Návštevníci múzea sa zaujímali aj o históriu Kaplnky sv. Rochusa. Baníci ju postavili presne pred 180 rokmi, kedy Soľnú Baňu postihla morová epidémia.
Autor TASR
Prešov 20. mája (TASR) – Noc múzeí a galérií, do ktorej sa v Prešove po piatykrát zapojila aj solivarská expozícia Slovenského technického múzea, prilákala v sobotu (19.5.) vyše 400 návštevníkov.
"Každoročne sa tešíme veľkému záujmu Prešovčanov a čo nás teší, tí sem vždy so sebou privedú aj svojich známych. Prichádzajú rodičia s deťmi, ale i tí skôr narodení," hovorí správca solivarského múzea Marek Duchoň. Konštatoval, že tento rok si v múzeu pripomínajú niekoľko významných výročí, ktoré sa viažu k ťažne soli.
"Je to 440. výročie od začatia ťažby kamennej soli na tomto území a 260. výročie od zaplavenia baní, kedy sa vlastne ukončila definitívne ťažba kamennej soli a začala sa ťažiť soľanka a z nej variť soľ," pripomína Duchoň.
Návštevníci múzea sa zaujímali aj o históriu Kaplnky sv. Rochusa. Baníci ju postavili presne pred 180 rokmi, kedy Soľnú Baňu postihla morová epidémia. Predtým sa vraj baníci modlili aj v podzemí, v miestach hlboko pod touto kaplnkou.
"Zvláštnosťou je, že v hĺbke 130 metrov, čiže na druhom horizonte, bola druhá kaplnka. Oltár, steny, podlahy, všetko bolo zo soli. Keďže baňa bola zaplavená, predpokladáme, že táto kaplnka bola zničená," hovorí správca múzea.
Dodal, že sošná kaplnka je zaznamenaná v banských mapách a okrem toho sú historické záznamy o tom, že pri zaplavení baní boli zachránené soľné sochy Panny Márie a Ježiša Krista, ktoré sa však dodnes nezachovali.
Okrem nočných prehliadok unikátneho konského gápľa, pomocou ktorého sa surovina na spracovanie dostávala na povrch, si mali možnosť návštevníci prezrieť celú expozíciu, teda objekty vrátane šachty a varne soli.
"Prišiel som so synom aj s vnúčatami. Bol som tu už niekoľko krát, aj deti to už videli, ale tajomná prehliadka v noci, len pri tých banských svetlách, to je niečo úplne iné," tvrdí 68-ročný Prešovčan.
Okrem prehliadok, ktoré sa beznádejne vypredali, sa v sobotu konala aj vernisáž prác majsterky a zakladateľky Soľnobanského čipkárskeho cechu Barbory Šimkovej. Deti mali možnosť kresliť na chodník a zajazdiť si na koni. Atmosféru spestrili členovia sláčikového kvarteta, pod vedením Igora Katančíka, ktorí niekoľko skladieb zahrali aj v historickom gápli.
"Každoročne sa tešíme veľkému záujmu Prešovčanov a čo nás teší, tí sem vždy so sebou privedú aj svojich známych. Prichádzajú rodičia s deťmi, ale i tí skôr narodení," hovorí správca solivarského múzea Marek Duchoň. Konštatoval, že tento rok si v múzeu pripomínajú niekoľko významných výročí, ktoré sa viažu k ťažne soli.
"Je to 440. výročie od začatia ťažby kamennej soli na tomto území a 260. výročie od zaplavenia baní, kedy sa vlastne ukončila definitívne ťažba kamennej soli a začala sa ťažiť soľanka a z nej variť soľ," pripomína Duchoň.
Tu bude player
Návštevníci múzea sa zaujímali aj o históriu Kaplnky sv. Rochusa. Baníci ju postavili presne pred 180 rokmi, kedy Soľnú Baňu postihla morová epidémia. Predtým sa vraj baníci modlili aj v podzemí, v miestach hlboko pod touto kaplnkou.
"Zvláštnosťou je, že v hĺbke 130 metrov, čiže na druhom horizonte, bola druhá kaplnka. Oltár, steny, podlahy, všetko bolo zo soli. Keďže baňa bola zaplavená, predpokladáme, že táto kaplnka bola zničená," hovorí správca múzea.
Dodal, že sošná kaplnka je zaznamenaná v banských mapách a okrem toho sú historické záznamy o tom, že pri zaplavení baní boli zachránené soľné sochy Panny Márie a Ježiša Krista, ktoré sa však dodnes nezachovali.
Okrem nočných prehliadok unikátneho konského gápľa, pomocou ktorého sa surovina na spracovanie dostávala na povrch, si mali možnosť návštevníci prezrieť celú expozíciu, teda objekty vrátane šachty a varne soli.
"Prišiel som so synom aj s vnúčatami. Bol som tu už niekoľko krát, aj deti to už videli, ale tajomná prehliadka v noci, len pri tých banských svetlách, to je niečo úplne iné," tvrdí 68-ročný Prešovčan.
Okrem prehliadok, ktoré sa beznádejne vypredali, sa v sobotu konala aj vernisáž prác majsterky a zakladateľky Soľnobanského čipkárskeho cechu Barbory Šimkovej. Deti mali možnosť kresliť na chodník a zajazdiť si na koni. Atmosféru spestrili členovia sláčikového kvarteta, pod vedením Igora Katančíka, ktorí niekoľko skladieb zahrali aj v historickom gápli.