Krchnáková, ktorá je historičkou kremnického múzea, niekoľko rokov študovala materiály v kremnickom archíve týkajúce sa dejín tamojšej lekárne od konca stredoveku až k jej poslednej majiteľke.
Autor TASR
Kremnica 6. októbra (TASR) - V meste Kremnica vo štvrtok (5. 10.) slávnostne pokrstili novú publikáciu historičky Lucie Krchnákovej. Kniha popisuje dejiny kremnickej lekárne siahajúce až do stredoveku, približuje však i históriu farmácie. TASR o tom informovalo Múzeum mincí a medailí Národnej banky Slovenska.
Krchnáková, ktorá je historičkou kremnického múzea, niekoľko rokov študovala materiály v kremnickom archíve týkajúce sa dejín tamojšej lekárne od konca stredoveku až k jej poslednej majiteľke. Okrem archívnych materiálov pri tvorbe publikácie využila i dobovú tlač či rôzne predmety z lekárne, ktoré sa v múzeu zachovali. "Kniha je príspevkom tak k regionálnym dejinám, ako aj k dejinám farmácie, ktorá je na Slovensku spracovaná len torzovito," uviedla Krchnáková.
Najstaršia archívna zmienka o lekárnikovi z Kremnice, ktorú sa autorke podarilo nájsť, pochádza z kuriálneho protokolu z roku 1495. Konkrétnejšie informácie o liekoch predpisovaných kremnickým baníkom približujú záznamy z konca 18. storočia. "Všetkým baníkom takmer výlučne podávali čajové zmesi, laxatíva, žalúdočné kvapky, ale nájde sa aj tuk zo psa či prepelice, výťažok z bobrej masti a výluh z jelenieho parohu," priblížila historička.
Novodobú históriu kremnickej lekárne začal začiatkom 20. storočia písať Ján Gazdík. Gazdíkova lekáreň, ktorá obyvateľom mesta slúžila 90 rokov, disponovala laboratóriom a ďalším vybavením, lekárnik sa preslávil aj viacerými vlastnými prípravkami. Patri medzi ne i malinový sirup, ktorý do rôznych kútov Uhorska distribuoval vlakom.
Krchnákovej publikáciu s názvom Kremnickí lekárnici od konca stredoveku do polovice 20. storočia pokrstili vo štvrtok práve malinovým sirupom. Slávnostné predstavenie knihy sa v Kremnici uskutočnilo v rámci 27. sympózia z dejín farmácie, ktoré sa konalo pri príležitosti 115. výročia úmrtia Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského. Verejnosť si knihu môže zakúpiť v expozíciách Múzea mincí a medailí.
Krchnáková, ktorá je historičkou kremnického múzea, niekoľko rokov študovala materiály v kremnickom archíve týkajúce sa dejín tamojšej lekárne od konca stredoveku až k jej poslednej majiteľke. Okrem archívnych materiálov pri tvorbe publikácie využila i dobovú tlač či rôzne predmety z lekárne, ktoré sa v múzeu zachovali. "Kniha je príspevkom tak k regionálnym dejinám, ako aj k dejinám farmácie, ktorá je na Slovensku spracovaná len torzovito," uviedla Krchnáková.
Najstaršia archívna zmienka o lekárnikovi z Kremnice, ktorú sa autorke podarilo nájsť, pochádza z kuriálneho protokolu z roku 1495. Konkrétnejšie informácie o liekoch predpisovaných kremnickým baníkom približujú záznamy z konca 18. storočia. "Všetkým baníkom takmer výlučne podávali čajové zmesi, laxatíva, žalúdočné kvapky, ale nájde sa aj tuk zo psa či prepelice, výťažok z bobrej masti a výluh z jelenieho parohu," priblížila historička.
Novodobú históriu kremnickej lekárne začal začiatkom 20. storočia písať Ján Gazdík. Gazdíkova lekáreň, ktorá obyvateľom mesta slúžila 90 rokov, disponovala laboratóriom a ďalším vybavením, lekárnik sa preslávil aj viacerými vlastnými prípravkami. Patri medzi ne i malinový sirup, ktorý do rôznych kútov Uhorska distribuoval vlakom.
Krchnákovej publikáciu s názvom Kremnickí lekárnici od konca stredoveku do polovice 20. storočia pokrstili vo štvrtok práve malinovým sirupom. Slávnostné predstavenie knihy sa v Kremnici uskutočnilo v rámci 27. sympózia z dejín farmácie, ktoré sa konalo pri príležitosti 115. výročia úmrtia Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského. Verejnosť si knihu môže zakúpiť v expozíciách Múzea mincí a medailí.