Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Petrovce sú typickou koncovou obcou trpiacou demografickou krízou. Žijú tu teda väčšinou starší ľudia.
Autor TASR
Petrovce 14. decembra (TASR) - Menej ukrajinských cigariet v obehu, zníženie počtu zadržaných migrantov a oveľa viac policajtov v chotároch prihraničných obcí.
To je niekoľko základných zmien, ktoré priniesol do života obyvateľov slovensko-ukrajinského pohraničia vstup SR do schengenského priestoru. Aj keď sa cítia ľudia v spomínanej oblasti v posledných rokoch bezpečnejšie, podľa niektorých názorov im Schengen iba samé pozitíva nepriniesol.
Slovensko sa stalo súčasťou shengenského priestoru známeho voľným pohybom osôb medzi európskymi krajinami, v decembri 2007. V tejto súvislosti sa podmienky kontrol realizovaných colníkmi ako aj policajtmi na hraničných priechodoch s Ukrajinou sprísnili. "Blízkosť schengenskej hranice vnímame každodenne hlavne cez množstvo policajtov v našej obci. Kedysi ich tu bolo sedem, po vybudovaní miestneho Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru SR stúpol ich počet na približne 70," uviedol pre TASR starosta Petroviec Pavel Tomčo.
Ako dodal, sprísnená kontrola slovensko-ukrajinského pohraničia sťažila v posledných rokoch okrem prevádzačov aj život pašerákom tabakových výrobkov. "Cigarety už idú slabšie, vidím to aj u nás v dedine," poznamenal s tým, že vďaka prítomnosti mužov zákona v obci sa cítia miestni obyvatelia bezpečnejšie ako pred piatimi rokmi, no existenciu miestneho policajného pracoviska nevnímajú výlučne pozitívne.
"Chceli by sme u nás rozvíjať cestovný ruch cez hubárčenie, turistiku, rybárčenie či poľovníctvo, zrekonštruovali sme napríklad v obci rybníky. Keď je tu ale toľko policajtov, ľudia sú pravidelne kontrolovaní, strácajú záujem k nám chodiť," zhodnotil Tomčo.
Petrovce sú typickou koncovou obcou trpiacou demografickou krízou. Žijú tu teda väčšinou starší ľudia. Obecná pokladnica nemá podľa slov starostu dostatok zdrojov na spolufinancovanie rozvojových projektov, aby sem pritiahla mladé rodiny. "Mesačne musíme vyžiť z 2000 eur. Platíme z toho prevádzku obecného úradu, verejné osvetlenie, hradíme plat starostu a pracovníčky obce. Občas tu musíme ale aj niečo zabetónovať či niekoľkokrát do roka pokosiť cintorín," podotkol Tomčo.
Starosta Petroviec by si prial, aby sa okrajovým samosprávam v susedstve schengenskej hranice dostávalo podobnej podpory zo strany štátu s akou sa stretol pri návšteve prihraničných obcí v Rakúsku. "V uplynulých rokoch sa tam realizovali opravy ciest, verejného osvetlenia, podporili sa rozvojové projekty, aby sa tam zachoval život. U nás je to presne naopak," konštatoval Tomčo s tým, že slovensko-ukrajinské pohraničie trpí zároveň nedostatkom pracovných príležitostí. "Najväčším zamestnávateľom v regióne je Úrad práce."
To je niekoľko základných zmien, ktoré priniesol do života obyvateľov slovensko-ukrajinského pohraničia vstup SR do schengenského priestoru. Aj keď sa cítia ľudia v spomínanej oblasti v posledných rokoch bezpečnejšie, podľa niektorých názorov im Schengen iba samé pozitíva nepriniesol.
Slovensko sa stalo súčasťou shengenského priestoru známeho voľným pohybom osôb medzi európskymi krajinami, v decembri 2007. V tejto súvislosti sa podmienky kontrol realizovaných colníkmi ako aj policajtmi na hraničných priechodoch s Ukrajinou sprísnili. "Blízkosť schengenskej hranice vnímame každodenne hlavne cez množstvo policajtov v našej obci. Kedysi ich tu bolo sedem, po vybudovaní miestneho Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru SR stúpol ich počet na približne 70," uviedol pre TASR starosta Petroviec Pavel Tomčo.
Ako dodal, sprísnená kontrola slovensko-ukrajinského pohraničia sťažila v posledných rokoch okrem prevádzačov aj život pašerákom tabakových výrobkov. "Cigarety už idú slabšie, vidím to aj u nás v dedine," poznamenal s tým, že vďaka prítomnosti mužov zákona v obci sa cítia miestni obyvatelia bezpečnejšie ako pred piatimi rokmi, no existenciu miestneho policajného pracoviska nevnímajú výlučne pozitívne.
"Chceli by sme u nás rozvíjať cestovný ruch cez hubárčenie, turistiku, rybárčenie či poľovníctvo, zrekonštruovali sme napríklad v obci rybníky. Keď je tu ale toľko policajtov, ľudia sú pravidelne kontrolovaní, strácajú záujem k nám chodiť," zhodnotil Tomčo.
Petrovce sú typickou koncovou obcou trpiacou demografickou krízou. Žijú tu teda väčšinou starší ľudia. Obecná pokladnica nemá podľa slov starostu dostatok zdrojov na spolufinancovanie rozvojových projektov, aby sem pritiahla mladé rodiny. "Mesačne musíme vyžiť z 2000 eur. Platíme z toho prevádzku obecného úradu, verejné osvetlenie, hradíme plat starostu a pracovníčky obce. Občas tu musíme ale aj niečo zabetónovať či niekoľkokrát do roka pokosiť cintorín," podotkol Tomčo.
Starosta Petroviec by si prial, aby sa okrajovým samosprávam v susedstve schengenskej hranice dostávalo podobnej podpory zo strany štátu s akou sa stretol pri návšteve prihraničných obcí v Rakúsku. "V uplynulých rokoch sa tam realizovali opravy ciest, verejného osvetlenia, podporili sa rozvojové projekty, aby sa tam zachoval život. U nás je to presne naopak," konštatoval Tomčo s tým, že slovensko-ukrajinské pohraničie trpí zároveň nedostatkom pracovných príležitostí. "Najväčším zamestnávateľom v regióne je Úrad práce."
