Nemce 21. februára (TASR) - Obec Nemce v Banskobystrickom okrese s 1164 obyvateľmi leží pod vrchom Panský diel. Donedávna svoj erb vôbec nemala a žila pod erbom mesta Banská Bystrica.

"Naša obec je veľmi stará. Stredoveké Nemce boli založené v 13. storočí banskobystrickými ťažiarmi. Obec, kedysi nazývaná aj Nemetfalva, respektíve jej časti, prechádzali vlastníctvom niekoľkých rodov," približuje starosta Dušan Mydlo.

Neskôr sa dedina na dlhé stáročia dostala do vlastníctva Banskej Bystrice, ktorá však musela svoje práva na ňu často dokazovať a brániť proti dravým rodom, ktoré sa jej chceli zmocniť.

"Mesto vlastnilo Nemce až do roku 1848, a teda naše osudy boli až natoľko späté s Banskou Bystricou, že obec nepociťovala potrebu vytvoriť si osobitý obecný symbol. V 18. storočí, keď vystupovala ako samostatná obec, vytvorila si už iba nápisové pečatidlá. Dalo by sa povedať, že sme žili pod erbom mesta Banská Bystrica," dodáva starosta.

Podklad dnešného erbu Nemiec tvorí sedemkrát strieborno-červeno delený štít. Individuálnym znamením erbu je veža, a to i napriek tomu, že Nemce v minulosti neboli opevnené. Ide totiž o symbol sv. Barbory, osobnej patrónky nielen dediny, ale aj ochrankyne všetkých remeselníkov, ktorí nejako súvisia s jej hlavným symbolom - vežou. Patria sem architekti, murári, kamenári, stavbári, tesári, ale i ťažiari, baníci, kováči, zlievači, zvonári, vojaci.

Stredoveká legenda o sv. Barbore hovorí, že kedysi žil v maloázijskej Nikodémii istý boháč, zarytý nepriateľ kresťanstva. Mal krásnu dcéru Barboru, na ktorej si veľmi zakladal. Aby ju uchránil pred vplyvom kresťanov, zatvoril ju do veže, odkiaľ nesmela vychádzať. Netušil, že o kresťanstve už vedela a dala sa pokrstiť. Keď otcovi vyjavila svoje náboženské presvedčenie, v zúrivosti vlastnú dcéru vydal katom. Tí ju kruto týrali a bičovali. Napokon jej sťali hlavu.

J. Hudecová je rekordérkou, v zbierke má asi 2300 zvoncov z celého sveta

Obec Nemce sa pýši rekordérkou v zbierke zvoncov a zvončekov. Jarmila Hudecová, inak ekonómka obecného úradu, ich už má okolo 2300 kusov z 95 krajín sveta, či už najvzdialenejších, alebo exotických. Doma má malé "múzeum", ktoré obdivujú všetci, čo k nej zavítajú. Na stene visí i oficiálne potvrdenie, že vlani dosiahla rekord v počte zvoncov, a teda mala ich 2015, presne toľko, aký sa písal rok.

"Odvtedy mi do zbierky pribudlo 200 až 300 ďalších zvončekov," reagovala pre TASR Hudecová, ktorá patrí medzi najväčších zberateľov zvoncov na území bývalého Československa. Nič viac ju nepoteší, ako keď jej známi z dovoleniek prinesú nové "exponáty" a svoju zbierku si, samozrejme, obohacuje aj sama.

"Ľudia, čo chodia po svete, a aj neznámi si na mňa spomenú a donesú mi zvonce. Začínam mať problém s miestom, dom sa nedá nafúknuť a rozmýšľam, ako ďalej, no nejaké rezervy ešte stále mám," poznamenala Hudecová. Jej rozsiahla zbierka lemuje steny schodiska domu.

"Nedá sa povedať, ktoré zvončeky sú najcennejšie. To je srdcová záležitosť, záleží od toho, od koho ten zvonec máte, alebo čo človeku pripomína. Keď som bola v Rusku v jednom z mužských kláštorov, získala som za 6000 rubľov, čo je asi 130 eur, zvonec, ktorý vyrobila voronežská firma, čo robí aj kostolné zvony. Je z rovnakého materiálu. Ja si na dovolenke nekupujem na seba žiadne "handričky", ale zvončeky," dodala Hudecová.

Na stenách jej visia viac ako storočné slovenské zvonce aj s prackami, hasičské zvonce, suveníry z Japonska, škótskych ostrovov, Islandu, Nového Zélandu, Aljašky, USA, Mexika, Juhoafrickej republiky, jednoducho zo všetkých kútov sveta, či už sú to zvonce keramické, kašmírové, železné, drôtené, z čínskeho porcelánu, alebo zdobené Swarovského krištáľmi. Zberateľka si vysoko cení tiež dvojzvonec z Azerbajdžanu.

Šikovné ženy zhotovujú krásne čipky, starosta je na ne hrdý

Izba tradícií v Nemciach vďaka dobovému zariadeniu a fotogalérii návštevníkom približuje, ako tam kedysi ľudia žili. No slúži aj pre stretávanie sa šikovných asi desiatich žien, ktoré paličkujú. Spod ich rúk vychádzajú čipky, s ktorými chodia na výstavy a sú úspešné. Umeniu priúčajú aj deti.

"Ako sme sa naučili paličkovať? Bola tu manželka horára, pani Vajsová, ktorá chodila po Španej Doline a Starých Horách, kde sa to naučila. Potom sa nás opýtala: Dievčence a vy sa to nechcete naučiť? Tak sme si obstarali valce, paličky a každý štvrtok sme sa stretávali v inej domácnosti. Každá z nás napiekla koláč a paličkovali sme," opisuje Soňa Valentová. To bolo ešte v čase, keď pracovali.

Nemčianske ženy z klubu paličkovania sa dnes stretávajú raz do týždňa v priestoroch obecného úradu. Za dve hodiny, čo paličkujú, sa porozprávajú i pospomínajú si.

Paličkovanie si vyskúšal aj starosta Nemiec Dušan Mydlo. No ako s úsmevom priznáva, na toto trpezlivosť nemá. Na svoje čipkárky je však hrdý a obec sa im snaží vyjsť vo všetkom v ústrety.

Deti už chodia do zateplenej materskej školy, budú mať aj krajšiu záhradu

Materská škola v Nemciach prešla vlani rekonštrukciou a, ako tvrdí starosta obce Dušan Mydlo, bol to jeden z nosných projektov obecného úradu. Použili na to aj vládnu dotáciu 11.000 eur, ktorú dostali pred rokom po výjazdovom zasadnutí vlády v Banskej Bystrici.

"Na zateplenie škôlky sme použili dotáciu a časť našich vlastných zdrojov. Okrem zateplenia sme robili aj rekonštrukčné práce na výmene vodovodného potrubia a nové obklady," konštatoval pre TASR Mydlo.

Materskú školu s celodennou i poldennou triedou dnes navštevuje 27 detí. Ako uviedla jej riaditeľka Eva Odlerová, mali už aj rok, keď všetky deti nemohli zobrať. Prednostne totiž prijímajú deti od troch do šiestich rokov, mladšie vtedy museli odmietnuť. V tomto roku prijali všetky. Riaditeľka si spoluprácu s obcou pochvaľuje.

Podľa starostu obce v najbližšom období ich čakajú práce na úprave okolia škôlky. Pred časom tam postavili dva altánky, aby sa deti v prípade priaznivého počasia mohli učiť v prírode. Teraz plánujú vybudovať oporný múr, vydláždiť časť školského dvora a upraviť záhradu.

Do obce v novembri zavíta „kuchárska“ V4, bude variť kapustnicu

Obec Nemce v Banskobystrickom okrese sa môže popýšiť novým špičkovým fitness centrom, ktoré vzniklo v priemyselnej budove, v bývalej "výmeničke" tepla. Podľa starostu Dušana Mydla tam chodievajú cvičiť aj známi športovci.

Dedina je široko-ďaleko známa najmä dvoma akciami, na ktoré chodievajú i ľudia zo vzdialenejších miest. Prvou je Celoslovenská súťaž vo varení kapustnice a príprave zabíjačkového taniera. V tomto roku 5. novembra obec chystá už jej jubilejný desiaty ročník.

"Sme aj držiteľom rekordu, že na jednom mieste varilo až 22 družstiev. Bežne chodieva okolo 20 a viac ani nechceme, lebo sme obmedzení priestormi. Akcia sa koná pred kultúrnym domom. V tomto jubilejnom ročníku, ktorý sme vyhlásili za medzinárodný, očakávame účasť družstiev z Česka a Poľska. Tí sa zúčastňujú pravidelne. No tentoraz príde aj maďarské, takže V4 sa objaví i v Nemciach," konštatoval Mydlo.

Ich známou športovou akciou je Nemčiansky beh, kde súperia starí i mladí. Vlani po prvý raz vytvorili kategóriu "Beh Nemčanov", v ktorej bežali iba ľudia z obce. Hneď na prvý raz sa zúčastnilo 52 miestnych obyvateľov.