Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Privezené zubry v počte päť kusov umiestnili podľa Buraľových slov najprv do aklimatizačnej zverničky.
Autor TASR
Stakčín 17. marca (TASR) - Rozsiahly kataster obce Stakčín v okrese Snina je situovaný v Národnom parku (NP) Poloniny. V jedinečnej prírodnej lokalite s výskytom medveďov, vlkov či rysov sa v posledných rokoch udomácnil aj zubor hôrny. Ide o jediné miesto na Slovensku, kde žije toto zviera vo voľnej prírode.
K vypusteniu zubrov do voľnej prírody v NP Poloniny došlo v roku 2004. Išlo o medzinárodný projekt, ktorý sa pripravoval niekoľko desaťročí. "Jednotlivé kusy zvierat sem prišli zo zoologických záhrad západnej Európy. Pochádzali napríklad z Belgicka, Holandska či Talianska," priblížil Štefan Buraľ zo Správy NP Poloniny so sídlom v Stakčíne. Zároveň dodal, že niekoľko jedincov dopravili z Čiech, ako aj z bratislavskej zoo.
Privezené zubry v počte päť kusov umiestnili podľa Buraľových slov najprv do aklimatizačnej zverničky. "Neskôr sme ich vypustili do voľnej prírody a pozorovali sme, či sú tu schopné žiť. Ukázalo sa, že áno, rozmnožujú sa a každý rok majú jeden až dva prírastky," poznamenal.
Zubrie stádo pozostáva v súčasnosti zo 14 jedincov. "V rámci stakčínskeho katastra sa pohybuje nad vodárenskou nádržou Starina najčastejšie v chotároch zatopených obcí Ruské, Zvala respektíve Smolník," konkretizoval Buraľ.
Správa NP Poloniny monitoruje ich pohyb pravidelne prostredníctvom takzvaných telemetrických obojkov, ktoré majú zvieratá pripevnené na krkoch. Ochranári vykonávajú kontroly stáda aj priamo v teréne približne raz za týždeň.
Zubry žijú od 60. rokov minulého storočia aj na území Poľska v Bieszczadskom Parku Narodowom. Ide o horstvo, ktoré je pokračovaním slovenského NP Poloniny. Pôvodným zámerom bolo, aby jedince oboch krajín vytvorili stabilnú populáciu zubrov v tejto časti Európy. "Máme poznatky, že naša skupinka s tou na poľskej strane komunikuje, stretávajú sa. Vyzerá to teda, že sa projekt podaril," podotkol Buraľ.
Zubry sa udomácnili na území dnešného Slovenska po dlhom čase. Traduje sa, že posledného jedinca žijúceho vo voľnej prírode zastrelil ešte v 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín.
K vypusteniu zubrov do voľnej prírody v NP Poloniny došlo v roku 2004. Išlo o medzinárodný projekt, ktorý sa pripravoval niekoľko desaťročí. "Jednotlivé kusy zvierat sem prišli zo zoologických záhrad západnej Európy. Pochádzali napríklad z Belgicka, Holandska či Talianska," priblížil Štefan Buraľ zo Správy NP Poloniny so sídlom v Stakčíne. Zároveň dodal, že niekoľko jedincov dopravili z Čiech, ako aj z bratislavskej zoo.
Privezené zubry v počte päť kusov umiestnili podľa Buraľových slov najprv do aklimatizačnej zverničky. "Neskôr sme ich vypustili do voľnej prírody a pozorovali sme, či sú tu schopné žiť. Ukázalo sa, že áno, rozmnožujú sa a každý rok majú jeden až dva prírastky," poznamenal.
Zubrie stádo pozostáva v súčasnosti zo 14 jedincov. "V rámci stakčínskeho katastra sa pohybuje nad vodárenskou nádržou Starina najčastejšie v chotároch zatopených obcí Ruské, Zvala respektíve Smolník," konkretizoval Buraľ.
Správa NP Poloniny monitoruje ich pohyb pravidelne prostredníctvom takzvaných telemetrických obojkov, ktoré majú zvieratá pripevnené na krkoch. Ochranári vykonávajú kontroly stáda aj priamo v teréne približne raz za týždeň.
Zubry žijú od 60. rokov minulého storočia aj na území Poľska v Bieszczadskom Parku Narodowom. Ide o horstvo, ktoré je pokračovaním slovenského NP Poloniny. Pôvodným zámerom bolo, aby jedince oboch krajín vytvorili stabilnú populáciu zubrov v tejto časti Európy. "Máme poznatky, že naša skupinka s tou na poľskej strane komunikuje, stretávajú sa. Vyzerá to teda, že sa projekt podaril," podotkol Buraľ.
Zubry sa udomácnili na území dnešného Slovenska po dlhom čase. Traduje sa, že posledného jedinca žijúceho vo voľnej prírode zastrelil ešte v 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín.
