Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pravoslávny Štedrý deň sa podobá tomu, ktorý býva 24. decembra. Večera však musí pozostávať z 12 jedál.
Autor TASR
Prešov 6. januára (TASR) – Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku sú Rusíni. Pre TASR to povedala riaditeľka Múzea rusínskej kultúry v Prešove Oľga Glosíková s tým, že vianočné sviatky spájajú gréckokatolíckych a pravoslávnych Rusínov. Tí, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, oslavujú 6. januára Štedrý deň. Prevažne žijú na východnom Slovensku.
"Pri štedrovečernom stole sa stretávajú gréckokatolíci aj pravoslávni Rusíni, podľa toho, ktorá viera v akom období v dedine prevládala. Náboženstvo nemôže byť prekážkou, práve naopak. Ekumenizmus sa tvorí v rodinách. V podstate so sviatkami začíname koncom decembra, ale aj v úvode januára," povedala.
Pravoslávny Štedrý deň sa podobá tomu, ktorý býva 24. decembra. Večera však musí pozostávať z 12 jedál. "Medzi ne sa počíta aj chlieb, med či cesnak. Špecifikom je polievka zvaná slivčanka, ktorá sa robí zo sušených sliviek. Postupne sa od nej upúšťa a slivky sa pridávajú ako ingrediencia do kapustnice," uviedla s tým, že všetko jedlo je pôstne, resp. rastlinného pôvodu. Strukoviny ako hrach, fazuľa či šošovica symbolizujú bohatstvo.
"Nikto od stola neodchádza a každý musí ochutnať z každého jedla. Keď mu nebude stačiť, po skončení spoločného stolovania a po pomodlení sa a zhasnutí sviečky ešte môže jesť koľko chce," dodala Glosíková s tým, že pri zhasnutí sviečky sa sleduje jej dym.
"Keď stúpa hore, znamená to, že rodina bude šťastná, zdravá a bude bohatnúť. Ak sa dym krúti a ukáže na niektorého člena z rodiny, resp. zhasne v tom smere, musí sa na neho dávať pozor. Hovorí sa, že ho môže postretnúť nešťastie," vysvetlila.
Medzi ďalší zvyk patrí to, že zo štedrovečerného stola sa nič nevyhadzuje. Omrvinky by sa mali dať napríklad sliepkam a zvyšky z očistených kostičiek ryby spáliť.
Podľa jej slov sa v mnohých rodinách, najmä na vidieku, dodržiava aj tradícia, že sa pod stôl položí slama a remeselnícke náradie, ktorému sa rodinu venuje. Chýbať nemôže ani reťaz, ktorou sa omotajú nohy stola. "Mala by byť stará, keď aj hrdzavá. Symbolizuje jednotu a pevnosť rodiny," dodala.
Ako vyplýva z údajov posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, na Slovensku žije takmer 50.000 ľudí, ktorí sa hlásia k pravoslávnemu vierovyznaniu, z toho necelých 90 percent žije na východnom Slovensku, prevažne v Prešovskom kraji. Podľa tajomníka a hovorcu Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milana Gerku viac ako tri štvrtiny z nich oslavujú Vianoce v týchto dňoch. "Juliánsky kalendár je pre našich veriacich akýmsi garantom zachovania si svojich kultúrnych, duchovných i národných tradícií. V čase, keď sa Christos narodil, platil v Rímskej ríši juliánsky kalendár. Preto zmenu, ktorú urobil pápež Gregor XIII. v roku 1582, neprijali všetky východné cirkvi," uzavrel.
"Pri štedrovečernom stole sa stretávajú gréckokatolíci aj pravoslávni Rusíni, podľa toho, ktorá viera v akom období v dedine prevládala. Náboženstvo nemôže byť prekážkou, práve naopak. Ekumenizmus sa tvorí v rodinách. V podstate so sviatkami začíname koncom decembra, ale aj v úvode januára," povedala.
Pravoslávny Štedrý deň sa podobá tomu, ktorý býva 24. decembra. Večera však musí pozostávať z 12 jedál. "Medzi ne sa počíta aj chlieb, med či cesnak. Špecifikom je polievka zvaná slivčanka, ktorá sa robí zo sušených sliviek. Postupne sa od nej upúšťa a slivky sa pridávajú ako ingrediencia do kapustnice," uviedla s tým, že všetko jedlo je pôstne, resp. rastlinného pôvodu. Strukoviny ako hrach, fazuľa či šošovica symbolizujú bohatstvo.
"Nikto od stola neodchádza a každý musí ochutnať z každého jedla. Keď mu nebude stačiť, po skončení spoločného stolovania a po pomodlení sa a zhasnutí sviečky ešte môže jesť koľko chce," dodala Glosíková s tým, že pri zhasnutí sviečky sa sleduje jej dym.
"Keď stúpa hore, znamená to, že rodina bude šťastná, zdravá a bude bohatnúť. Ak sa dym krúti a ukáže na niektorého člena z rodiny, resp. zhasne v tom smere, musí sa na neho dávať pozor. Hovorí sa, že ho môže postretnúť nešťastie," vysvetlila.
Medzi ďalší zvyk patrí to, že zo štedrovečerného stola sa nič nevyhadzuje. Omrvinky by sa mali dať napríklad sliepkam a zvyšky z očistených kostičiek ryby spáliť.
Podľa jej slov sa v mnohých rodinách, najmä na vidieku, dodržiava aj tradícia, že sa pod stôl položí slama a remeselnícke náradie, ktorému sa rodinu venuje. Chýbať nemôže ani reťaz, ktorou sa omotajú nohy stola. "Mala by byť stará, keď aj hrdzavá. Symbolizuje jednotu a pevnosť rodiny," dodala.
Ako vyplýva z údajov posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, na Slovensku žije takmer 50.000 ľudí, ktorí sa hlásia k pravoslávnemu vierovyznaniu, z toho necelých 90 percent žije na východnom Slovensku, prevažne v Prešovskom kraji. Podľa tajomníka a hovorcu Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milana Gerku viac ako tri štvrtiny z nich oslavujú Vianoce v týchto dňoch. "Juliánsky kalendár je pre našich veriacich akýmsi garantom zachovania si svojich kultúrnych, duchovných i národných tradícií. V čase, keď sa Christos narodil, platil v Rímskej ríši juliánsky kalendár. Preto zmenu, ktorú urobil pápež Gregor XIII. v roku 1582, neprijali všetky východné cirkvi," uzavrel.
