Najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o obci je žiadosť, aby jej Trnava požičala svojho kata.
Autor TASR
,aktualizované Nižná 22. decembra (TASR) – Nižná v okrese Piešťany nepatrí k obciam, ktoré sú zahrnuté v Zoborskej listine z rokov 1111 alebo 1113, ktorá sa týkala majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce znamenala prvú písomnú zmienku o nich vôbec. Nižná je iný prípad. Jej najstaršou zachovanou písomnou zmienkou je žiadosť, aby jej Trnava požičala svojho kata.
Píše o tom trnavský historik Jozef Šimončič v práci Nižná kedysi a dnes v knihe Mojej Trnave. Uvádza, že list poslal 5. marca 1549 zemepán Adam Onory. Nie je známe, koho a za čo chcel potrestať smrťou, no Onoryovci, nevýznamný šľachtický uhorský rod, bol známy svojou tvrdou rukou voči poddaným. Obec mala v tom období okolo 40 domov, Onoryovci ju vlastnili do roku 1688, keď rod vymrel a Nižná pripadla kráľovskej komore. Kúpil ju Krištof Erdödy za 10.000 zlatých a na takmer 250 rokov sa stala súčasťou panstva Dobrá Voda. Iný zdroj, Encyklopédia miest a obcí Slovenska, uvádza prvú písomnú zmienku v roku 1532, keď je obec uvedená ako Nysnia.
Samotní Nižňania sa asi viac prikláňajú k "atraktívnejšiemu" variantu historika Šimončiča, keďže na webovej stránke obce je uvedená jeho verzia. Územie už však bolo osídlené v praveku, v susediacich Veľkých Kostoľanoch bolo dokázané sídlisko z Veľkej Moravy, hoci v samotnej Nižnej okrem náznakov pravekého sídliska pri výkope základov jedného z družstevných objektov nebolo nájdené nič iné.
V erbe má Nižná srdce. Z neho vyrastá štylizovaný tulipán, ktorý sa ako erbové znamenie vyskytuje pomerne vzácne. V minulosti symbolizoval starostlivosť, pôvab, vďačnosť a pravdu. Srdce patrí k obľúbeným atribútom hlavne v kresťanskej ikonografii, kde symbolizuje hlavne božské srdce Pána. Vlajka obce je zložená z troch farieb - modrej, bielej a žltej.
"Hoci je naša obec malá a vždy takou bola, dokonca po častých a ničivých protitureckých vojnách začiatkom 17. storočia bola takmer úplne zničená, zostali nám po predchádzajúcich generáciách stavebné pamiatky," povedal starosta Nižnej Kamil Mikuš. Kostol sv. Štefana kráľa postavili v roku 1682, no v rokoch 1899 -1900 bol prestavaný do súčasnej podoby. Zvonica je o niečo mladšia, z roku 1788. Pôvodne mala tri zvony, zachoval sa však len jeden. Pri kostole stojí aj pamätná storočná lipa. "Potom tu máme niekoľko prícestných krížov. Jeden pri kaplnke pri ceste do Veľkých Kostolian z roku 1891, ďalší pri mlyne z roku 1808. Kamenný kríž z roku 1863 sa nachádza na cintoríne," uviedol Mikuš. K tomu si možno pri návšteve Nižnej pozrieť aj dve kaplnky a pomník padlým, ktorý postavili v roku 1965.
Nižná pri Piešťanoch je charakterizovaná ako typická jednouličná obec. Všetok jej život sa nielen v uplynulých storočiach, ale aj nedávnych desaťročiach odohrával v pomerne malom území, ktoré obývalo niekoľko sto ľudí. Dnes má Nižná 550 obyvateľov, rozrástla sa na Dolnú a Hornú domovinu a podľa slov starostu Kamila Mikuša ani do budúcnosti jej nehrozí vznik satelitov a rýchly nárast obyvateľov.
"Nemáme na to ani podmienky a ani veľký záujem o takéto rozširovanie," povedal starosta pre TASR. Podmienkami myslel obecné pozemky, ktoré by umožňovali výstavbu nových štvrtí rodinných domov, ako to vidno najmä v obciach v blízkosti miest, ako sú Piešťany či krajská Trnava. Ak sa v Nižnej stavia, tak skôr na rodičovských pozemkoch alebo sa prebudovávajú staršie domy. Štrnásť rodín býva tiež v dvoch obecných bytovkách, ktoré postavili v roku 2007. Všetci si užívajú to, čo malá obec mimo hlavných cestných ťahov ponúka - najmä pokoj na bývanie, absenciu stresovej cestnej premávky a prírodu hneď za domom. To našiel aj samotný starosta, ktorý sa po troch desaťročiach bývania v Bratislave vrátil do rodnej obce. Na starostovskej stoličke sedí druhé volebné obdobie.
Nižnú, ktorej centrom je budova Obecného úradu, spojená s kultúrnym domom a poštou, osvetľuje 122 nových moderných svietidiel. "Získali sme na výmenu a dostavbu bodov verejného osvetlenia prostriedky z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vypočítaná úspora elektrickej energie predstavuje úsporu 202,27 gigajoulov elektriny ročne. Funguje už druhý rok," informoval starosta. Vzápätí sa dal do výpočtu ďalších investícií, na ktoré stačila obecná kasa – obnova domu smútku, oprava schodov pri kostole, zateplenie obecného úradu, výmena sociálnych zariadení. "Zmodernizovali sme materskú školu, zvýšili sme jej kapacitu," doplnil Mikuš. Objekt bol postavený ešte v roku 1935, najskôr vymenili strechu a potom prišli na rad okná, podlahy a ďalšie úpravy. "Teraz môže chodiť do škôlky 41 detí, na čo by deti z Nižnej nestačili. Preto sme otvorili možnosť aj pre rodičov z okolia a o to záujem bol. Vozia svoje deti z Chtelnice, Horného i Dolného Dubového, Dechtíc, Naháča aj Rišňoviec," povedal Mikuš.
Základná škola však v obci nie je. Od prvej triedy cestujú školáci do Chtelnice alebo do Veľkých Kostolian. "Oboje je tak do päť kilometrov, autobusové spoje sú prispôsobené, nemáme s tým problém," konštatoval starosta. Rovnako to je aj so zdravotnou starostlivosťou, svojho lekára v Nižnej nemajú. Ani farnosť, farár dochádza na omše z Dolného Lopašova a farská budova stojí už roky nevyužitá.
V obci Nižná sa začína nové volebné obdobie rokov 2018 - 2022 s rovnakým starostom ako doteraz. Kamil Mikuš nemal v týchto voľbách ani protikandidáta, spolu s poslancami obecného zastupiteľstva nadviažu na plány a projekty z uplynulých rokov.
Podľa Mikuša je to predovšetkým dobudovanie splaškovej kanalizácie. Pred časom sa pokúšali získať prostriedky z európskych fondov v zoskupení viacerých obcí, ale neuspeli. "Obci s 550 obyvateľmi, ako sme my, je problémom riešiť otázky tohto charakteru samej. Preto je pre nás zaujímavé vstupovať do zoskupení, ktoré presadzujú aj takéto naše potreby," povedal starosta.
Druhou výzvou je dobudovanie chodníkov a oprava miestnych komunikácií. "Spolu máme 3,4 kilometra chodníkov a zhruba 4,9 kilometra ciest," informoval Mikuš. Najmä tie v centre obce si podľa jeho slov vyžadujú zásah. Starosta však vidí pred sebou aj ďalší cieľ. Má predstavu, že by sa nevyužívaná lokalita bývalého kúpaliska, ktorá už roky chátra, premenila na oddychovo-športový areál. S malým amfiteátrom a priestorom na cvičenie a relax.
Kúpalisko bývalo v uplynulých desaťročiach známym miestom, kam sa chodievali kúpať ľudia z okolitých obcí i z takmer 30 kilometrov vzdialenej Trnavy. "Myšlienka sa zrodila v hlave vtedajšieho predsedu družstva Františka Kováča, ktorý bol veľmi agilný a činorodý človek," zaspomínal si na kúpalisko predchádzajúci starosta Nižnej Jozef Michalička (1990 – 2002). Otvárali ho v roku 1964, dostalo názov Milota. "Bolo to niečo nezvyčajné, dobre vybavené kúpalisko so sprchami a šatňami v takej malej obci. To nemali ani veľké," povedal pre TASR. Neskôr sa však ukázalo, že miestny vodovod nestačí zásobovať bazén, tak ho čerpadlom napĺňali vodou z miestneho potoka Vítek. Nejaký čas sa nedialo nič, potom sa ozvali hygienici s výhradami. "Ľudia sa ale chceli kúpať, tak sme tam dali upozornenie na zákaz kúpania a kúpalisko sme premenovali na nádrž pre hasičský zbor," dodal Michalička. Kúpalisko v takejto podobe vydržalo až do roku 2002, odvtedy je opustené a podlieha zubu času. Michalička ako starosta uvažoval aj o vrte, ktorý by mohol problém vyriešiť, ale nebola vtedy podľa jeho slov v obecnom zastupiteľstve na to vôľa. Mikuš teraz verí, že pre zámer získa poslancov a podarí sa ho zrealizovať.
Maškarný ples, skákanie pod šable na fašiangy, oslava Dňa matiek a Medzinárodného dňa detí, hody na svätého Štefana, Mesiac úcty k starším, Mikuláš s vianočným koncertom a silvestrovský ohňostroj sú spoločenské podujatia, ktoré v Nižnej pri Piešťanoch určujú chod roka. Na nich sa pravidelne stretávajú miestni, najmä hody, ako v každej dedine, sú príležitosťou na návrat rodákov.
„Snažíme sa udržať v obci atmosféru priateľskú k jej obyvateľom. Naši obyvatelia si cenia najmä pokoj ďalej od rušných ciest. Nemáme preto ani veľký záujem, aby sa naša obec veľmi rozrastala developerskými projektmi, ide nám skôr o kvalitu života,“ povedal starosta Nižnej Kamil Mikuš. Obec pripravuje aktivity pre všetky generácie Nižňanov, v poslednom období sa angažuje najmä tá najstaršia.
Pred dvoma rokmi si založili v Nižnej klub Jednoty dôchodcov Slovenska. Stretávajú sa v ňom skôr narodení, ženy i muži, ktorí chcú byť činorodí a užitoční. „Pomáhajú napríklad pri skrášľovaní obce,“ povedal Mikuš. Za predsedu klubu si seniori zvolili bývalého starostu Jozefa Michaličku. Chodia spolu do divadiel, na kúpanie. „Upravili sme si v obecnom dome jednu miestnosť, ktorá slúži ako klubovňa,“ povedal pre TASR predseda klubu. Ale v susedstve sa po odchode knižnice uvoľnili dve miestnosti, a tak dostali seniori nápad. „V jednej bude malá telocvičňa. Dáme do nej stacionárne bicykle a nejaké ďalšie náradie, aby sme mohli aj takto prospievať zdraviu,“ uviedol Michalička. Pre druhú miestnosť našli inú náplň – bude v nej malá obecná pamätná izba, kde by postupne sústredili rôzne predmety - spomienky na život predchádzajúcich generácií v Nižnej. „Niečo už mám pripravené,“ dodal Michalička.
Život v obci spestrujú zápasy futbalistov TJ Družstevník, ktorí síce hrajú s okolitými obcami v poslednej lige, ale sú podľa starostu dobrým kolektívom. V sále kultúrneho domu sa zase schádzajú stolní tenisti. Ich členom je aj starosta. „Máme štvorčlenné družstvo vo veku od 20 do 60 rokov, hráme v oblastnej súťaži a máme to radi, je nás dohromady okolo osem, ako kedy. Chýba nám ale väčší záujem mladých,“ povedal na margo svojej športovej kariéry. Obec reprezentujú aj hokejbalisti klubu Minnesota Wild Nižná, klub založili v roku 2008 a hrajú v Kátlovskej hokejbalovej lige. Klasická súčasť života dobrovoľní hasiči v Nižnej pôsobí s menšími i väčšími prestávkami už niekoľko desaťročí. Zmienka o vzniku zboru pochádza z roku 1925. V súčasnosti má Dobrovoľný hasičský zbor Nižná 49 členov.
Píše o tom trnavský historik Jozef Šimončič v práci Nižná kedysi a dnes v knihe Mojej Trnave. Uvádza, že list poslal 5. marca 1549 zemepán Adam Onory. Nie je známe, koho a za čo chcel potrestať smrťou, no Onoryovci, nevýznamný šľachtický uhorský rod, bol známy svojou tvrdou rukou voči poddaným. Obec mala v tom období okolo 40 domov, Onoryovci ju vlastnili do roku 1688, keď rod vymrel a Nižná pripadla kráľovskej komore. Kúpil ju Krištof Erdödy za 10.000 zlatých a na takmer 250 rokov sa stala súčasťou panstva Dobrá Voda. Iný zdroj, Encyklopédia miest a obcí Slovenska, uvádza prvú písomnú zmienku v roku 1532, keď je obec uvedená ako Nysnia.
Samotní Nižňania sa asi viac prikláňajú k "atraktívnejšiemu" variantu historika Šimončiča, keďže na webovej stránke obce je uvedená jeho verzia. Územie už však bolo osídlené v praveku, v susediacich Veľkých Kostoľanoch bolo dokázané sídlisko z Veľkej Moravy, hoci v samotnej Nižnej okrem náznakov pravekého sídliska pri výkope základov jedného z družstevných objektov nebolo nájdené nič iné.
V erbe má Nižná srdce. Z neho vyrastá štylizovaný tulipán, ktorý sa ako erbové znamenie vyskytuje pomerne vzácne. V minulosti symbolizoval starostlivosť, pôvab, vďačnosť a pravdu. Srdce patrí k obľúbeným atribútom hlavne v kresťanskej ikonografii, kde symbolizuje hlavne božské srdce Pána. Vlajka obce je zložená z troch farieb - modrej, bielej a žltej.
"Hoci je naša obec malá a vždy takou bola, dokonca po častých a ničivých protitureckých vojnách začiatkom 17. storočia bola takmer úplne zničená, zostali nám po predchádzajúcich generáciách stavebné pamiatky," povedal starosta Nižnej Kamil Mikuš. Kostol sv. Štefana kráľa postavili v roku 1682, no v rokoch 1899 -1900 bol prestavaný do súčasnej podoby. Zvonica je o niečo mladšia, z roku 1788. Pôvodne mala tri zvony, zachoval sa však len jeden. Pri kostole stojí aj pamätná storočná lipa. "Potom tu máme niekoľko prícestných krížov. Jeden pri kaplnke pri ceste do Veľkých Kostolian z roku 1891, ďalší pri mlyne z roku 1808. Kamenný kríž z roku 1863 sa nachádza na cintoríne," uviedol Mikuš. K tomu si možno pri návšteve Nižnej pozrieť aj dve kaplnky a pomník padlým, ktorý postavili v roku 1965.
Počet miestnych detí na škôlku nestačí, vozia ich aj z okolia
Nižná pri Piešťanoch je charakterizovaná ako typická jednouličná obec. Všetok jej život sa nielen v uplynulých storočiach, ale aj nedávnych desaťročiach odohrával v pomerne malom území, ktoré obývalo niekoľko sto ľudí. Dnes má Nižná 550 obyvateľov, rozrástla sa na Dolnú a Hornú domovinu a podľa slov starostu Kamila Mikuša ani do budúcnosti jej nehrozí vznik satelitov a rýchly nárast obyvateľov.
"Nemáme na to ani podmienky a ani veľký záujem o takéto rozširovanie," povedal starosta pre TASR. Podmienkami myslel obecné pozemky, ktoré by umožňovali výstavbu nových štvrtí rodinných domov, ako to vidno najmä v obciach v blízkosti miest, ako sú Piešťany či krajská Trnava. Ak sa v Nižnej stavia, tak skôr na rodičovských pozemkoch alebo sa prebudovávajú staršie domy. Štrnásť rodín býva tiež v dvoch obecných bytovkách, ktoré postavili v roku 2007. Všetci si užívajú to, čo malá obec mimo hlavných cestných ťahov ponúka - najmä pokoj na bývanie, absenciu stresovej cestnej premávky a prírodu hneď za domom. To našiel aj samotný starosta, ktorý sa po troch desaťročiach bývania v Bratislave vrátil do rodnej obce. Na starostovskej stoličke sedí druhé volebné obdobie.
Nižnú, ktorej centrom je budova Obecného úradu, spojená s kultúrnym domom a poštou, osvetľuje 122 nových moderných svietidiel. "Získali sme na výmenu a dostavbu bodov verejného osvetlenia prostriedky z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, vypočítaná úspora elektrickej energie predstavuje úsporu 202,27 gigajoulov elektriny ročne. Funguje už druhý rok," informoval starosta. Vzápätí sa dal do výpočtu ďalších investícií, na ktoré stačila obecná kasa – obnova domu smútku, oprava schodov pri kostole, zateplenie obecného úradu, výmena sociálnych zariadení. "Zmodernizovali sme materskú školu, zvýšili sme jej kapacitu," doplnil Mikuš. Objekt bol postavený ešte v roku 1935, najskôr vymenili strechu a potom prišli na rad okná, podlahy a ďalšie úpravy. "Teraz môže chodiť do škôlky 41 detí, na čo by deti z Nižnej nestačili. Preto sme otvorili možnosť aj pre rodičov z okolia a o to záujem bol. Vozia svoje deti z Chtelnice, Horného i Dolného Dubového, Dechtíc, Naháča aj Rišňoviec," povedal Mikuš.
Základná škola však v obci nie je. Od prvej triedy cestujú školáci do Chtelnice alebo do Veľkých Kostolian. "Oboje je tak do päť kilometrov, autobusové spoje sú prispôsobené, nemáme s tým problém," konštatoval starosta. Rovnako to je aj so zdravotnou starostlivosťou, svojho lekára v Nižnej nemajú. Ani farnosť, farár dochádza na omše z Dolného Lopašova a farská budova stojí už roky nevyužitá.
Pre kúpalisko Milota je pripravený plán oživenia
V obci Nižná sa začína nové volebné obdobie rokov 2018 - 2022 s rovnakým starostom ako doteraz. Kamil Mikuš nemal v týchto voľbách ani protikandidáta, spolu s poslancami obecného zastupiteľstva nadviažu na plány a projekty z uplynulých rokov.
Podľa Mikuša je to predovšetkým dobudovanie splaškovej kanalizácie. Pred časom sa pokúšali získať prostriedky z európskych fondov v zoskupení viacerých obcí, ale neuspeli. "Obci s 550 obyvateľmi, ako sme my, je problémom riešiť otázky tohto charakteru samej. Preto je pre nás zaujímavé vstupovať do zoskupení, ktoré presadzujú aj takéto naše potreby," povedal starosta.
Druhou výzvou je dobudovanie chodníkov a oprava miestnych komunikácií. "Spolu máme 3,4 kilometra chodníkov a zhruba 4,9 kilometra ciest," informoval Mikuš. Najmä tie v centre obce si podľa jeho slov vyžadujú zásah. Starosta však vidí pred sebou aj ďalší cieľ. Má predstavu, že by sa nevyužívaná lokalita bývalého kúpaliska, ktorá už roky chátra, premenila na oddychovo-športový areál. S malým amfiteátrom a priestorom na cvičenie a relax.
Kúpalisko bývalo v uplynulých desaťročiach známym miestom, kam sa chodievali kúpať ľudia z okolitých obcí i z takmer 30 kilometrov vzdialenej Trnavy. "Myšlienka sa zrodila v hlave vtedajšieho predsedu družstva Františka Kováča, ktorý bol veľmi agilný a činorodý človek," zaspomínal si na kúpalisko predchádzajúci starosta Nižnej Jozef Michalička (1990 – 2002). Otvárali ho v roku 1964, dostalo názov Milota. "Bolo to niečo nezvyčajné, dobre vybavené kúpalisko so sprchami a šatňami v takej malej obci. To nemali ani veľké," povedal pre TASR. Neskôr sa však ukázalo, že miestny vodovod nestačí zásobovať bazén, tak ho čerpadlom napĺňali vodou z miestneho potoka Vítek. Nejaký čas sa nedialo nič, potom sa ozvali hygienici s výhradami. "Ľudia sa ale chceli kúpať, tak sme tam dali upozornenie na zákaz kúpania a kúpalisko sme premenovali na nádrž pre hasičský zbor," dodal Michalička. Kúpalisko v takejto podobe vydržalo až do roku 2002, odvtedy je opustené a podlieha zubu času. Michalička ako starosta uvažoval aj o vrte, ktorý by mohol problém vyriešiť, ale nebola vtedy podľa jeho slov v obecnom zastupiteľstve na to vôľa. Mikuš teraz verí, že pre zámer získa poslancov a podarí sa ho zrealizovať.
V bývalej knižnici seniori zriadia pamätnú izbu
Maškarný ples, skákanie pod šable na fašiangy, oslava Dňa matiek a Medzinárodného dňa detí, hody na svätého Štefana, Mesiac úcty k starším, Mikuláš s vianočným koncertom a silvestrovský ohňostroj sú spoločenské podujatia, ktoré v Nižnej pri Piešťanoch určujú chod roka. Na nich sa pravidelne stretávajú miestni, najmä hody, ako v každej dedine, sú príležitosťou na návrat rodákov.
„Snažíme sa udržať v obci atmosféru priateľskú k jej obyvateľom. Naši obyvatelia si cenia najmä pokoj ďalej od rušných ciest. Nemáme preto ani veľký záujem, aby sa naša obec veľmi rozrastala developerskými projektmi, ide nám skôr o kvalitu života,“ povedal starosta Nižnej Kamil Mikuš. Obec pripravuje aktivity pre všetky generácie Nižňanov, v poslednom období sa angažuje najmä tá najstaršia.
Pred dvoma rokmi si založili v Nižnej klub Jednoty dôchodcov Slovenska. Stretávajú sa v ňom skôr narodení, ženy i muži, ktorí chcú byť činorodí a užitoční. „Pomáhajú napríklad pri skrášľovaní obce,“ povedal Mikuš. Za predsedu klubu si seniori zvolili bývalého starostu Jozefa Michaličku. Chodia spolu do divadiel, na kúpanie. „Upravili sme si v obecnom dome jednu miestnosť, ktorá slúži ako klubovňa,“ povedal pre TASR predseda klubu. Ale v susedstve sa po odchode knižnice uvoľnili dve miestnosti, a tak dostali seniori nápad. „V jednej bude malá telocvičňa. Dáme do nej stacionárne bicykle a nejaké ďalšie náradie, aby sme mohli aj takto prospievať zdraviu,“ uviedol Michalička. Pre druhú miestnosť našli inú náplň – bude v nej malá obecná pamätná izba, kde by postupne sústredili rôzne predmety - spomienky na život predchádzajúcich generácií v Nižnej. „Niečo už mám pripravené,“ dodal Michalička.
Život v obci spestrujú zápasy futbalistov TJ Družstevník, ktorí síce hrajú s okolitými obcami v poslednej lige, ale sú podľa starostu dobrým kolektívom. V sále kultúrneho domu sa zase schádzajú stolní tenisti. Ich členom je aj starosta. „Máme štvorčlenné družstvo vo veku od 20 do 60 rokov, hráme v oblastnej súťaži a máme to radi, je nás dohromady okolo osem, ako kedy. Chýba nám ale väčší záujem mladých,“ povedal na margo svojej športovej kariéry. Obec reprezentujú aj hokejbalisti klubu Minnesota Wild Nižná, klub založili v roku 2008 a hrajú v Kátlovskej hokejbalovej lige. Klasická súčasť života dobrovoľní hasiči v Nižnej pôsobí s menšími i väčšími prestávkami už niekoľko desaťročí. Zmienka o vzniku zboru pochádza z roku 1925. V súčasnosti má Dobrovoľný hasičský zbor Nižná 49 členov.