Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Petra Križeka z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu jednou z celoročne chránených rýb je na Slovensku blatniak tmavý.
Autor TASR
Žilina 31. augusta (TASR) – V aktuálnom zozname chránených živočíchov, ktorý vydal v tomto roku rezort životného prostredia, sú viac ako dve desiatky celoročne chránených druhov rýb. Niektoré z nich sú úplne neznáme nielen pre laikov, ale i pre samotných rybárov. Ich spoločenská hodnota je pritom pomerne vysoká.
Podľa Petra Križeka z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu jednou z celoročne chránených rýb je na Slovensku blatniak tmavý. Je to jediný zástupca svojho rodu v Európe. Dorastá do dĺžky ôsmich až 11 centimetrov a dožíva sa iba troch až štyroch rokov. Žije v stojatých až mierne tečúcich vodách, potravu tvoria zooplanktón, larvy pakomárov a všeobecne vodného hmyzu. Jeho spoločenská hodnota je stanovená na 1000 eur.
„Na Slovensku sa vyskytuje len v niekoľkých lokalitách v Podunajskej nížine a Záhorí, najmä v melioračných kanáloch a inundačných jazierkach. Na východe krajiny nebol zaznamenaný už dlhšie obdobie. Ohrozenie spôsobuje degradácia prirodzených biotopov (odvodňovanie, intenzifikácia poľnohospodárskej výroby), ako aj invázne druhy rýb, ktoré znižujú jeho početnosť vplyvom konkurencie o priestorové a potravinové nároky,“ uviedol Križek.
Podobne ako blatniak, aj ďalšia celoročne chránená ryba čík európsky obľubuje stojaté a celoročne zabahnené vody v nížinách zarastených vegetáciou. Čík európsky patrí do čeľade plžovité a výnimočný je tým, že znáša i nízke koncentrácie kyslíka, dokáže dýchať aj atmosférický kyslík pomocou špeciálneho črevného dýchania. Dorastá do dĺžky 30 centimetrov, má hadovitý tvar tela a v okolí úst päť párov fúzikov.
„Potravu tvoria najmä larvy vodného hmyzu. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách v stojatých až mierne tečúcich vodách, ohrozenie spôsobujú podobné faktory ako v prípade blatniaka,“ doplnil ichtyológ.
Veľmi málo početným a ohrozeným druhom ryby je podľa neho u nás i kolok veľký z čeľade ostriežovité. Dorastá až do polmetrovej dĺžky a hmotnosti jedného kilogramu. Ide o prúdomilnú rybu žijúcu pri dne väčších vodných tokov.
„Výskyt na Slovensku je viazaný na dolné úseky väčších tokov, ako Hron, Morava, Váh, Malý Dunaj a samotný tok Dunaja, na východe Ondava, Latorica, Bodrog, Tisa. Ohrozenie spôsobuje najmä devastácia prirodzených biotopov – ťažba štrku a malé vodné elektrárne. Veľmi citlivý je aj na kvalitu a čistotu vody,“ zdôraznil Križek.
Podľa Petra Križeka z odboru ichtyológie a ekológie rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu jednou z celoročne chránených rýb je na Slovensku blatniak tmavý. Je to jediný zástupca svojho rodu v Európe. Dorastá do dĺžky ôsmich až 11 centimetrov a dožíva sa iba troch až štyroch rokov. Žije v stojatých až mierne tečúcich vodách, potravu tvoria zooplanktón, larvy pakomárov a všeobecne vodného hmyzu. Jeho spoločenská hodnota je stanovená na 1000 eur.
„Na Slovensku sa vyskytuje len v niekoľkých lokalitách v Podunajskej nížine a Záhorí, najmä v melioračných kanáloch a inundačných jazierkach. Na východe krajiny nebol zaznamenaný už dlhšie obdobie. Ohrozenie spôsobuje degradácia prirodzených biotopov (odvodňovanie, intenzifikácia poľnohospodárskej výroby), ako aj invázne druhy rýb, ktoré znižujú jeho početnosť vplyvom konkurencie o priestorové a potravinové nároky,“ uviedol Križek.
Podobne ako blatniak, aj ďalšia celoročne chránená ryba čík európsky obľubuje stojaté a celoročne zabahnené vody v nížinách zarastených vegetáciou. Čík európsky patrí do čeľade plžovité a výnimočný je tým, že znáša i nízke koncentrácie kyslíka, dokáže dýchať aj atmosférický kyslík pomocou špeciálneho črevného dýchania. Dorastá do dĺžky 30 centimetrov, má hadovitý tvar tela a v okolí úst päť párov fúzikov.
„Potravu tvoria najmä larvy vodného hmyzu. Na Slovensku sa vyskytuje v nížinách v stojatých až mierne tečúcich vodách, ohrozenie spôsobujú podobné faktory ako v prípade blatniaka,“ doplnil ichtyológ.
Veľmi málo početným a ohrozeným druhom ryby je podľa neho u nás i kolok veľký z čeľade ostriežovité. Dorastá až do polmetrovej dĺžky a hmotnosti jedného kilogramu. Ide o prúdomilnú rybu žijúcu pri dne väčších vodných tokov.
„Výskyt na Slovensku je viazaný na dolné úseky väčších tokov, ako Hron, Morava, Váh, Malý Dunaj a samotný tok Dunaja, na východe Ondava, Latorica, Bodrog, Tisa. Ohrozenie spôsobuje najmä devastácia prirodzených biotopov – ťažba štrku a malé vodné elektrárne. Veľmi citlivý je aj na kvalitu a čistotu vody,“ zdôraznil Križek.
