Mestská časť sa tento rok snažila sériou opatrení predísť vlaňajšej situácii, keď zahynula takmer celá labutia rodina
Autor TASR
Bratislava 17. septembra (TASR) – Napriek snahám a osvetu bratislavského Ružinova sa nepodarilo ani tento rok udržať nažive všetky labute zo Štrkoveckého jazera. Pravdepodobne na otravu z jedla uhynula tento týždeň samica labute, neprežilo ani jedno zo štyroch mláďat. Zvyšné tri mláďatá sú momentálne vo veterinárnej starostlivosti a premiestnia ich na iné miesto, pozorovanie čaká aj samca labute.
Definitívnu odpoveď na to, čo sa stalo, dajú až testy, podľa príznakov však podľa starostu Ružinova Martina Chrena ide zrejme o otravu napádajúcu nervovú sústavu labutí. „Ide zrejme o otravu botulotoxínom. Je to tzv. klobásový jed, ktorý vzniká pri rozklade potravy vo vode,“ uviedol pre TASR Chren a poukázal na to, že ak labuť zje starý kúsok chleba, v ktorom sa baktéria už rozmnožila, môže zomrieť počas niekoľkých hodín.
Starosta síce priznáva, že labute sú citlivé aj na sinice, zároveň však zdôrazňuje, že kvalitu vody v jazere pravidelne monitorujú. Aj posledný rozbor z druhej polovice augusta ukázal, že voda na Štrkovci je v poriadku, dokonca sa oproti minulosti zlepšila a spĺňa všetky hygienické normy. Tento dôvod úhynu tak mestská časť považuje za nepravdepodobný.
„Je nám to každopádne veľmi ľúto. Napriek tomu, že robíme obrovskú osvetu, že dobrí ľudia pomáhajú a okolo jazera sa vytvorila silná komunita obyvateľov, stále sa nájdu takí, ktorí porušujú pravidlá a kŕmia vodné vtáctvo napriek tomu, že mu to škodí a môže ho to zabiť,“ skonštatoval Chren. Podľa neho sa štrkovecké labute stali akýmsi lakmusovým papierikom toho, ako „dokážeme v meste spolunažívať s poslednými kúskami prírody, ktoré tu máme“.
Mestská časť sa tento rok snažila sériou opatrení predísť vlaňajšej situácii, keď zahynula takmer celá labutia rodina. Okolo jazera pribudli nové tabule, ktoré upozorňujú na platné zákazy, na pokoj a poriadok dozerali aj dvaja strážnici. Samospráva takto reagovala na desiatky podnetov obyvateľov od porušovania zákazu kŕmenia labutí a vodného vtáctva cez útoky psov, ktoré majú na breh jazera zakázaný vstup, po hádzanie kameňov po vyliahnutých mláďatách labute. Samospráva taktiež pripomínala, že jazerá či iné prírodné vodné zdroje a ich okolie poskytujú dostatok prirodzenej potravy na prežitie v lete aj v zimnom období.
Definitívnu odpoveď na to, čo sa stalo, dajú až testy, podľa príznakov však podľa starostu Ružinova Martina Chrena ide zrejme o otravu napádajúcu nervovú sústavu labutí. „Ide zrejme o otravu botulotoxínom. Je to tzv. klobásový jed, ktorý vzniká pri rozklade potravy vo vode,“ uviedol pre TASR Chren a poukázal na to, že ak labuť zje starý kúsok chleba, v ktorom sa baktéria už rozmnožila, môže zomrieť počas niekoľkých hodín.
Starosta síce priznáva, že labute sú citlivé aj na sinice, zároveň však zdôrazňuje, že kvalitu vody v jazere pravidelne monitorujú. Aj posledný rozbor z druhej polovice augusta ukázal, že voda na Štrkovci je v poriadku, dokonca sa oproti minulosti zlepšila a spĺňa všetky hygienické normy. Tento dôvod úhynu tak mestská časť považuje za nepravdepodobný.
„Je nám to každopádne veľmi ľúto. Napriek tomu, že robíme obrovskú osvetu, že dobrí ľudia pomáhajú a okolo jazera sa vytvorila silná komunita obyvateľov, stále sa nájdu takí, ktorí porušujú pravidlá a kŕmia vodné vtáctvo napriek tomu, že mu to škodí a môže ho to zabiť,“ skonštatoval Chren. Podľa neho sa štrkovecké labute stali akýmsi lakmusovým papierikom toho, ako „dokážeme v meste spolunažívať s poslednými kúskami prírody, ktoré tu máme“.
Mestská časť sa tento rok snažila sériou opatrení predísť vlaňajšej situácii, keď zahynula takmer celá labutia rodina. Okolo jazera pribudli nové tabule, ktoré upozorňujú na platné zákazy, na pokoj a poriadok dozerali aj dvaja strážnici. Samospráva takto reagovala na desiatky podnetov obyvateľov od porušovania zákazu kŕmenia labutí a vodného vtáctva cez útoky psov, ktoré majú na breh jazera zakázaný vstup, po hádzanie kameňov po vyliahnutých mláďatách labute. Samospráva taktiež pripomínala, že jazerá či iné prírodné vodné zdroje a ich okolie poskytujú dostatok prirodzenej potravy na prežitie v lete aj v zimnom období.