Obec BecherovFoto: TASR/Milan KapustaNa snímke 87 ročný dôchodca Vasiľ Banický, v pozadí nevyužitý objekt bývalých kasární finančnej stráže. Becherov, 26. októbra 2013. Foto: TASR/Milan KapustaNa snímke vojnový cintorín z obdobia prvej svetovej vojny v blízkosti gréckokatolíckeho chrámu. Becherov, 26. októbra 2013.Foto: TASR/Milan Kapusta
Sluha zachránil gazdovu dcéru, ktorá sa topila v rybníku.
Becherov 26.októbra (TASR) – Obec Becherov, ktorá leží v slovensko-poľskom pohraničí v okrese Bardejov sa v starých písomných dokumentoch spomína po prvýkrát v roku 1414. Jej história však nepochybne siaha až do začiatkov 13. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou ju založili roľnícki usadlíci.
Táto obec kde žije prevažne rusínska menšina, patrila odjakživa do Makovického panstva, teda bola majetkom pánov hradu nad obcou Zborov. Počas svojej existencie mala pomenovania v rôznych jazykoch, ktoré však boli ekvivalentom súčasného názvu. V záznamoch sa objavuje ako Kewberher, Byharo, Bicharo, Bicharowa, Bekhero či Becharow. Ako vniklo pomenovanie, to sa zachovalo v ľudovom rozprávaní.
"Povesť hovorí, že tu bol gazda, ktorý mal dcéru a ona sa topila v rybníku, kde ju zachránil mládenec, ktorý pochádzal z Haličiny. Z vďaky mu tú dcéru dal za ženu a ten mládenec sa vraj volal Becher. Takže takto mohol vzniknúť názov našej obce," povedal starosta obce Jozef Gmiterko.
Obyvatelia dediny sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom, čo podľa slov starostu zdôrazňuje aj obecný erb. V Červeno-zelenom poli je vyobrazená postava muža a mlynského kameňa. Také sa tu vraj kedysi vyrábali a slúžili na ručné drvenie zrna.
Starosta doplnil, že pred niekoľkými desiatkami rokov sa takmer v každom dome v dedine nachádzal jeden alebo i viac takýchto kameňov, ale dnes by ste ich už hľadali len veľmi ťažko.
Becherov patril oddávna k pomerne veľkým dedinám. Počet jeho obyvateľov sa rozrastal a podľa úradných záznamov tu v roku 1828 žilo 971 obyvateľov. Potom však ľudia z pod svahov Beskýd začali odchádzať. Najviac ich odišlo po vojne keď v Bardejove vznikla fabrika JAS v Košiciach VSŽ. Dnes tu žije len 270 ľudí.
K najznámejším rodákom z Becherova patrí nepochybne spisovateľ, novinár a učiteľ Fedor Lazorik, ktorý sa tu narodil v roku 1913. Študoval v Ruskom učiteľskom ústave v Prešove. Neskôr učil v rôznych obciach na východnom Slovensku i Zakarpatsku. Po vojne Lazorík pôsobil ako redaktor a následne šéfredaktor novín Prjaševščina.
Básnik, prozaik a publicista, ktorý písal v ukrajinčine, svoje diela venoval rodnému kraju, povojnovému vývoju, prírode, ale aj detskému čitateľovi. Domáci si pamätajú, že spolu so svojimi kamarátmi z detstva, ktorí pôsobili ako lekári, profesori či ekonómovia sa často vracal do Becherova.
Dôchodca Michal Brinda si spomína ako sa títo lokálpatrioti stretávali a chodili po okolí a čistili a opravovali studničky a pramene.
"Boli asi piati alebo šiesti - takí národovci čo sa tak stretávali. Dohodli sa, zišli sa pri vode, tak radi mali tú prírodu a Becherov, že chodili s tým hrnčekom po studničkách, tam pohovorili a z toho potom Lazorík písal básničky," spomína si 80-ročný dôchodca.
.
.
V blízkosti Becherovskej tisiny sú vraj kapitálne jelene
Poľovný revír na severovýchode Slovenska, neďaleko slovensko-poľskej hranice, ktorý spravuje združenie Dujava - Becherov, patrí svojou rozlohou i bohatosťou fauny k najväčším v Bardejovskom okrese.
Hospodár revíru Štefan Fedorko tvrdí, že je to kus krásnej prírody, ktorá sa môže popýšiť nielen prírodnou rezerváciou, dobrou vodou, vzácnymi rastlinami, ale aj pestrosťou zveriny.
Pravdepodobne najvzácnejším prírodným úkazom je Národná prírodná rezervácia Becherovská tisina. Fedorko spresnil, že táto chránená oblasť so vzácnymi stromami sa rozprestiera na prudkých severovýchodných svahoch vrchu Javorina a za prírodnú rezerváciu ju vyhlásili v roku 1954.
"V Becherovskej tisine sa nachádza asi 280 tisov obyčajných, je to na pieskovcovom podklade, niektoré sú stromovitého vzrastu, iné zas krovitého vzrastu na strmých svahoch. Tisina je na rozlohe 24,13 hektára a je tam piaty stupeň ochrany," povedal hospodár poľovníckeho revíru.
Doplnil, že jeden z takýchto chránených tisov rastie priamo v strede obce pri potoku Kamenec a tento ihličnan dosahuje výšku takmer desať metrov. V tejto oblasti rastú aj vzácne rastliny ako napríklad nevädza mäkká, mliečivec alpínsky či papraďovec laločnatý.
Kto sa dostane do tejto rezervácie, upúta ho ešte jedna zvláštnosť. Je tu naukladaných niekoľko kôp nalámaného kameňa, ktorý sa tu ťažil a v 30. rokoch minulého storočia ho mali použiť na výstavbu cesty v údolí Rička. Projekt však následne prerušila svetová vojna. Kameň tu zostal nevyužitý a dnes je súčasťou prírodnej rezervácie.
Okrem flóry je tu aj množstvo jelenej zveri, niekedy vraj nájdu jeleňa na prechádzke priamo v dedine medzi domami. Sú tu však aj vlky, ale nájde sa aj rys. Ten im vraj urobil radosť vlani, keď sa im podarilo odfotografovať dva malé prírastky.
Fedorko tvrdí, že pod Javorinou sa podarilo uloviť kapitálne kusy jeleňov s vysokou bodovou hodnotou, ktorým udelili zlaté, strieborné či bronzové medaily.
"Jeleňa s najvyššou bodovou hodnotou ulovil hosť z Českej republiky, ale toho druhého najväčšieho strelila moja manželka. Takže viac ako desaťkilové parožie statného štrnástoráka, ktorý mohol bez tejto ozdoby vážiť vyše 200 kilogramov, zdobí našu stenu," dodal poľovník.
Doplnil, že vyhľadávanou oblasťou v okolí Becherova je aj údolie Rička, kde sa nachádza prameň so siričitou vodou nazývaný Švablivka.
"Prichádza sem veľa ľudí, preto sa tu vybudoval aj altánok, aby si mohli oddýchnuť. Vraví sa, že táto voda je liečivá a pomáha tlmiť reumatické bolesti," uzavrel hospodár revíru.
Na štátnej hranici zostali opustené kasárne finančnej stráže
V severovýchodných Beskydách pripomínajú obdobie, keď sa strážila štátna hranica iba opustené budovy colnice na slovensko-poľskom hraničnom priechode pri Becherove, okres Bardejov. Tie prestali mať zmysel po vstupe oboch krajín do Európskej únie.
Nad obcou však stojí aj nevyužitý objekt takzvaných kasární bývalej finančnej stráže, ktorý tu postavili špeciálne pre "financov" v roku 1930. Za prvej Československej republiky žilo v Becherove okolo 14 financov z Čiech, ktorí sem prišli aj so svojimi rodinami.
Podľa slov 87-ročného dôchodcu Vasiľa Banického tu však pašerákov veľa nebolo. Určite nie toľko a v takom rozsahu, ako sa to hovorí o Lendaku alebo Orave, kde sa cez hranice prevádzali celé stáda koní a podobne.
"Toto bola roľnícka dedina za prvej republiky, inakšia robota nebola ani v Bardejove a tu už vôbec nie. Bola tu bieda a na poľskej strane ešte väčšia, takže kto by tam už len chodil niečo brať, aby to prepašoval," spomína dôchodca.
Dodáva, že skôr prišiel niekto z poľskej strany do Becherova, aby tu predal vajcia, alebo maslo, nič veľké. Podľa Banického tu jeden taký pašerák, alebo skôr chudák prišiel v strede dediny o život, kde ho financ zastrelil.
Areál finančnej stráže postavili v roku 1930 a vtedy sem prišlo slúžiť 14 príslušníkov. Podľa Banického priamo v budove ich bývalo osem aj s rodinami a šesť ďalších malo prenajaté domy alebo izby v dedine.
"Tu boli samí Česi, Slovák sa nemohol dostať za financa. Oni si žili na vysokej úrovni, počítajte, že za prvej republiky mal v Becherove financ plat 800 korún. Viete čo to bolo za peniaze, keď krava stála 300 korún. Tak ako si asi žili?" vysvetľuje dôchodca.
Doplnil, že každý rok bol pri obci na lúke majálesy, ktorý organizovala finančná stráž a zábava to vraj bola veľká.
"No a financi prišli pekne vyštafírovaní, veselí a priateľskí. Ľuďom dali aj zastrieľať z pušiek, aj ja som strieľal, pre chlapca to bola vtedy veľká rarita," spomína dôchodca.
Spomína si, ako museli českí financi rýchlo opustiť hranicu, keď vznikol Slovenský štát.
"V priebehu pol dňa museli byť zbalení a opustiť priestor. Kto mal u nás kone a vozy, všetci im odtiaľto odvážali veci. Všetci odišli, len jeden zostal, čo mal ženu zo Slovenska," dodáva Banický.
Potom sa do budovy vrátila hraničná stráž a colníci po druhej svetovej vojne. Vstupom Slovenska a Poľska však už v tomto priestore colníci neboli potrební a budovu mohla obec odkúpiť za symbolickú korunu. Ostala však prázdna a nevyužitá. Obec síce má nejaké plány, ale žiaľ nie sú peniaze na rekonštrukciu.
"Teraz je to pusté, ja neviem na čo by sa to hodilo. Asi nejaké sanatórium, lebo budova je pekná a stavba kvalitná a tu by sa mohol urobiť chodník k studničke. Je tu pekná príroda, ale to by bolo chcelo podnikateľa," navrhuje bajerovský rodák.
Starosta obce Jozef Gmiterko potvrdil, že to je veľmi pekný areál a je tam všetko čo má byť. Keďže objekt bol pôvodne určený na bývanie, nebol by problém ho upraviť na byty, vraj záujemcovia by sa našli, ale peniaze od štátu na to nedostanú. Nezavrhol ani myšlienku domova pre seniorov alebo sanatória, keďže je to v prekrásnom a tichom prostredí.
Nad obcou revitalizovali cintorín padlých z 1. svetovej vojny
Hornatá a členitá oblasť v okolí Becherova, okres Bardejov, bola vždy dejiskom bojových stretov armád. Najväčšie sa tu však udiali počas 1. a 2. svetovej vojny.
Tieto krvavé dejiny pripomínajú najmä hroby padlých vojakov. Na slávu vojakov, ktorí položili život pri oslobodzovaní obce od nemeckých okupantov, tu stojí aj pamätník.
Len pred týždňom tu po revitalizácii posvätili vojnový cintorín z obdobia 1. svetovej vojny. Ten sa nachádza v blízkosti gréckokatolíckeho chrámu na ploche približne 500 štvorcových metrov. Obec ho opravila v spolupráci s Občianskym združením Klub vojenskej histórie Beskydy.
Predseda združenia Martin Drobňák konštatoval, že miesto svojho posledného odpočinku tu našli vojaci, ktorí padli v okolí Becherova v prvých dvoch rokoch 1. svetovej vojny. Doplnil, že cintorín vytvárali špeciálne vojenské jednotky rakúsko-uhorskej armády. Tie poznášali padlých z okolitých kopcov, ktorí tu zahynuli pri prechode frontu.
"Na tomto cintoríne sa nachádza 72 hrobov, v ktorých je pochovaných 111 vojakov. Väčšina je z rakúsko-uhorskej armády, časť padlých boli príslušníci ruskej armády, podľa mena vieme identifikovať zhruba 13 obetí," konštatoval Drobňák s tým, že 57 hrobov je jednotlivých, zvyšné sú spoločné.
Po druhej svetovej vojne tieto staršie cintoríny začali upadať a starostlivosť v podstate nebola. Dlhé desaťročia o tento cintorín neprejavovali väčší záujem, čo sa podpísalo aj pod jeho stav.
"Neboli žiadne kríže, žiadne pomníky, ale máme historické fotografie, ktoré dokumentujú, že tu bol centrálny kríž a hrobové miesta boli v teréne viditeľné," povedal Drobňák.
Doplnil, že rekonštrukcia trvala takmer dva roky a náklady na jej realizáciu predstavujú zhruba 10.000 eur, pričom na práce prispela aj Slovenská republika. Množstvo práce tu urobili aj dobrovoľníci zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Českej republiky.
"Dnes je na každom hrobe kríž z agátového dreva a sú osadené na betónových pätníkoch. V strede plochy je vytvorená kamenná spevnená plocha v tvare kríža a v jeho centre sa nachádza štvorhranný kamenný pamätník, v ktorom je osadený na každej strane agátový drevený kríž," vysvetlil predseda združenia.
Na každom kríži na hrobe sa nachádza štítok, kto je tu pochovaný alebo ide o hrob neznámeho vojaka. Kríže na hroboch symbolizujú jednak katolícku cirkev, ale sú tu aj symboly kresťanskej cirkvi východného obradu. Pri vchode do pietneho priestoru je informačná tabuľa a celý cintorín bude obohnaný živým plotom.
V čase letných búrok dedinu sužuje podmývanie brehov
Silné búrky a prívalové dažde, najmä začiatkom leta, vždy vytvárajú vrásky na tvárach obyvateľov dedinky Becherov, okres Bardejov. Voda sa priženie zo svahov prudko, neustále znižuje dno potoka a všetko podmýva.
Na snímke starosta obce Jozef Gmiterko pri historickej mape obce z maďarským pomenovaním. Becherov, 26. októbra 2013. Foto: TASR/Milan KapustaStarosta obce Jozef Gmiterko tvrdí, že nejaké protipovodňové opatrenia sa im síce podarilo urobiť, ale zišlo by sa viac, pretože chýba regulácia potoka Kamenec. Preto dochádza k podmývaniu brehov i mostov, čo môže následne ohroziť aj komunikácie.
"V katastri obce máme toky Kamenec, Lávovec, Becherovský potok, Strunga, Paledovka, Rakovica, Výron, Pleskanka a skoro všetky majú ešte svoje malé prítoky. Kataster má takmer 2000 hektárov a obec samotná je na najnižšom bode. Čiže, keď príde prietrž mračien, všetko ide cez Becherov, okrem jedného toku," vysvetľuje starosta.
Pripomenul, že obec chcela požiadať o eurofondy v roku 2011 na reguláciu toku, bohužiaľ Kamenec je vodohospodársky významným tokom, a tým pádom ho štát nemôže dať do nájmu. Všetko teda stojí a vodohospodári, aj keď s nimi majú dobrú spoluprácu, na úpravu potoka nemajú financie. Podľa starostu bolo veľkým prínosom pre dedinu, že v roku 2011 boli zaradení do projektu revitalizácie krajiny, ktorý financoval úrad vlády SR.
"V Becherove sa robili hrádzky, je ich 300. Každý má na to nejaký názor, ale ja z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že určite to pomohlo. Odkedy ich máme, ešte sme takú veľkú vodu ako niekedy nemali" hovorí Gmiterko.
Náklady na tento projekt sa vyšplhali na 90.000 eur, pričom sa vytvorili vodozádržné prvky, ktoré vedia v čase prudkých dažďov zachytiť okolo 31.000 kubických metrov vody. Na fotografiách už dnes majú zdokumentované, ako tento systém funguje od jeho naplnenia až po postupné klesanie hladiny.
"Na jar všetky hrádzky prejdeme, poopravujeme a čo treba vyčistíme. Na tieto práce využívame zamestnancov evidovaných na úrade práce v rámci podpory zamestnávania ľudí v rámci protipovodňovej ochrany," pripomína starosta.
Dodáva, že okrem toho je potrebné čistiť okolie, ale i brehy potoka Kamenec, čo si vyžaduje nemalé financie. Drahou položkou je aj kameň, ktorý je potrebné dovážať na spevnenie dna, ktoré postupne odplavuje prudká voda.
.
