Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera by nemocnica mala dostať priestor preukázať svoju opodstatnenosť.
Autor TASR
Brezno 4. mája (TASR) - Nemocnica s poliklinikou Brezno aj po stredajšom (3. 5.) rokovaní so štátnym tajomníkom Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Michalom Palkovičom trvá na preradení do vyššej, druhej úrovne v rámci kategorizácie siete nemocníc. Palkovič po rokovaní uviedol, že ministerstvo bude hľadať riešenia, ako vyriešiť regionálne špecifiká na Horehroní.
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera by nemocnica mala dostať priestor preukázať svoju opodstatnenosť. "Brezno by malo dostať príležitosť na to, aby dva roky malo možnosť vykonávať činnosť ako dvojka a preukázať, či na to má alebo nie," skonštatoval Lunter. Ako dodal, podľa schváleného zákona bola dostupnosť obyvateľov do nemocnice druhej úrovne stanovená maximálne na 45 minút, ak by však bola nemocnica v Brezne zaradená do prvej úrovne, v prípade veľkej časti obcí v okrese to platiť nebude.
Vzdialenosťou a vysokými dojazdnými časmi z viacerých obcí na Horehroní argumentuje svoje požiadavky na zaradenie do vyššej úrovne aj nemocnica. Petíciu za jej zaradenie do druhej úrovne podpísalo takmer 30.000 ľudí. Ako pre TASR skonštatoval hovorca nemocnice v Brezne Karol Vojtko, do druhej úrovne by nemocnica mala byť zaradená aspoň dovtedy, kým štát nevyrieši problém s dostupnosťou obyvateľov k zdravotnej starostlivosti, a to napríklad dobudovaním rýchlostnej cesty medzi Breznom a Banskou Bystricou.
Rezort zdravotníctva už skôr uviedol, že s argumentmi, ktoré odzneli za preradenie nemocnice v Brezne do vyššej úrovne, sa nestotožnil. Palkovič po stredajšom rokovaní v Brezne uviedol, že ministerstvo bude hľadať riešenia, ako vyriešiť regionálne špecifiká na Horehroní. Ubezpečil, že zdravotná starostlivosť v Brezne ostane zachovaná. Ako skonštatoval, schválených bolo 22 z 27 zdravotníckych programov, o ktoré nemocnica v Brezne žiadala. "Len päť nebolo schválených, ktoré v tej kategórii nie je možné poskytovať, a ani počet pacientov nebol taký, aby to hralo nejakú rolu," dodal Palkovič.
Breznianska nemocnica funguje takmer už 50 rokov, prevádzkuje sedem lôžkových oddelení, ďalšie nelôžkové oddelenia a 27 ambulancií. V okrese patrí k najväčším zamestnávateľom, pracuje tam vyše 600 ľudí.
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondreja Luntera by nemocnica mala dostať priestor preukázať svoju opodstatnenosť. "Brezno by malo dostať príležitosť na to, aby dva roky malo možnosť vykonávať činnosť ako dvojka a preukázať, či na to má alebo nie," skonštatoval Lunter. Ako dodal, podľa schváleného zákona bola dostupnosť obyvateľov do nemocnice druhej úrovne stanovená maximálne na 45 minút, ak by však bola nemocnica v Brezne zaradená do prvej úrovne, v prípade veľkej časti obcí v okrese to platiť nebude.
Vzdialenosťou a vysokými dojazdnými časmi z viacerých obcí na Horehroní argumentuje svoje požiadavky na zaradenie do vyššej úrovne aj nemocnica. Petíciu za jej zaradenie do druhej úrovne podpísalo takmer 30.000 ľudí. Ako pre TASR skonštatoval hovorca nemocnice v Brezne Karol Vojtko, do druhej úrovne by nemocnica mala byť zaradená aspoň dovtedy, kým štát nevyrieši problém s dostupnosťou obyvateľov k zdravotnej starostlivosti, a to napríklad dobudovaním rýchlostnej cesty medzi Breznom a Banskou Bystricou.
Rezort zdravotníctva už skôr uviedol, že s argumentmi, ktoré odzneli za preradenie nemocnice v Brezne do vyššej úrovne, sa nestotožnil. Palkovič po stredajšom rokovaní v Brezne uviedol, že ministerstvo bude hľadať riešenia, ako vyriešiť regionálne špecifiká na Horehroní. Ubezpečil, že zdravotná starostlivosť v Brezne ostane zachovaná. Ako skonštatoval, schválených bolo 22 z 27 zdravotníckych programov, o ktoré nemocnica v Brezne žiadala. "Len päť nebolo schválených, ktoré v tej kategórii nie je možné poskytovať, a ani počet pacientov nebol taký, aby to hralo nejakú rolu," dodal Palkovič.
Breznianska nemocnica funguje takmer už 50 rokov, prevádzkuje sedem lôžkových oddelení, ďalšie nelôžkové oddelenia a 27 ambulancií. V okrese patrí k najväčším zamestnávateľom, pracuje tam vyše 600 ľudí.
