Prievidza 2. septembra (TASR) - Nevidiaci manželia Katarína a Július Lackovci z Prievidze, napriek svojmu zdravotnému postihnutiu, vyrábajú metly a zmetáky z umelého ciroku. Dielňu si zriadili v kuchyni prízemného bytu v činžiaku, v ktorom bývajú.

Katarína má 58 a Július 66 rokov. Stále však chcú byť užitoční a popritom si aj privyrobiť k dôchodku. Zoznámili sa v rehabilitačnom stredisku pre nevidiacich v Levoči. Obaja sú zrakovo postihnutí od narodenia. Július zo začiatku čiastočne videl, dokonca aj pracoval v reštaurácii, ale sietnica sa mu začala rozpadať, až celkom stratil zrak. V Levoči sa učili nielen čítať Braillovo písmo, či pohybovať sa v priestore, ale zvládli aj rôzne zručnosti. „Učili sme sa napríklad rozoberať zámky, pliesť košíky, vyrábať metly a kefy. Niekoľko rokov sme pracovali v družstve Obzor v Levoči. V roku 1988 sme sa presťahovali do Prievidze, pretože ja pochádzam z tohto mesta“, priblížil ich životné osudy domáci pán.



Aj tam si našli prácu najskôr vo výrobnom družstve pre postihnutých, neskôr u rôznych súkromníkov. Niektorí však

Foto: TASR/Pavol Remiaš

skrachovali, pretože mali neprimerane veľké očakávania, iní zasa zdravotne postihnutým ľuďom nedokázali vytvoriť vhodné podmienky. Preto sa pred tromi rokmi manželia Lackovci rozhodli osamostatniť. Ako živnostníci začali vyrábať metly a zmetáky z umelého ciroku rôznej veľkosti. Väčšie na zametanie chodníkov, alebo dvorov, menšie na používanie v bytoch. Okrem toho aj dva druhy ručných zmetákov z jemného vlasu. Pochvaľujú si ich gazdinky pri upratovaní, alebo motoristi, keď odstraňujú sneh z auta.

Zručnosť oboch manželov pri výrobe metiel je ohromujúca. Jediným zmyslom, ktorý používajú, je hmat. Rozhoduje však aj poriadok. Na stole v neveľkej kuchyni majú pripravené pomôcky. Na upevnenej cievke navinutý tenký drôt, drevené korpusy s navŕtanými dierkami, do ktorých vsádzajú malé zväzky štetiniek ciroku. Tie musia najskôr zohnúť napoly a pomocou drôtu prevliecť cez kónický otvor a dobre stiahnuť. Potom si pripravia ďalší zväzok a tak pokračujú, až kým nie sú všetky dierky korpusu zaplnené. „Výroba jednej metly, ak nie som lenivý, mi podľa veľkosti korpusu trvá necelú hodinu. Je to poctivá ručná robota, metly sú kvalitné, vydržia dlho“, pochválil sa Július. Má na starosti aj osadenie rúčok. Dokáže ich upevniť, pribiť kladivom bez toho, aby sa klinec skrivil, alebo aby si tresol po prste. Smeje sa, že to niekedy nedokážu ani vidiaci ľudia.

Manželov trochu mrzí, že majú veľkú konkurenciu v strojovej výrobe metiel a zmetákov. Vyrobia ich iba toľko na koľko majú objednávky, ale mohli by viac. Za kvalitu pritom ručia. „Aj ceny sú primerané, ba vieme sa dohodnúť aj na zľavách pri väčšej objednávke“, nezabudol pripomenúť Július.