Zbojská 13. februára (TASR) – Prechod skalným kaňonom, viadukt so zubačkovou traťou, nahliadnutie do dvoch jaskýň, či rozhľadňu s výhľadom na Nízke Tatry. To všetko ponúka Náučný chodník Jakuba Surovca v sedle Zbojská pri Tisovci v Rimavskosobotskom okrese. „Je to niečo ako malý Slovenský raj. Ide o jedno z najväčších lákadiel a pýchu okolia Tisovca,“ povedal predseda turistického oddielu KOS Rimavská dolina Dušan Kojnok.

Chodník tvorí okruh dlhý zhruba 4,7 kilometra so štartom a cieľom pri informačnom centre v Zbojníckom dvore na Zbojskej. Jeho prevýšenie je 268 metrov a prejdenie trvá v závislosti od kondície približne tri hodiny. Zrejme najzaujímavejšou časťou chodníka je Čertova dolina, úzky skalný kaňon, v ktorom turisti najťažšie úseky skalných prahov prekonávajú pomocou drevených rebríkov.

Náučný chodník je pomenovaný podľa zbojníka Jakuba Surovca, ktorý podľa legendy s družinou lúpil práve v týchto miestach na ceste medzi Tisovcom a Breznom. Jeho životný príbeh a zbojnícka „kariéra“ však netrvali dlho.

Ako uvádza historik Michal Ďurčo v 10. ročníku zborníka Gemer-Malohont, jeho družina sa začala formovať okolo roku 1739. „V roku 1740 podnikla lúpežnú cestu na Oravu, ale už skoro po jej návrate urobila zvolenská župa kroky na jej likvidáciu,“ priblížil Ďurčo s tým, že viacerí členovia družiny boli následne 'zlapaní'.

Onedlho tento osud postretol aj samotného veliteľa. „V noci na 16. septembra 1740 chytili breznianski drábi v krčme na Polhore (dedina Polhora vtedy ešte nejestvovala) Jakuba Surovca – hajtmana deväťčlennej zbojníckej skupiny a jeho spolutovariša Tomáša Greguša, rodáka z Kubách (dnešné Spišské Bystré),“ uvádza František Kreutz v knihe Zbojstvá Jakuba Surovca.

O pár týždňov neskôr, 11. novembra toho istého roku, Surovca po výsluchu a mučení popravili na šibeničnom vrchu Viselnice pri Brezne.