Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na území po bývalých priemyselných areáloch môže podľa návrhu štúdie vzniknúť štvrť, ktorá prinesie nielen bývanie, ale aj občiansku vybavenosť, zeleň či pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) - Verejnosť môže pripomienkovať návrh mestskej urbanistickej štúdie pre rozvoj východnej časti Mlynských nív v Bratislave a jej premeny na mestskú štvrť. Urobiť tak môže do 31. októbra. Počas troch dní, od utorka do štvrtka (12. 10.), je zároveň v Zichyho paláci k dispozícii fyzický model návrhu vrátane prezentácie k štúdii, rovnako tak odborníci z Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) na prípadné konzultácie.
"Zámer smeruje ku komplexnej transformácii tohto územia, hlavne samotných brownfieldov. Chceme vytvoriť modernú štvrť, v ktorej je vysoká kvalita života na podklade princípov, ktoré máme komunikované v stratégii Bratislava 2030," uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii riaditeľ MIB Ján Mazúr.
Na území po bývalých priemyselných areáloch môže podľa návrhu štúdie vzniknúť štvrť, ktorá prinesie nielen bývanie, ale aj občiansku vybavenosť, zeleň či pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu. Návrh teda reaguje nielen na výzvu týkajúcu sa nedostatku miest na bývanie, predstavovať má tiež citlivý spôsob premeny brownfieldov na dostupné verejné priestory. Pri projektovaní sa reflektovalo aj na klimatické výzvy.
Základný je princíp kompaktného 15-minútového mesta, kde sa do niekoľkých minút chôdze nachádzajú všetky potrebné funkcie. Sú nimi škola, škôlka, zdravotné a sociálne zariadenia či parky a kultúra. Štúdia napríklad navrhuje výstavbu dvoch základných škôl. Vzniknúť má tiež napojenie na električkovú trať, električka by mala prechádzať stredom štvrte. Dôraz sa zároveň kladie na preferenciu pešej, cyklistickej a mestskej hromadnej dopravy.
"Štúdia sa stane inšpiráciou pre ďalšie územia, kde je potrebná spolupráca s developermi a mestom," poznamenal Mazúr. Na území hlavného mesta bolo identifikovaných vyše 600 hektárov brownfieldov, ktoré by sa mohli rozvíjať. "Potenciál rozvoja mesta je skôr do vnútra ako von," podotkol Mazúr.
Po vyhodnotení pripomienok obstarávateľom štúdie, ktorým je hlavné mesto, ich MIB zapracuje a vyhotoví čistopis. Ten sa dostane na rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva, malo by sa tak stať v budúcom roku. Čistopis má slúžiť ako podklad pre zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta. Až po ich schválení bude možné realizovať jednotlivé zámery.
Zámer vypracovať štúdiu vyšiel z podnetov, ktoré na základe výzvy dali vlani developeri v danom území. Identifikovaných bolo celkovo 16 žiadostí, ktoré smerovali k transformácii územia. Jednotlivé zámery bolo treba zladiť. V rámci prípravy urbanistickej štúdie uzatvoril inštitút zmluvy s ôsmimi vlastníkmi pozemkov zastupujúcimi 14 projektov o koordinovanej príprave modernej štvrte.
Zóna Mlynské nivy má 138 hektárov a je vymedzená Košickou ulicou, križovatkou na Most Apollo, Prievozskou ulicou, Hraničnou a Prístavnou ulicou v blízkom dotyku so Zimným prístavom ako ďalším rozvojovým územím.
"Zámer smeruje ku komplexnej transformácii tohto územia, hlavne samotných brownfieldov. Chceme vytvoriť modernú štvrť, v ktorej je vysoká kvalita života na podklade princípov, ktoré máme komunikované v stratégii Bratislava 2030," uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii riaditeľ MIB Ján Mazúr.
Na území po bývalých priemyselných areáloch môže podľa návrhu štúdie vzniknúť štvrť, ktorá prinesie nielen bývanie, ale aj občiansku vybavenosť, zeleň či pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu. Návrh teda reaguje nielen na výzvu týkajúcu sa nedostatku miest na bývanie, predstavovať má tiež citlivý spôsob premeny brownfieldov na dostupné verejné priestory. Pri projektovaní sa reflektovalo aj na klimatické výzvy.
Základný je princíp kompaktného 15-minútového mesta, kde sa do niekoľkých minút chôdze nachádzajú všetky potrebné funkcie. Sú nimi škola, škôlka, zdravotné a sociálne zariadenia či parky a kultúra. Štúdia napríklad navrhuje výstavbu dvoch základných škôl. Vzniknúť má tiež napojenie na električkovú trať, električka by mala prechádzať stredom štvrte. Dôraz sa zároveň kladie na preferenciu pešej, cyklistickej a mestskej hromadnej dopravy.
"Štúdia sa stane inšpiráciou pre ďalšie územia, kde je potrebná spolupráca s developermi a mestom," poznamenal Mazúr. Na území hlavného mesta bolo identifikovaných vyše 600 hektárov brownfieldov, ktoré by sa mohli rozvíjať. "Potenciál rozvoja mesta je skôr do vnútra ako von," podotkol Mazúr.
Po vyhodnotení pripomienok obstarávateľom štúdie, ktorým je hlavné mesto, ich MIB zapracuje a vyhotoví čistopis. Ten sa dostane na rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva, malo by sa tak stať v budúcom roku. Čistopis má slúžiť ako podklad pre zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta. Až po ich schválení bude možné realizovať jednotlivé zámery.
Zámer vypracovať štúdiu vyšiel z podnetov, ktoré na základe výzvy dali vlani developeri v danom území. Identifikovaných bolo celkovo 16 žiadostí, ktoré smerovali k transformácii územia. Jednotlivé zámery bolo treba zladiť. V rámci prípravy urbanistickej štúdie uzatvoril inštitút zmluvy s ôsmimi vlastníkmi pozemkov zastupujúcimi 14 projektov o koordinovanej príprave modernej štvrte.
Zóna Mlynské nivy má 138 hektárov a je vymedzená Košickou ulicou, križovatkou na Most Apollo, Prievozskou ulicou, Hraničnou a Prístavnou ulicou v blízkom dotyku so Zimným prístavom ako ďalším rozvojovým územím.
