Bratislava 21. marca (TASR) - Tvrdí, že na funkciu primátora nebol Ivo Nesrovnal pripravený a do úradu vstúpil s filozofiou, že tam ľuďom nemôže dôverovať a všade vidí nepriateľov. Pripravil vraj tajný zoznam, v ktorom je napísané, kto a kedy prišiel na úrad, s kým sa stretáva, čí je to človek a podľa toho sa rozhodoval, komu dá výpoveď. Aj to povedal v rozhovore pre TASR o svojom nástupcovi bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorého konanie dnes Nesrovnal stále často kritizuje.

Prvých 100 Nesrovnalových dní vo funkcii vníma Ftáčnik ako rozpačitých. Vysvetľuje, že mesto nie je v takom hroznom finančnom stave, ako ho nový šéf mesta prezentuje a odmieta aj primátorovo strašenie o tom, že Bratislave hrozí nútená správa, ak nestihne stavbu Starého mosta. Kritizuje ho za rozpočet a tvrdí, že sa veľmi bojí, čo z toho mesta bude.

Ako podľa vás nový primátor zvládol prvých 100 dní vo svojej novej funkcii?

Primátor sa za tých 100 dní ukázal ako človek, ktorý nie je na svoju funkciu pripravený. Vo volebnej kampani sa prezentoval, že štyri roky ako poslanec nič nemohol a ľudia mu uverili, že on je ten nový, ktorý to všetko zachráni a príde s manažérskym prístupom. Zatiaľ to tak ale nevyzerá. Potvrdilo sa, čo som o ňom povedal, že za štyri roky sa naučil o meste veľmi málo.

Ukázalo sa tiež, že neberie vážne svoj volebný program. Tvrdil napríklad, že dobrý manažér vyrieši Hlavnú stanicu za tri mesiace a vypovie zmluvu. Teraz chce čakať do konca roku 2016, kým vyprší. V septembri 2014 navrhol ako poslanec, aby mesto vypovedalo zmluvu, ja som hovoril počkajme do januára. Vtedy povedal, že to bolo zlé manažérske rozhodnutie, teraz otočil o 180 stupňov.

A najvážnejšia vec je, že nikoho nepočúva. Počúvam od úradníkov mesta, že sa mu snažia vysvetliť veci, ktoré sú preňho nové. Mal by sa naučiť, ako fungujú a potom sa rozhodnúť, čo s nimi ako štatutár mesta urobí. Ale on má svoju vlastnú predstavu. A všade vidí nepriateľov. Do úradu vstúpil s filozofiou, že úradníkom nemôže dôverovať, všade hľadá vinníkov. Takto sa ďaleko nedostane, pretože samospráva je o tom, aby ste prijímali konkrétne rozhodnutia, ktoré zlepšia život v meste.

Takže jeho vstup do volebného obdobia je rozpačitý. Možno je 100 dní prikrátkych, aby sa to dalo hodnotiť definitívne, ale podľa mňa nezačal dobre. Iste, sú aj veci, ktoré uchopil takpovediac od začiatku, napríklad Starý most. Ale celkový dojem je taký, že sa veľmi bojím, čo z toho mesta bude.

Niektorí pôvodní zamestnanci odišli alebo dostali údajne neodôvodnenú výpoveď. Nepomôžu teda primátorovi noví ľudia, ktorými sa obklopil?

Pán primátor pri nástupe do funkcie povedal, že každému zamestnancovi dá šancu ukázať, čo vie. Neviem, či sa dá za tri mesiace ukázať všetko, čo zamestnanec vie. Ale podobne, ako pán minister Dzurinda na ministerstve zahraničných vecí, odkiaľ mu na magistrát prišlo viacero pracovníkov, pripravil nový primátor tajný zoznam. V ňom je napísané, kto a kedy prišiel na úrad, s kým sa stretáva, čí je to človek a podľa toho sa rozhodoval, komu dá výpoveď. Čiže žiadna šanca, ale hrubé personálne kádrovanie na základe toho, že niekto má bližšie k primátorovi Ftáčnikovi alebo Ďurkovskému. Primátor vo volebnom programe povedal, že urobí hĺbkový personálny audit, no žiadny neurobil a pokojne rozdáva ľuďom výpovede. To určite nie je cesta, ako skvalitňovať úrad.

Je, samozrejme, jeho rozhodnutím, akých ľudí si na magistrát primátor privedie, ale to, čo od neho ľudia očakávajú, je, že úrad bude podávať výkony. A zatiaľ ich nepodáva. Napríklad v súvislosti so spaľovňou nebezpečného odpadu v Petržalke a procesom EIA, kde primátor mesiac nepodpísal negatívne stanovisko, ktoré mu úradníci predložili. Musela ho na to upozorniť až poslankyňa zastupiteľstva. A ak mesto nedá stanovisko, má sa za to, že súhlasí. Je to primátorova zlá vizitka a mal by si to priznať a napraviť to do budúcna. Ale on sa trápne vyhovára na úradníkov, že oni mu ho nepredložili včas. Ja som mal na každom spise pečiatku, kedy dokument do kancelárie prišiel a kedy podpísaný odišiel. Tak nech to predloží verejnosti, aby bolo jasné, kto urobil chybu.

Primátor Nesrovnal uviedol, že na to, aby mohol zostaviť vyrovnaný rozpočet, musel nájsť chýbajúcich 22 miliónov eur. Kritizoval vás, že ste mu rozpočet nechali nepripravený. Ako to teda bolo?

Ja som mu ho nechal v rovnakom stave, v akom sme zvykli okolo októbra až novembra poslancom predkladať prvú verziu rozpočtu. Tam sme im ukázali očakávané príjmy, ktoré mesto v ďalšom roku dostane, a potom výdavky, ktoré požadujú organizácie. Viete si predstaviť, že medzi reálnymi príjmami a požiadavkami bol vždy veľký rozdiel, okolo 20 miliónov. Pán Nesrovnal ako predseda finančnej komisie vždy reagoval tak, že to nie je ich problém a máme doniesť vyrovnaný rozpočet.

Ale my sme nechali pánovi primátorovi aj náš návod, ako by sme rozpočet vyrovnali. To je už však politické rozhodnutie, on sa musí rozhodnúť, kde bude škrtať a kde sa bude snažiť príjmy zvýšiť. Medzičasom mu pribudlo do rozpočtu plus desať miliónov eur, lebo sa bude vďaka dohode ZMOS-u a vlády SR zvyšovať percento, ktorým sa samospráva podieľa na dani z príjmov fyzických osôb. Ďalších desať miliónov riešil primátor tak, ako sme navrhovali, teda pôžičkou z Rozvojovej banky Rady Európy. Potom už stačilo len nájsť dva milióny. My sme urobili štandardnú rozpočtovú prípravu a politické rozhodnutia sme nechali na tých, ktorí dostali mandát, aby o tom rozhodli.

Primátor tiež často opakoval, že mesto našiel v hroznom finančnom stave...

To je preňho smutná vizitka, že ten stav nepozná, veď on bol iba predseda finančnej komisie. Ale určite si pamätá, že som v septembri minulého roku predkladal do mestského zastupiteľstva informáciu o dlhoch, čiže stačilo len doplniť vývoj od septembra do januára. A on sa tváril, akoby niečo objavil. Len zabudol verejnosti povedať, že v čase, keď sme nastupovali v roku 2011, boli dlhy mesta na úrovni 259 miliónov plus desať miliónov nezaplatených faktúr. A po štyroch rokoch hovorí, že máme 212 miliónov plus desať miliónov. Čiže mesto je na tom lepšie. A som zvedavý, kde budeme v roku 2018, či sa mu tiež podarí znížiť zadlženie. Pretože rozpočet, ktorý predložil na tento rok, dlh mesta neznižuje.

Áno, mesto v ňom spláca úvery, ale si aj požičiava. Aký máte teda názor na návrh rozpočtu?

Toto je rozpočet, za ktorý by poslanec Nesrovnal nikdy nehlasoval. Je predložený v takej mizernej kvalite, že ani poslanci sa v ňom nevyznajú. Nenapĺňa sa tá časť volebného programu pána Nesrovnala, kde napísal, že chce sprehľadniť štruktúru rozpočtu a priblížiť ho ľuďom tak, aby jednoduchším jazykom vysvetľoval, na aký účel smerujú ich peniaze. Tam sú položky, o ktorých neviete, kde sa zobrali a čo majú znamenať. Rozpočet teda nehovorí vôbec o tom, či sa zvyšuje, alebo znižuje zadlženie mesta a mnohé veci zakrýva. Primátor sa strašne ponáhľa, ale v takej podobe, v akej ho predložil, sa nedá v marci schváliť, pretože ani poslanci nebudú vedieť, čo schvaľujú. Myslím si, že ho bude musieť prepracovať.

Foto: TASR/Michal Svitok

Mal na jeho zostavenie dosť času?

Podľa mňa mal. My sme pred štyrmi rokmi schválili prvý rozpočet v marci, a to sme nastupovali o deväť dní neskôr. Ten čas k dispozícii bol. Na takýto výsledok mu to však trvalo príliš dlho.

Kde vidíte najzávažnejší problém rozpočtu?

Primátor siahol na výkony v dopravnom podniku. Na jednej strane hovorí, že to neohrozí dopravu v meste, na strane druhej berie dopravnému podniku na prevádzku viac ako dva milióny eur, čo podľa zmluvy medzi mestom a podnikom znamená zníženie výkonov. Ak trvá na znížení dotácie, nech je poctivý a povie občanom, že sa budú obmedzovať linky. To však nie je podpora pre verejnú dopravu.

Pochválili ste primátora, že od začiatku uchopil problém s meškaním stavby Starého mosta. Takže dnes sa zo strany mesta robí pre projekt dosť?

Primátor vyvolal tlak na to, aby sa robilo 24 hodín denne, taktiež kontroluje, to je pravda. Ale nemôže riadiť stavbu za zhotoviteľa, je tam uzatvorená zmluva s termínom dokončenia, za ktorý zodpovedá zhotoviteľ. Primátor musí zabezpečiť, aby brzdiacim faktorom nebolo mesto. A čo mám informácie, tak nechce podpísať niektoré realizačné výkony odlišné od dokumentácie pre výber zhotoviteľa. Potom zhotoviteľ nemôže konať, lebo mesto mu akoby hovorilo, že výkon nepreberie a nezaplatí. My sme na to tiež narazili a potom si vytvorili operatívnejší mechanizmus. On ho však zastavil, odmieta sa podpisovať pod veci a čaká, že to bude hádam robiť niekto iný. A nemôže to trvať mesiace, lebo potom sa mnohé procesy spomalia a rezerva na spomalenie tam nie je prakticky žiadna.

Primátor Nesrovnal hovoril o neoprávnených výdavkov vo výške až desať miliónov eur. Vy ste s takými výdavkami navyše nepočítali?

To sa nedá presne odhadnúť. My sme sa s tým problémom trápili už minulý rok, vtedy som hovoril o státisícoch, ktoré nám predkladala stavba, a my sme sa k tomu museli vyjadriť. Vychádzali sme z toho, že neoprávnené výdavky môžu byť viacerého druhu – buď za ne zodpovedá projektant, keď urobil chybu v projekte, mesto si môže uňho podľa zmluvy výdavky nárokovať, alebo sú veci, ktoré si objedná mesto ako zhotoviteľ, vyžiadajú si zvýšené náklady a potom to musí zaplatiť. Ale to nie sú čiastky na úrovni desať miliónov eur. My sme do návrhu rozpočtu 2015 započítali sumu päť miliónov ako rezervu, aby sme boli pripravení, a tá istá suma je aj v návrhu primátora Nesrovnala.

Myslíte si dnes, že sa stavba stihne?

Je to ťažké dielo. Moje informácie hovoria o tom, že technicky je to možné stihnúť. Ak by išlo všetko tak, ako má, tak sa to zvládne. Ale predstavte si, že sa začne topiť ľad niekde v Nemecku alebo v Rakúsku. Ak sa hladina Dunaja pohne o viac ako pol metra, tak budú problémy. Sme nad otvorenou riekou, tok je silný. Toto nevie predpovedať nikto.

Foto: TASR/Martin Baumann

Primátor Nesrovnal upozorňoval, že ak by sa stavba nestihla, Bratislava príde o všetky peniaze z eurofondov a bude musieť 70 miliónov zaplatiť sama.

Nie je to pravda. Všetko, čo sa stihne vyfakturovať a zaplatiť do konca tohto roku, je legálne použité z hľadiska prostriedkov Európskej únie, v súlade so schválenou zmluvou, súťažou a žiadosťou na nenávratný finančný príspevok. Ak by bolo nevyhnutné nejaké práce robiť v roku 2016, tak by ich muselo zaplatiť samotné mesto. Čiže záujmom mesta je, aby sa to stihlo, aby sa do ďalšieho roku nepreniesli žiadne finančne náročné práce. Ak by boli povedzme nejaké dokončovacie práce, to by sa možno vedelo zniesť z hľadiska rozpočtu. Strašenie, že by sa mesto dostalo do nútenej správy, je skutočne strašením, ktoré sa nezakladá na pravde.

Bratislava dostala od kraja ako špecializovaného stavebného úradu pokutu vo výške 82.000 eur za to, že električky jazdili po novej trati v Dúbravke takmer mesiac načierno. Trať sa otvárala ešte počas vášho šéfovania, a to na niekoľkokrát okolo volieb.

Ak sa tam udiali veci, ktoré boli v rozpore s pravidlami, treba to riešiť, ale takúto vysokú pokutu medzi dvoma orgánmi verejnej správy, to si teda nepamätám. Príde mi to trochu ako naschvál a neviem, či má smerovať voči mne, alebo voči novému primátorovi. Lebo vyzeralo to tak, akoby tú pokutu dostal on. Bolo na nej údajne napísané niečo, čo tam nikdy nebýva – pokuta pre mesto Bratislava, zastúpené primátorom Nesrovnalom. Mesto dostalo pokutu, neviem načo tam písali osobne jeho meno.

Vy ste teda dobudovanie trate nechceli pred voľbami urýchliť?

Termín dokončenia stavby bol 30. 11. 2014. Ale na kontrolnom dni zhotoviteľ navrhol, že to dokončí do volieb. Akoby chceli vyjsť v ústrety tomu, že je volebná kampaň a mysleli si, že tým pomôžu. No technicky potom zistili, že to nie je také jednoduché a že je to náročná stavba.

A všetci zodpovední mi tvrdili, že dočasná prevádzka je v poriadku a že tak sa to robí. Ja som si to mal preveriť, to je pravda. Ale myslím si, že takáto pokuta nie je na mieste za to, čo sa stalo.

Takže zhotoviteľ skutočne prišiel s návrhom otvoriť trať skôr? Pred voľbami ste mali vy...

My sme ho nikam netlačili. Na jeho návrh sme povedali, že ak to vedia, nech to urobia. Tu vznikol dojem, že keď boli voľby, všetko sme robili preto, aby sme to do nich stihli. Ale tento podnet nešiel odo mňa.

Kde momentálne pracovne pôsobíte?

Vrátil som sa do školy, na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Odtiaľ som odišiel pred ôsmimi rokmi, keď som nastupoval do funkcie starostu Petržalky. Zachoval som si vtedy minimálny úväzok a teraz mi ho obnovili na 100 percent. Je to iný životný rytmus.

Stále však chodíte na rokovania mestského zastupiteľstva a trávite tam aj celý deň.

Áno. Jednak preto, aby som mohol reagovať na výhovorky a obvinenia primátora o tom, čo urobilo predošlé vedenie a snažím sa poskytnúť fakty. Ale chodím tam aj preto, lebo ma zaujíma, čo mesto robí a chcem, aby projekty, ktoré sme rozbehli, boli dokončené.

Vzťah primátor a zastupiteľstvo je pre mňa tiež zaujímavý. Po voľbách sa nový primátor vyjadril, že keď predloží dobrý návrh, poslanci budú určite hlasovať za. Tak som si spomenul na to, koľkokrát on za môj dobrý návrh nehlasoval. Tak teraz sa mu to trochu vracia a vidí, že to nie je také jednoduché. S poslancami musí komunikovať, to je orgán, ktorý nemôže obísť.

Poradí sa s vami občas primátor?

S poslancami komunikujem, ale primátor sa radiť nechodí.

Hovorili ste, že sa budete snažiť nájsť taký priestor, ktorý by vám umožnil využiť 12-ročné skúsenosti zo samosprávy. Už ste ho našli?

Zatiaľ to nie je nič konkrétne. Ak by som dostal ponuku, budem o nej veľmi vážne uvažovať, pretože stále tú ambíciu urobiť niečo pre samosprávu mám. Ale to nezávisí iba odo mňa, ale aj od vlády, ak hovoríme napr. o splnomocnencovi či podobnej funkcii. Toto však momentálne nie je aktuálne.

Uvažovali ste už nad tým, či sa budete chcieť znova vrátiť do kresla primátora Bratislavy?

Viacerí sa ma na to pýtajú, ale tri mesiace po voľbách je odpoveď na túto otázku predčasná. Chcem byť aktívnym občanom Bratislavy, to viem určite.