Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Smerovanie mesta Bratislavy a jej rozvoj podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka ukazuje, že model prijatý na začiatku 90. rokov minulého storočia je už prežitý
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) – Bratislava nemá žiadne konkrétne výhody z toho, že je hlavným mestom Slovenska. Zdroje financovania sú rovnaké ako v ostatných mestách, nevyberá nijakú osobitnú daň a aj primátor a zastupiteľstvo Bratislavy majú rovnaké postavenie a právomoci ako ktorákoľvek iná obec na Slovensku. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojom analytickom komentári "Ako ďalej s reformou samosprávy v Bratislave?".
"Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta si zaslúži oveľa vyššiu pozornosť, než mu bola doteraz venovaná," povedal predseda NKÚ Karol Mitrík. Úrad vo svojej analýze upozorňuje na to, že Bratislava nemá dostatočné kompetencie a ani osobitný systém financovania, aby sa vyrovnala so svojimi úlohami a s výzvami hlavného mesta. "Nemôže primerane plniť služby, ktoré musí poskytovať v takých oblastiach, akými sú odpad, cesty a doprava. Podľa oficiálneho vyjadrenia zástupcov Bratislavy je situácia naliehavá," upozornil NKÚ.
Zároveň zdôrazňuje, že v kľúčovej téme územného a udržateľného rozvoja Bratislavy vzniká kompetenčný konflikt medzi hlavným mestom a mestskými časťami hlavne v prípade územného a stavebného konania. "Každá mestská časť, ale aj mesto Bratislava si určuje vlastné pravidlá. Tým môže byť znevýhodnené či, naopak, zvýhodnené postavenie občana v rámci poskytovania služieb," spresnil úrad.
Odporúča dôkladne zanalyzovať rozsah a rozdelenie kompetencií, ktoré majú, respektíve majú mať, mestské časti a mesto. Zároveň odporúča zvážiť vhodnejšie nastavenie financovania, kompetencií, počtu bratislavských mestských častí, ale aj legislatívne ukotvenie osobitného postavenia Bratislavy ako hlavného mesta.
Smerovanie mesta Bratislavy a jej rozvoj podľa Mitríka ukazuje, že model prijatý na začiatku 90. rokov minulého storočia je už prežitý. "Môžeme konštatovať, že ide o značne neefektívny model a neefektívne využívanie verejných prostriedkov," priblížil. Riaditeľ bratislavského magistrátu Ctibor Košťál uviedol, že v analýze NKÚ sú viaceré dôležité výstupy, ktoré ukazujú na to, že Bratislava potrebuje z hľadiska dofinancovania jednotlivých služieb výraznejšiu "injekciu".
V auguste sa stretol premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. Primátor navrhol predsedovi vlády, aby metropola Slovenska mohla dostávať od štátu každoročne príspevok vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur na zabezpečenie povinností hlavného mesta. "Stretnutie s primátorom Vallom je signálom, že vláda je pripravená pomôcť hlavnému mestu," uviedol premiér. Zdôraznil, že hlavné mesto je sídlom dôležitých štátnych inštitúcií, preto si zaslúži špeciálny status. Návrhom možných riešení by sa mal vládny kabinet zaoberať na jednom z jesenných rokovaní.
"Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta si zaslúži oveľa vyššiu pozornosť, než mu bola doteraz venovaná," povedal predseda NKÚ Karol Mitrík. Úrad vo svojej analýze upozorňuje na to, že Bratislava nemá dostatočné kompetencie a ani osobitný systém financovania, aby sa vyrovnala so svojimi úlohami a s výzvami hlavného mesta. "Nemôže primerane plniť služby, ktoré musí poskytovať v takých oblastiach, akými sú odpad, cesty a doprava. Podľa oficiálneho vyjadrenia zástupcov Bratislavy je situácia naliehavá," upozornil NKÚ.
Zároveň zdôrazňuje, že v kľúčovej téme územného a udržateľného rozvoja Bratislavy vzniká kompetenčný konflikt medzi hlavným mestom a mestskými časťami hlavne v prípade územného a stavebného konania. "Každá mestská časť, ale aj mesto Bratislava si určuje vlastné pravidlá. Tým môže byť znevýhodnené či, naopak, zvýhodnené postavenie občana v rámci poskytovania služieb," spresnil úrad.
Odporúča dôkladne zanalyzovať rozsah a rozdelenie kompetencií, ktoré majú, respektíve majú mať, mestské časti a mesto. Zároveň odporúča zvážiť vhodnejšie nastavenie financovania, kompetencií, počtu bratislavských mestských častí, ale aj legislatívne ukotvenie osobitného postavenia Bratislavy ako hlavného mesta.
Smerovanie mesta Bratislavy a jej rozvoj podľa Mitríka ukazuje, že model prijatý na začiatku 90. rokov minulého storočia je už prežitý. "Môžeme konštatovať, že ide o značne neefektívny model a neefektívne využívanie verejných prostriedkov," priblížil. Riaditeľ bratislavského magistrátu Ctibor Košťál uviedol, že v analýze NKÚ sú viaceré dôležité výstupy, ktoré ukazujú na to, že Bratislava potrebuje z hľadiska dofinancovania jednotlivých služieb výraznejšiu "injekciu".
V auguste sa stretol premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom. Primátor navrhol predsedovi vlády, aby metropola Slovenska mohla dostávať od štátu každoročne príspevok vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur na zabezpečenie povinností hlavného mesta. "Stretnutie s primátorom Vallom je signálom, že vláda je pripravená pomôcť hlavnému mestu," uviedol premiér. Zdôraznil, že hlavné mesto je sídlom dôležitých štátnych inštitúcií, preto si zaslúži špeciálny status. Návrhom možných riešení by sa mal vládny kabinet zaoberať na jednom z jesenných rokovaní.
