Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vytvorenie Národného parku Podunajsko a s ním spojený zvýšený stupeň ochrany by tiež chránil mesto pred povodňami.
Autor Tablet.TV
Bratislava 18. augusta (TASR) – V Bratislave môže vzniknúť nový národný park. Jeho vznik iniciuje okrem ochranárov aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Zvýšený stupeň ochrany pôvodných lužných lesov na brehoch Dunaja môže priniesť pozitíva mestským častiam aj ich obyvateľom. „Debata o národnom parku má za cieľ chrániť prírodu a zároveň ju sprístupniť verejnosti. V konečnom dôsledku sa tak otvorí nielen medializovaná Sihoť,“ informoval predseda BSK Pavol Frešo na dnešnom brífingu v Bratislave.
Hlavným zmyslom vytvorenia parku je súlad ochrany prírody s rozširovaním rekreačného zázemia mesta. Bratislave je tak vzorom Viedeň, ktorá už na svojom území národný park vytvorila ako prvé európske mesto. „Rekreačné zóny ako hrádza sú preťažené a nie je od nich kam uniknúť. V Bratislave by sme pre miestnych vytvorili vstupné body do národného parku. Tie by slúžili aj ako informačné centrá,“ opísala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.
Vytvorenie Národného parku Podunajsko a s ním spojený zvýšený stupeň ochrany by tiež chránil mesto pred povodňami. „Chránené územia tvoria prirodzenú absorpčnú časť pre vysoké povodňové prietoky. Povodňová voda sa na nich môže rozlievať a nezaplaví mesto,“ vysvetlil Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody SR. Zvýšená ochrana by podľa Kovarika prospela aj miestnej faune. „Štrkové brehy sú napríklad hniezdiskom kulíka riečneho, v kolmých stenách zas hniezdi rybárik riečny, ktorý je typický pre bratislavské luhy,“ dodal Kovarík.
Lužné lesy tiež slúžia ako zdroje pitnej vody. „Napríklad Slovanský ostrov je zdroj pitnej vody pre obec Devín. Nachádzajú sa na ňom štyri funkčné studne. Je to voda veľmi vysokej kvality, ktorá nevyžaduje žiadnu ďalšiu úpravu,“ povedala Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Jemný piesok je dokonalou filtračnou vrstvou, ktorá spolu s porastom lesa umožňuje infiltráciu vôd z Dunaja,“ vysvetlil Kovarik.
Národný park by tiež mohol pozitívne pôsobiť na klímu mesta, a to najmä v letných horúčavách. „Dunaj
a zóny lužného lesa hrajú dôležitú rolu ako prirodzená klimatizácia hlavného mesta v čase otepľovania,“ vysvetlila Konrad. "To, že na území Bratislavy máme nejaké lužné lesy, pre nás nie je vôbec samozrejmé. Je to výsledkom dlhoročnej práce ochranárov a dobrovoľníkov," uzavrel Jaromír Šíbl z Klubu stráže prírody.
Hlavným zmyslom vytvorenia parku je súlad ochrany prírody s rozširovaním rekreačného zázemia mesta. Bratislave je tak vzorom Viedeň, ktorá už na svojom území národný park vytvorila ako prvé európske mesto. „Rekreačné zóny ako hrádza sú preťažené a nie je od nich kam uniknúť. V Bratislave by sme pre miestnych vytvorili vstupné body do národného parku. Tie by slúžili aj ako informačné centrá,“ opísala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.
Vytvorenie Národného parku Podunajsko a s ním spojený zvýšený stupeň ochrany by tiež chránil mesto pred povodňami. „Chránené územia tvoria prirodzenú absorpčnú časť pre vysoké povodňové prietoky. Povodňová voda sa na nich môže rozlievať a nezaplaví mesto,“ vysvetlil Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody SR. Zvýšená ochrana by podľa Kovarika prospela aj miestnej faune. „Štrkové brehy sú napríklad hniezdiskom kulíka riečneho, v kolmých stenách zas hniezdi rybárik riečny, ktorý je typický pre bratislavské luhy,“ dodal Kovarík.
Lužné lesy tiež slúžia ako zdroje pitnej vody. „Napríklad Slovanský ostrov je zdroj pitnej vody pre obec Devín. Nachádzajú sa na ňom štyri funkčné studne. Je to voda veľmi vysokej kvality, ktorá nevyžaduje žiadnu ďalšiu úpravu,“ povedala Alena Trančíková z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Jemný piesok je dokonalou filtračnou vrstvou, ktorá spolu s porastom lesa umožňuje infiltráciu vôd z Dunaja,“ vysvetlil Kovarik.
Národný park by tiež mohol pozitívne pôsobiť na klímu mesta, a to najmä v letných horúčavách. „Dunaj
a zóny lužného lesa hrajú dôležitú rolu ako prirodzená klimatizácia hlavného mesta v čase otepľovania,“ vysvetlila Konrad. "To, že na území Bratislavy máme nejaké lužné lesy, pre nás nie je vôbec samozrejmé. Je to výsledkom dlhoročnej práce ochranárov a dobrovoľníkov," uzavrel Jaromír Šíbl z Klubu stráže prírody.
