Nitra 7. januára (TASR) – Nitriansky samosprávny kraj (NSK) dnes dementoval medializované informácie, podľa ktorých mal využívať peniaze z nórskeho finančného mechanizmu v rozpore s pravidlami. Podľa stanoviska kraja nie sú opodstatnené ani tvrdenia, podľa ktorých by mal vrátiť dotácie na energetickú modernizáciu troch zariadení sociálnych služieb (ZSS). Kraj žiadal o poskytnutie nenávratného finančného príspevku ešte v roku 2008. V roku 2009 Úrad vlády SR a následne aj jeho nórsky partner žiadosť schválili a následne bola podpísaná zmluva na projekt v celkovej výške 809.737 eur. Z nich 130.000 eur získal NSK z nórskych fondov a neskôr ďalších 60.000 eur z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zvyšnú sumu zaplatil zo svojho rozpočtu.

Podľa pravidiel čerpania dotácií z nórskeho finančného mechanizmu však nie je možné jeden projekt financovať z viacerých dotácií. Hovorca predsedu NSK Stanislav Katrinec však zdôraznil, že v tomto prípade o duplicitné financovanie nešlo. „Počas realizácie projektu zhotoviteľ stavby, spoločnosť LEVSTAV, požiadal vo februári 2010 Úrad NSK o zabezpečenie dofinancovania vzniknutých neočakávaných nákladov. Ich oprávnenosť konštatovali 16. februára 2010 aj účastníci kontrolného dňa a záznam z neho dostal aj Úrad vlády SR spolu s príslušnou žiadosťou o platbu. Pre havarijný stav všetkých troch kotolní zhotoviteľ stavby vyčíslil položky, s ktorými sa nepočítalo pred začatím realizácie projektu ani pred podpísaním zmlúv. Dofinancovanie týchto položiek bolo nevyhnutné pre celkovú realizáciu danej technológie a zároveň k ukončeniu úspešnej výmeny vykurovacích zariadení v spomínaných ZSS,“ hovorí Katrinec.

Podľa jeho slov ministerstvo následne vyčlenilo na neočakávané náklady projektu ďalšie financie. Ako však zdôraznil, tieto dotácie neboli súčasťou zmluvy o poskytnutí finančného príspevku z nórskeho finančného mechanizmu. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR predmetné žiadosti schválilo a pridelilo dotáciu 20.000 eur pre každé ZSS. Čiže k žiadnemu duplicitnému financovaniu nedošlo a ani dôjsť nemohlo, pretože z nórskeho finančného mechanizmu išlo 130.000 eur na demontáž starých kotlov a na nákup i montáž nových. Z ministerstva práce išlo 60.000 eur na nákup príslušenstva k týmto kotlom, čo si vyžiadal ich havarijný stav, pričom potreba tohto príslušenstva nebola pred realizáciou projektu zrejmá,“ skonštatoval Katrinec.

Informácie o údajnom nesprávnom využívaní peňazí z nórskeho finančného mechanizmu priniesol denník Hospodárske noviny v článku „Župa platila za kotly dvakrát“.