Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po 24 rokoch tak dôjde na starostovskej stoličke v Lehote pod Vtáčnikom v okrese Prievidza v novembri k zmene.
Autor TASR
Lehota pod Vtáčnikom 4. októbra (TASR) - Najstarší starosta na Slovensku, 84-ročný Ján Cipov sa rozhodol už ďalej nekandidovať. Po 24 rokoch tak dôjde na starostovskej stoličke v Lehote pod Vtáčnikom v okrese Prievidza v novembri k zmene. Cipov sa chce teraz venovať rodine i záľubám.
Rodák z Francúzska, ktorý oslávi začiatkom novembra svoje 85. narodeniny, je najstarším starostom na Slovensku a keď sa mu okrem jeho terajšej funkcie pripočítajú i roky strávené na úrade ako predseda miestneho národného výboru, tak i najdlhšie slúžiacim. Do tohto úradu tiež vstupoval koncom 50. rokov minulého storočia ako jeden z najmladších.
"Už je to poznačené rokmi, tak ako je čas nezvratný, tak aj vek. A keď vám vek pribúda, už skôr sa uchyľujete k začatiu i dokončievaniu, už si kladiete cieľ, kedy to zavŕšite. A preto som si povedal, že už dosť, koniec," povedal Cipov, ktorý sa plánuje do budúcnosti venovať svojim záľubám. "Moje záľuby boli vždy šport, hudba, venoval som sa záhrade a venoval som veľkú pozornosť domácim zvieratám. A to som zanedbal pri terajšej funkcii, rovnako ako poľovníctvo. Takže tieto zanedbané záľuby chcem obnoviť a venovať sa rodine. Či sa mi to podarí, uvidím. Že končím, to je len na potešenie manželky a celej rodiny," načrtol.
Za najkrajšie volebné obdobie označil dlhoročný starosta asi to prvé, v rokoch 1994- 1998, výhra vo voľbách podľa neho záležala na voličoch a jeho očakávania boli sprvoti pesimistické. "Po voľbách som nabral optimizmus do plnenia úloh. Bolo to obdobie poznačené entuziazmom, robiť všetko preto, aby dedina išla dopredu. Považujem to za dobrý štart do ďalších období," doplnil.
Obec zabezpečila viacero projektov, medzi inými i protipovodňové opatrenia. "Obec je posadená nižšie od Podhradia a keď prišli väčšie dažde, tak ju vytápalo. Desaťročia Lehoťania trpeli. Rozhodlo sa, že budeme robiť všetky opatrenia, aby sme tomu zamedzili. Za 20 miliónov korún sa preto vybudoval takzvaný suchý polder, ktorý je projektovaný na 100- až 200-ročné vody a tie zachytáva. S budovaním sme začali v 2002, skončili v 2004 a odvtedy ľudia v Lehote pokojne žijú," priblížil Cipov. Naopak, za svoj neúspech považuje to, že sa mu nepodarilo, aj keď možno z objektívnych príčin, presadiť vybudovanie rýchlostnej cesty R2, v Lehote pod Vtáčnikom zase vybudovanie viacúčelovej vodnej nádrže, ktorá by bola potrebná nielen pre obec, ale i pre celú hornú Nitru. Teraz sa to samospráva snaží presadiť cez samosprávny kraj.
Cipov po revolúcii pracoval aj ako baník v podzemí, v rokoch 2005 až 2017 pôsobil aj ako poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja. V minulosti zastával i funkciu predsedu Združenia miest a obcí hornej Nitry.
Rodák z Francúzska, ktorý oslávi začiatkom novembra svoje 85. narodeniny, je najstarším starostom na Slovensku a keď sa mu okrem jeho terajšej funkcie pripočítajú i roky strávené na úrade ako predseda miestneho národného výboru, tak i najdlhšie slúžiacim. Do tohto úradu tiež vstupoval koncom 50. rokov minulého storočia ako jeden z najmladších.
"Už je to poznačené rokmi, tak ako je čas nezvratný, tak aj vek. A keď vám vek pribúda, už skôr sa uchyľujete k začatiu i dokončievaniu, už si kladiete cieľ, kedy to zavŕšite. A preto som si povedal, že už dosť, koniec," povedal Cipov, ktorý sa plánuje do budúcnosti venovať svojim záľubám. "Moje záľuby boli vždy šport, hudba, venoval som sa záhrade a venoval som veľkú pozornosť domácim zvieratám. A to som zanedbal pri terajšej funkcii, rovnako ako poľovníctvo. Takže tieto zanedbané záľuby chcem obnoviť a venovať sa rodine. Či sa mi to podarí, uvidím. Že končím, to je len na potešenie manželky a celej rodiny," načrtol.
Za najkrajšie volebné obdobie označil dlhoročný starosta asi to prvé, v rokoch 1994- 1998, výhra vo voľbách podľa neho záležala na voličoch a jeho očakávania boli sprvoti pesimistické. "Po voľbách som nabral optimizmus do plnenia úloh. Bolo to obdobie poznačené entuziazmom, robiť všetko preto, aby dedina išla dopredu. Považujem to za dobrý štart do ďalších období," doplnil.
Obec zabezpečila viacero projektov, medzi inými i protipovodňové opatrenia. "Obec je posadená nižšie od Podhradia a keď prišli väčšie dažde, tak ju vytápalo. Desaťročia Lehoťania trpeli. Rozhodlo sa, že budeme robiť všetky opatrenia, aby sme tomu zamedzili. Za 20 miliónov korún sa preto vybudoval takzvaný suchý polder, ktorý je projektovaný na 100- až 200-ročné vody a tie zachytáva. S budovaním sme začali v 2002, skončili v 2004 a odvtedy ľudia v Lehote pokojne žijú," priblížil Cipov. Naopak, za svoj neúspech považuje to, že sa mu nepodarilo, aj keď možno z objektívnych príčin, presadiť vybudovanie rýchlostnej cesty R2, v Lehote pod Vtáčnikom zase vybudovanie viacúčelovej vodnej nádrže, ktorá by bola potrebná nielen pre obec, ale i pre celú hornú Nitru. Teraz sa to samospráva snaží presadiť cez samosprávny kraj.
Cipov po revolúcii pracoval aj ako baník v podzemí, v rokoch 2005 až 2017 pôsobil aj ako poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja. V minulosti zastával i funkciu predsedu Združenia miest a obcí hornej Nitry.
