Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sprístupnená verejnosti bude do 18. októbra.
Autor TASR
Sereď 8. augusta (TASR) – Pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov, pripadajúceho na 2. augusta, otvára Múzeum holokaustu v Seredi vo štvrtok výstavu Genocída Rómov v období druhej svetovej vojny. Sprístupnená verejnosti bude do 18. októbra.
Spomienka sa viaže k dátumu, keď bol v roku 1944 zlikvidovaný rómsky rodinný tábor v Auschwitz-Birkenau, pričom boli zavraždené takmer všetky ženy a malé deti. Práceschopní dospelí muži boli poslaní do ďalších pracovných a koncentračných táborov. Z pôvodného rodinného tábora ich prežilo len veľmi málo.
Výstava vznikla v Brne v Múzeu rómskej kultúry, ktoré ju do Serede zapožičalo. Historička Anna Vrtálková uviedla, že ukazuje dobu, ktorá predchádzala nacistickému prenasledovaniu Rómov, obdobie koncentračných táborov v Letech a v Hodoníně u Kunštátu a zavŕšenie tejto tragickej časti dejín v Auschwitz-Birkenau.
Rómovia patrili počas vojny k prenasledovaným skupinám ľudí, k ich perzekúcii dochádzalo aj na území Slovenského štátu. Zavádzali sa rôzne diskriminačné opatrenia, ako napríklad pracovná povinnosť pre mladých rómskych brancov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stali obeťami represívneho aparátu nacistického Nemecka v spolupráci so Slovenským štátom. Martin Korčok, vedúci seredského múzea holokaustu, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry, uviedol, že "Rómovia a Cigáni na území Slovenska boli prenasledovaní na základe vyhlášky ministerstva vnútra z roku 1940, ktorá vymedzila príslušníkov cigánskej rasy aj na základe kočovného života či vyhýbania sa práci". V súčasnosti, ako dodal, sa v niektorých kruhoch objavujú negatívne hlasy proti Rómom, Cigánom a Sintom.
"Jednou z našich hlavných úloh je preto vymedzenie definície anticiganizmu. Na základe nej budeme môcť jasne odsúdiť všetky formy nenávisti a diskriminácie, ktoré sa aj v súčasnosti objavujú. Situácia sa nesmie podceniť. História nám slúži ako výstraha," konštatoval Korčok, ktorý je aktuálne nastupujúcim predsedom komisie pre genocídu Rómov pri Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA).
Spomienka sa viaže k dátumu, keď bol v roku 1944 zlikvidovaný rómsky rodinný tábor v Auschwitz-Birkenau, pričom boli zavraždené takmer všetky ženy a malé deti. Práceschopní dospelí muži boli poslaní do ďalších pracovných a koncentračných táborov. Z pôvodného rodinného tábora ich prežilo len veľmi málo.
Výstava vznikla v Brne v Múzeu rómskej kultúry, ktoré ju do Serede zapožičalo. Historička Anna Vrtálková uviedla, že ukazuje dobu, ktorá predchádzala nacistickému prenasledovaniu Rómov, obdobie koncentračných táborov v Letech a v Hodoníně u Kunštátu a zavŕšenie tejto tragickej časti dejín v Auschwitz-Birkenau.
Rómovia patrili počas vojny k prenasledovaným skupinám ľudí, k ich perzekúcii dochádzalo aj na území Slovenského štátu. Zavádzali sa rôzne diskriminačné opatrenia, ako napríklad pracovná povinnosť pre mladých rómskych brancov. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stali obeťami represívneho aparátu nacistického Nemecka v spolupráci so Slovenským štátom. Martin Korčok, vedúci seredského múzea holokaustu, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry, uviedol, že "Rómovia a Cigáni na území Slovenska boli prenasledovaní na základe vyhlášky ministerstva vnútra z roku 1940, ktorá vymedzila príslušníkov cigánskej rasy aj na základe kočovného života či vyhýbania sa práci". V súčasnosti, ako dodal, sa v niektorých kruhoch objavujú negatívne hlasy proti Rómom, Cigánom a Sintom.
"Jednou z našich hlavných úloh je preto vymedzenie definície anticiganizmu. Na základe nej budeme môcť jasne odsúdiť všetky formy nenávisti a diskriminácie, ktoré sa aj v súčasnosti objavujú. Situácia sa nesmie podceniť. História nám slúži ako výstraha," konštatoval Korčok, ktorý je aktuálne nastupujúcim predsedom komisie pre genocídu Rómov pri Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA).
