov. Jedna z nich je zaujímavá pre početné archeologické nálezy. Podľa starostu Terne Juraja Senderáka na kopci Hrádok bolo v 10. až 12. storočí po Kristovi slovanské hradisko.

"Archeologické vykopávky pod kopcom Lysá stráž viedol v roku 1954 archeológ Vojtech Budinský - Krička. Bolo nájdené množstvo keramického materiálu, kamenné drvidlá a rôzne ozdoby," uviedol pre TASR Senderák.

Prvá písomná zmienka o Terni je z roku 1259, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval rytierovi Adamovi, pochádzajúcemu z Poľska, Terňu (Therne), ktorá patrila ku kráľovskému hradu Šariš.

"Samozrejme, osídlenie existovalo už pred prvou písomnou zmienkou, či už priamo v obci, alebo v jej blízkosti, čo dokladajú aj spomenuté početné vykopávky," doplnil starosta obce.



Obec má v súčasnosti viac ako 1300 obyvateľov, jej súčasťou sú dve spomenuté časti – Hradisko a Babin potok.

"Babin potok je menšia obec, ktorá má zhruba 90 stálych obyvateľov. Po Nežnej revolúcii sa pričlenila k obci Terňa ako miestna časť. To isté platí o Hradisku, ktoré má v súčasnosti len nejakých 20 stálych obyvateľov. Hradisko malo kedysi takmer 450 obyvateľov. Žiaľ, po druhej svetovej vojne sa veľká časť z nich odsťahovala do Sovietskeho zväzu, boli zlákaní na Ukrajinu. Výrazne to poznačilo obec. Veľa starých domov sa premenilo na chaty, čiže je to skôr chatárska osada," priblížil Senderák s tým, že niektorí z obyvateľov sa vrátili, avšak usadili sa už inde na Slovensku.

Dominantou obce Terňa je okrem renesančného kaštieľa zo 17. storočia i Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z 13. storočia, ktorý bol však viackrát prestavaný.

"Z gotického obdobia, kedy bol postavený, sa takmer nič nezachovalo. Jednou časťou kostola je baroková kaplnka Svätej rodiny. Je umiestnená tak, že oltár smeroval na východ. V súčasnosti hlavná loď a presbytérium vzhľadom na priestory smeruje na sever," priblížil kronikár obce a miestny historik Tomáš Majerník.

Kaplnku dal postaviť barón Gabriel Splényi, ktorý bol majiteľom kaštieľa. Okrem jeho rekonštrukcie sa totiž rozhodol zveľadiť aj kostol.



"Horná časť kaplnky je zaklenutá kamennou klenbou. Je tam vzácny stropný obraz. Ešte nemám zistené, či tam bol aj pred renováciou kostola v roku 1948. Verím, že sa nám to podarí zistiť," dodal Majerník.

Antona Mikitu si miestni pamätajú ako kňaza, lekára i umelca

Obyvatelia obce Terňa v Prešovskom okrese dodnes s úctou spomínajú na niekdajšieho rímskokatolíckeho kňaza, titulárneho kanonika Antona Mikitu, ktorý tam pôsobil. Vyznačoval sa ľudským prístupom, pomáhal ľuďom s liečbou rôznych ochorení a venoval sa i umeniu. Obec mu chce preto zriadiť pamätnú izbu.

"Prišiel do obce v roku 1898 a pôsobil v nej až do svojej smrti celých 59 rokov. Venoval sa maľovaniu, sochárstvu, ale bol veľmi šikovný aj čo sa týka ľudového liečiteľstva, hospodárenia, stavebníctva. Za jeho pôsobenia bol zrekonštruovaný kostol. Niektoré jeho diela zdobia kostoly vo farnosti a niektoré máme v Obecnom úrade dočasne uložené, kým mu zrealizujeme pamätnú miestnosť," povedal pre TASR starosta obce Juraj Senderák.

Mikita pochádzal z Košíc, je však pochovaný na miestnom cintoríne a na budove fary má osadenú pamätnú tabuľu. "Starí pamätníci, ktorí boli deti, keď tu pôsobil, si dodnes spomínajú na jeho ľudský prístup, ale aj pozdvihnutie celej obce," zaspomínal si starosta.

Pamätnú miestnosť chce obec zriadiť v priestoroch bývalého denného stacionára za kostolom.

"Chceli by sme tam umiestniť jeho diela, ktoré sa zachovali, lebo veľa z nich porozdával, niektoré sa aj zničili. Bol to, dá sa povedať, taký sochár amatér, nemal vyštudovanú umeleckú školu. Materiál, z ktorého väčšinou tvoril, bola sadra. Takže, je to dosť citlivý materiál na uchovanie, ale napriek tomu sa viaceré z nich uchovali," prezradil Senderák.



Podľa kronikára obce a miestneho historika Tomáša Majerníka Mikita bol vysvätený za kňaza v Košiciach. Pôsobil v Humennom, v Bardejove a v maďarskom mestečku Tálya, keďže ovládal aj maďarský jazyk. Bol biskupským radcom, členom komisie pre sakrálne umenie košickej diecézy. V Terni dal okrem iného vymeniť vežu na kostole.

"Pôvodná veža nebola štíhla, ako je teraz, ale mala cibuľovitú podobu. Keďže zrejme aj strecha bola už poškodená, tak farár urobil maketu veže, ako je teraz a dal ju posúdiť ľuďom. Bola vystavená pri vstupe do kostola. Následne dal na novú vežu urobiť aj nový kovaný kríž," priblížil Majerník.

"Bol to ľudový lekár, nie liečiteľ, ale lekár. Keď mal niekto nejaký problém, išli za ním, lebo najbližší lekár bol v Sabinove alebo v Prešove. Okrem iného choval aj včely. V jednej z miestností vo včelíne vytváral svoje diela – obrazy a sochy. Zachovalo sa veľké množstvo jeho diel, vrátane oltárnych obrazov," dodal Majerník.

Po významnom kňazovi je v obci pomenovaná jedna z ulíc, pravidelne tam organizujú Beh Antona Mikitu, ako aj súťaž vo výtvarnej tvorbe, ktorá nesie jeho meno.

Jednou z dominánt obce je kaštieľ zo 17. storočia

Jednou z dominánt obce Terňa v okrese Prešov je kaštieľ zo začiatku 17. storočia. V súčasnosti je v súkromnom vlastníctve, obec však verí, že časom tam vznikne priestor pre miestnych i turistov.

Ako pre TASR povedal starosta obce Juraj Senderák, kaštieľ mal počas svojej histórie viacerých vlastníkov.



"V časoch socializmu slúžil zo začiatku čiastočne ako škola, ale neskôr ako sýpka Jednotného roľníckeho družstva, a tak sa naozaj veľa z interiéru poškodilo. Vďaka novému vlastníkovi kaštieľa Jánovi Maníkovi sa ho podarilo zachrániť a bola kompletne opravená strecha. Kaštieľ je zapísaný aj v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Na svoju úplne finálnu podobu ešte čaká. Je veľmi náročné v súčasnosti rekonštruovať takýto objekt, so všetkými podmienkami pamiatkarov, aby bolo dodržané a zachované všetko, čo je potrebné. Takže, zatiaľ nie je k dispozícii návštevníkom, ale sme radi, že nie je z neho ruina a že sa zachoval pre budúce generácie. Verím, že sa ho niekedy podarí opraviť," povedal Senderák.

Majiteľ by chcel časť kaštieľa obnoviť do pôvodnej podoby. "V hospodárskych častiach by chcel zriadiť reštauráciu s kuchyňou a v podkroví priestory na ubytovanie. Je tam ešte veľa čo robiť, aby sa to dalo takto používať," priblížil starosta obce.

V obci nemajú podľa jeho slov významnú turistickú atrakciu. Najbližšie je rekreačná oblasť Drienica – Lysá.

"Obcou však prechádza červená turistická trasa – Cesta hrdinov SNP, ktorá je súčasťou európskej medzinárodnej turistickej siete. Aj v tomto ťažkom období turistická trasa veľmi ožila a prechádza ňou veľa ľudí, ktorí si potrebujú možno 'vyvetrať myšlienky' a trošku oddýchnuť. Nedá sa to považovať za nejakú masovú turistiku, čo sme aj radi, lebo všetko prináša so sebou aj iné problémy," povedal Senderák.