Na hraničnom vrchu Kremenec v nadmorskej výške 1209,94 m osadili 6.septembra 2000 nový hraničný štátny znak. Trojmetrový monolit zo žuly, ktorý by mal vydržať najbližších 50 rokov, vyviezla na najvýchodnejší bod Slovenska, letka Ministerstva vnútra SR. Na snímke vľavo územie Poľska, vpravo Ukrajina a dole Slovensko.Foto: TASR/Milan Kapusta
Je to zároveň najvýchodnejšie miesto našej krajiny.
Nová Sedlica 26. júla (TASR) - Obľúbeným cieľom turistov je vrchol Kremenec v Národnom parku (NP) Poloniny. Stretávajú sa tu hranice troch štátov - Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Je to zároveň najvýchodnejšie miesto našej krajiny.
Vrchol Kremenca leží vo výške 1221 metrov nad morom v pohorí Bukovské vrchy. Od trojhraničného bodu je však vzdialený niekoľko desiatok metrov. Okrem spomínaných krajín sa tu stretávajú aj tri národné parky, ktoré sú súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty. Ide o NP Poloniny, Bieščadský národný park v Poľsku a Užanský národný park na Ukrajine. Dominantou Kremenca je mramorový monument v tvare trojbokého hranolu označujúci trojmedzie v jazykoch susediacich krajín.
Na snímke hraničný stĺp na vrchu Kremenec , ktorý pripomína , že sa tu schádzajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Je to najvýchodnejší bod SR. Pod Kremenec je Stužický prales v Národnom parku Poloniny, jeden z pralesov SR zapísaných do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.Foto: FOTO preTASR – Obecný úrad obce Nová Sedlica
K najvyššiemu vrcholu Bukovských vrchov vyrážajú našinci najčastejšie z Novej Sedlice. Je to najvýchodnejšia obec na území Slovenska. Približne štvorhodinová trasa s cieľom na Kremenci križuje aj prales Stužica, ktorý sa spomína v zozname UNESCO. "V roku 2007 bol spolu s ďalšími troma lokalitami na Slovensku (Rožok, Havešová, Vihorlat) a šiestimi lokalitami na Ukrajine zaradený do Zoznamu svetového prírodného dedičstva pod názvom Karpatské bukové pralesy," informovala TASR Iveta Buraľová zo Správy NP Poloniny.
Hlavnou drevinou starých lesov je buk. "Spolu s jedľou bielou vytvára vzácne bukové a jedľovo-bukové spoločenstvá. Takmer 40 metrov vysoké buky sa dožívajú 150 až 200 rokov. Štíhle, až 50 metrov vysoké jedle sú takmer 300-ročné," priblížila Buraľová. Kremenec je podľa jej slov súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Stužica, kde platí najvyšší - piaty stupeň ochrany prírody. O povinnostiach informujú návštevníkov tabule rozmiestnené na viacerých miestach NP Poloniny.
Od roku 2007 sú v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísané aj jedinečné prírodné lokality zo severovýchodného Slovenska. Sú súčasťou systému Karpatských bukových pralesov, známeho vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov, avšak zároveň starými stromami úctyhodných rozmerov. Na archívnej snímke karpatský prales v Bukovských vrchoch - konkrétne v lokalite zvanej Stužica. Foto: TASR/Tomáš Doboš
Turista sa po tomto území napríklad nesmie pohybovať mimo vyznačených trás, nesmie v lese rozkladať oheň, poškodzovať vegetáciu či stanovať. "Možnosť prespania na tejto trase poskytuje útulňa na Čierťaži so studničkou na slovensko-poľskej hranici," priblížila Buraľová. Nie priamo Kremenec, ale jeho okolie ponúka pekné výhľady. Z Kamennej lúky (1200,9 m n. m.) možno obdivovať napríklad poľské Bieščady či panorámu NP Poloniny. Od Kremenca asi 45 minút vzdialená Veľká Rawka (1307,2 m n. m.) je takisto obľúbeným miesto. Okrem Bieščad ponúka výhľady aj na Užanský národný park. Láka turistov v zime aj počas leta.
V tejto oblasti pribudne čoskoro novinka pre turistov. "V procese realizácie je vytvorenie medzinárodného náučného chodníka, ktorý bude spájať Veľkú Rawku v Poľsku s Novou Sedlicou na Slovensku. Cezhraničná trasa s 39 zastaveniami bude samoobslužná, s tlačeným turistickým sprievodcom," priblížila Buraľová.
