História jednej z najväčších botanických záhrad v Európe sa začala v roku 1892, keď ju začal budovať gróf Štefan Ambrózy Migazzi.
Autor TASR
Vieska nad Žitavou 7. augusta (TASR) – Arborétum Mlyňany je považované za najstaršiu budovanú zbierku vždyzelených drevín v strednej Európe. Nachádza sa nad obcou Vieska nad Žitavou neďaleko Zlatých Moraviec.
História jednej z najväčších botanických záhrad v Európe sa začala v roku 1892, keď ju začal budovať gróf Štefan Ambrózy Migazzi. V priebehu jeho života sa mu tam podarilo vysadiť a pestovať množstvo cudzokrajných drevín a rastlín, ktoré sa postupne aklimatizovali na naše klimatické podmienky.
Vďaka flóre z mnohých kútov sveta tam návštevníci nájdu prakticky každý mesiac v roku rôzne rastliny, ktoré práve kvitnú. Nachádzajú sa tam aj mohutné dreviny, ktoré si „pamätajú“ ešte vznik botanickej záhrady. „Treba povedať, že sme najväčším slovenským arborétum a našou originalitou je, že sme zameraní na cudzokrajné dreviny a máme tu teda aj najväčšiu zbierku takýchto drevín na Slovensku,“ uviedla vedúca Arboréta Mlyňany Jana Konôpková.
Prvé dreviny sa v arboréte začali vysádzať už pri jeho vzniku v roku 1892. „Takže tá najstaršia časť, ktorú tvorí vždy zelený Ambrózyho semper vireo park, bude mať pomaly 130 rokov. V tomto pôvodnom vždy zelenom parku sú zachované staré pôvodné jedince, takým lákadlom je napríklad sekvojovec mamutí. Treba povedať že tento pôvodný semper vireo park je charakteristický tým, že si zachováva zeleň po celý rok. Sú tu vysádzané dreviny, ktoré si vždy, aj cez zimu, uchovávajú svoje zelené listy. To je tiež taký náš unikát,“ skonštatovala Konôpková.
Arborétum je podľa jej slov veľmi zaujímavé počas celého roka. Kvitnú v ňom rododendróny, ruže, lekná, hortenzie i veľmi veľa drevín, na jeseň sa vyfarbujú napríklad japonské javory. „Okrem vždy zeleného parku tu máme aj ďalšie štyri plochy, ktoré boli budované už po roku 1953, keď arborétum prevzala Slovenská akadémia vied. Tie už boli vybudované na základe realizovaných expedícií do Číny a Severnej Kórei, odkiaľ sa prinášal rastlinný materiál. Privezené rastliny sa postupne stali základom pre plochy východoázijskej, kórejskej a severoamerickej dendroflóry. Takže návštevník, ktorý príde do nášho arboréta, môže na ploche 67 hektárov spoznať dreviny z rôznych kútov sveta,“ vysvetlila Konôpková.
História jednej z najväčších botanických záhrad v Európe sa začala v roku 1892, keď ju začal budovať gróf Štefan Ambrózy Migazzi. V priebehu jeho života sa mu tam podarilo vysadiť a pestovať množstvo cudzokrajných drevín a rastlín, ktoré sa postupne aklimatizovali na naše klimatické podmienky.
Vďaka flóre z mnohých kútov sveta tam návštevníci nájdu prakticky každý mesiac v roku rôzne rastliny, ktoré práve kvitnú. Nachádzajú sa tam aj mohutné dreviny, ktoré si „pamätajú“ ešte vznik botanickej záhrady. „Treba povedať, že sme najväčším slovenským arborétum a našou originalitou je, že sme zameraní na cudzokrajné dreviny a máme tu teda aj najväčšiu zbierku takýchto drevín na Slovensku,“ uviedla vedúca Arboréta Mlyňany Jana Konôpková.
Prvé dreviny sa v arboréte začali vysádzať už pri jeho vzniku v roku 1892. „Takže tá najstaršia časť, ktorú tvorí vždy zelený Ambrózyho semper vireo park, bude mať pomaly 130 rokov. V tomto pôvodnom vždy zelenom parku sú zachované staré pôvodné jedince, takým lákadlom je napríklad sekvojovec mamutí. Treba povedať že tento pôvodný semper vireo park je charakteristický tým, že si zachováva zeleň po celý rok. Sú tu vysádzané dreviny, ktoré si vždy, aj cez zimu, uchovávajú svoje zelené listy. To je tiež taký náš unikát,“ skonštatovala Konôpková.
Arborétum je podľa jej slov veľmi zaujímavé počas celého roka. Kvitnú v ňom rododendróny, ruže, lekná, hortenzie i veľmi veľa drevín, na jeseň sa vyfarbujú napríklad japonské javory. „Okrem vždy zeleného parku tu máme aj ďalšie štyri plochy, ktoré boli budované už po roku 1953, keď arborétum prevzala Slovenská akadémia vied. Tie už boli vybudované na základe realizovaných expedícií do Číny a Severnej Kórei, odkiaľ sa prinášal rastlinný materiál. Privezené rastliny sa postupne stali základom pre plochy východoázijskej, kórejskej a severoamerickej dendroflóry. Takže návštevník, ktorý príde do nášho arboréta, môže na ploche 67 hektárov spoznať dreviny z rôznych kútov sveta,“ vysvetlila Konôpková.