Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V NP bola strata dospelého lesa oproti iným územiam v rokoch 2000 až 2016 dvojnásobná, hlavnou príčinou bola práve náhodná ťažba.
Autor TASR
Banská Bystrica 15. októbra (TASR) – Za 20 rokov ubudlo ročne v priemere 11.000 hektárov staršieho lesa. Náhodná ťažba predstavuje viac ako 50 percent z celkového objemu ťažby, pričom k najväčšiemu odlesneniu došlo na území Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry. Zverejnili to v piatok na stretnutí v Banskej Bystrici zástupcovia ministerstva životného prostredia (MŽP), národných parkov (NP) a Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR k téme ohrozovania biotopov v NP náhodnou ťažbou.
V NP bola strata dospelého lesa oproti iným územiam v rokoch 2000 až 2016 dvojnásobná, hlavnou príčinou bola práve náhodná ťažba.
Podľa štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu Európska komisia upozorňuje Slovensko, že náhodná ťažba má negatívny vplyv na chránené územia a je nevyhnutné, aby sa dôsledne posúdil vplyv každej takej ťažby, ktorú lesníci chcú realizovať. Od roku 2020 sa musí nahlásiť ŠOP SR a príslušným okresným úradom. Štátni ochranári momentálne súhlasia iba s náhodnou ťažbou, ktorá neohrozí vzácne biotopy.
Ako tvrdí Smatana, náhodná ťažba je často spájaná s vetrovou kalamitou a rozšírením podkôrneho hmyzu – lykožrúta. Lesnícka kritika smeruje na ochranárov a obhajobu bezzásahového režimu v chránených územiach, ktorý má byť dôvodom šírenia lykožrútovej kalamity.
„Dôvodom však nie je bezzásah, ale rozpad monokultúrnych smrečín, ktorý je vážnym problémom súčasného lesníctva. Hádzanie viny na aktivity spojené s ochranou prírody je z odborného a morálneho hľadiska neobhájiteľné,“ zdôraznil tajomník. Výskumy údajne potvrdzujú, že dočasné premnoženie podkôrneho hmyzu v konečnom dôsledku vytvára rôznorodú a odolnú štruktúru lesa, ktorá poskytuje vynikajúce podmienky pre vzácne druhy živočíchov, ako je hlucháň hôrny, jariabok hôrny či uchaňa čierna. Zistenia má potvrdzovať i štúdia Európskeho lesníckeho inštitútu.
„Pokiaľ by bola ŠOP aj správcom štátnych pozemkov v NP, vedela by pri vzniku náhodnej ťažby diferencovane pristupovať k jednotlivým prípadom, čím by sa zlepšila reálna ochrana biotopov,“ dodala riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR Marta Mutňanová.
V NP bola strata dospelého lesa oproti iným územiam v rokoch 2000 až 2016 dvojnásobná, hlavnou príčinou bola práve náhodná ťažba.
Podľa štátneho tajomníka MŽP Juraja Smatanu Európska komisia upozorňuje Slovensko, že náhodná ťažba má negatívny vplyv na chránené územia a je nevyhnutné, aby sa dôsledne posúdil vplyv každej takej ťažby, ktorú lesníci chcú realizovať. Od roku 2020 sa musí nahlásiť ŠOP SR a príslušným okresným úradom. Štátni ochranári momentálne súhlasia iba s náhodnou ťažbou, ktorá neohrozí vzácne biotopy.
Ako tvrdí Smatana, náhodná ťažba je často spájaná s vetrovou kalamitou a rozšírením podkôrneho hmyzu – lykožrúta. Lesnícka kritika smeruje na ochranárov a obhajobu bezzásahového režimu v chránených územiach, ktorý má byť dôvodom šírenia lykožrútovej kalamity.
„Dôvodom však nie je bezzásah, ale rozpad monokultúrnych smrečín, ktorý je vážnym problémom súčasného lesníctva. Hádzanie viny na aktivity spojené s ochranou prírody je z odborného a morálneho hľadiska neobhájiteľné,“ zdôraznil tajomník. Výskumy údajne potvrdzujú, že dočasné premnoženie podkôrneho hmyzu v konečnom dôsledku vytvára rôznorodú a odolnú štruktúru lesa, ktorá poskytuje vynikajúce podmienky pre vzácne druhy živočíchov, ako je hlucháň hôrny, jariabok hôrny či uchaňa čierna. Zistenia má potvrdzovať i štúdia Európskeho lesníckeho inštitútu.
„Pokiaľ by bola ŠOP aj správcom štátnych pozemkov v NP, vedela by pri vzniku náhodnej ťažby diferencovane pristupovať k jednotlivým prípadom, čím by sa zlepšila reálna ochrana biotopov,“ dodala riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny ŠOP SR Marta Mutňanová.
