Borová 24. júna (TASR) – Najviac obyvateľov mala obec Borová pri Trnave podľa dostupných prameňov v roku 1836, a tiež v prvých rokoch 20. storočia. V oboch prípadoch prekročil ich počet päťstovku. Inak od roku 1589, kedy vznikla, až po dnešok demografická krivka v obci klesala a opäť stúpala podľa toho, ako obyvateľstvo kosili vojny či epidémie. V súčasnosti má trvalý pobyt v Borovej spolu 450 občanov. A starostka Blanka Matovičová je rada, pretože za posledné tri roky zaznamenali prírastok viac ako štyridsať ľudí.

Obec sa rozhodol založiť majiteľ panstva Červený Kameň Mikuláš Pálfi. Dostala pomenovanie Údolie svätého Joachima (Joachimsthall) a prírodný ráz si jej centrum zachovalo dodnes. V dolinke s radmi domov na úbočiach sa nerozprestiera námestie, ale futbalové ihrisko a veľa stromov. So zahusťovaním osídlenia pribudlo aj na tomto mieste postupne niekoľko domov, kedysi stredom obce tiekol aj potok. Adrián Lančarič, autor monografie o obci napísal, že sv. Joachimovi bol zasvätený prvý borovský kostol, ktorý však krátko po svojom postavení počas tureckých nájazdov začiatkom 17. storočia vyhorel. Nový kostol si Borovčania postavili v roku 1675 a zasvätili ho sv. Štefanovi, vežu však dostal až v 18. storočí. Zostáva dominantou obce, je doteraz starosvetsky ohradený múrom a v jeho susedstve je stále cintorín. K pamiatkam patria ešte sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Jána, kaplnka sv. Urbana a Božie muky.

Obyvateľstvo sa vždy viac ako k nemeckému či latinskému názvu obce hlásilo k pomenovaniu Borová, odkazujúcemu na okolité borovicové lesy. Od roku 1888 sa musel používať maďarský ekvivalent Fenyves, po rozpade Rakúsko-Uhorska sa už inak ako Borová obec nenazývala. Do jej erbu, ktorý si dala vyhotoviť v roku 1999, sa dostal vinohradnícky nôž a strapec hrozna, čo jasne poukazuje, čím sa obyvatelia prevažne živili. Odkazuje na najstaršiu známu pečať Borovej z roku 1607.

Dejiny tejto pokojnej obce uprostred prírody a mimo hlavného cestného ťahu popisuje monografia z roku 2015. Starostka spomína, ako boli obyvatelia autorovi nápomocní pri získavaní podkladov. "Najmä fotografií poskytli veľa, preto má kniha bohatú fotografickú prílohu," povedala Matovičová. Kniha obsahuje informácie o histórii Borovej od archeologických nálezov z obdobia staršej doby kamennej až po dnešok, vrátane rozsiahlej kapitoly o cirkevných dejinách. Popisuje tiež správu obce, dosah najdôležitejších dejinných udalostí na jej chod a nezabúda ani na významných rodákov.

Autor knihy Borová pred rokom 2000 Jozef Zámožík zasa napísal, že o Borovej bolo známe, že v nej bývali tri žatvy - čerešňová, obilná a hroznová. Lebo čerešne patrili k Borovej stáročia, až do šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď kolektivizácia zlikvidovala sady a stromoradia čerešní. "Niekoľko sto stromov čerešní vypílili a Borová stratila punc čerešňovej obce a možnosť dobrého zárobku jej obyvateľov. Borovčania si v čase dozrievania čerešní brávali dovolenku, ktorú strávili na rebríkoch pri ich oberaní. Takže prezývka "čerešnári" im prischla právom," napísal.

Na Borovských hrách vždy vyhráva Borová

Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Dnes je obyvateľov v Borovej pri Trnave zhruba o päť desiatok menej, ako zvykne bývať v iné dni. Odišli totiž spolu na predĺžený víkend už v piatok 23. júna do českej Borovej. Cesta autobusom bola dlhá 235 kilometrov, kým sa dostali do tejto obce s prívlastkom pri Poličke, nachádzajúcej sa kúsok od Litomyšlu. Išli sa tam stretnúť s ďalšími Borovčanmi na Borovských hrách.

Obyvatelia Borovej pri Poličke nie sú jedinými, s ktorými trávia príjemné chvíle. "Zúčastňujú sa aj obyvatelia obcí Borová pri Náchode, Havlíčkova Borová, Borová Lada, Bolatice - časť Borová a Borová pri Zbraslaviciach. My sme v tomto spolku jediní zástupcovia Slovenska a tiež sami, čo nemáme žiadne pomocné označenie," povedala starostka „trnavskej“ Borovej Blanka Matovičová. Obce sa stretávajú raz do roka, Borovské hry usporadúva vždy iná. "My sme hostí vítali v roku 2008 a 2015, teraz by mal na nás vyjsť rad v roku 2020," vypočítala starostka.

Zorganizovanie Borovských hier nie je jednoduchá záležitosť, tobôž pre obec ako Borová pri Trnave, ktorej sa počas podujatia zvýši počet obyvateľov takmer o polovicu. Zabezpečiť musia všetko vrátane ubytovania pre hostí. „Našťastie je dobrým zvykom, že je to väčšinou o stanovaní. My sme vtedy stanové mestečko rozložili na dvore materskej školy. Rodiny s deťmi i starší mali ponuku prespať v našich domácnostiach,“ povedala Matovičová. Akcia je podľa jej slov o priateľstve, o nadväzovaní a utužovaní obecných i osobných kontaktov. O zábavu nie je núdza. Starostka Matovičová spomína na vtipné súťaže pre družstvá, na vozenie na táčkach. "S našou obcou sa predsa zvykne spájať príslovie, že "sa zjavil ako na Borovej táčky". Tak sme pripravili aj takúto súťaž, vozili sme sa na fúrikoch," povedala. Spomenula, ako zamestnankyne obecného úradu a poslankyne pripravovali občerstvenie pre takmer 200 ľudí. "Zabezpečili sme aj stánky s ľudovými remeslami, vystúpenie šermiarov i folkloristov, s domácimi dobrotami," dodala Matovičová.

Borovské hry vznikli v roku 1999 akú súčasť osláv 650. výročia tej Borovej, ktorá je aj dnes ich hostiteľom. O tom, že o dobrú náladu na každom ich pokračovaní nie je núdza, svedčí aj ich hymna. "Borová, Borová, ty krásna dedina/už nie si na svete, už nie si jediná/jediná, jediná vo svete si bola/teraz v srdci nosím takých dedín veľa//..Borovské, Borovské sú naše hry skvelé/v piatok sa popíja, v sobotu súťaž je/v súťaži ako vždy zvíťazí Borová/a večer zábava začína sa znova/".

V obci chceli zatepliť kultúrny dom,no musia kúpiť pozemok pod cintorínom

Borová pri Trnave, ležiaca trochu bokom od hlavnej cesty, patrí možno práve pre to k tým nemálo obciam, kam ešte nedorazila plynofikácia. V susednom Ružindole vykurujú plynom od roku 1999, no s napájaním borovských domácností sa doteraz nepokračovalo. Podobne je to aj s kanalizáciou. Benefitom obce je však pokojné prostredie a zeleň.

"Naša obec je síce menšia, ale krásna a veľmi zelená, máme veľa stromov, kríkov, trávnatých plôch," zložila vizitku Borovej zo samých plusov jej starostka Blanka Matovičová. Počet 450 obyvateľov s trvalým pobytom má síce výhody v podobe pokojného života, pre samosprávu to však značí aj to, že musí dobre zvážiť, kam investuje obecné prostriedky. Starostka patrí k tým, ktorí nechcú zaťažovať obecný rozpočet úvermi, a tak v obci robia za svoje, alebo sa snažia získať grantové peniaze.

"Pred dvoma rokmi sme si svojpomocne dali do poriadku ihrisko pri materskej škole, ktoré je otvorené všetkým deťom," povedala starostka pre TASR. Stihli aj formou koncesie vyriešiť verejné osvetlenie. „Konečne sme dostatočne osvetlení,“ konštatovala. Vlani sa za vlastné pustili tiež do opravy strechy na takmer 50-ročnom kultúrnom dome (KD), ktorý slúži na všetky kultúrne a spoločenské podujatia v Borovej a už naozaj potrebuje "svoje", investovali aj do výmeny a opravy jeho vnútorného elektrozariadenia. V tomto roku sa chceli pustiť do zateplenia KD, chceli znížiť jeho energetickú náročnosť, nakoľko sa stále v ňom kúri drevom. Ale stalo sa, že peniaze bude potrebné inde. "Musíme riešiť problém s časťou pozemku pod cintorínom, ktorý bol v 80. rokoch ako orná pôda vlastníctvom JRD, neskôr delimitovaný do Podielnického družstva, na ktoré bol ale vyhlásený konkurz a správca konkurznej podstaty predal pozemok súkromnej osobe," povedala starostka. Obec bude asi musieť pozemok odkúpiť, čo ju, ako dodala Matovičová, zabrzdí v plánovanom rozvoji. Ak by mala starostka viac prostriedkov, vie presne, kam by ich zacielila. "V prvom rade by sme dali do poriadku miestne komunikácie, niektoré časti sú naozaj v zlom stave. A potom ten kultúrny dom, ktorý musí čakať," dodala. Obec si podala vlani v marci projekt na obnovu 330 metrov cesty v strede obce, ale starostka je pomerne skeptická. Uviedla, že Borová doň vložila pre ňu nemalých 4600 eur a nemá záruku, že grantové prostriedky dostane. Veď po roku od podania prišlo od agentúry ministerstva pôdohospodárstva iba oznámenie o pridelení poradového čísla.



Projekt majú v Borovej podaný aj na kamerový systém. "Tam nebola potrebná naša finančná spoluúčasť. Okrem toho máme úlohu od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva do roku 2018 zrekonštruovať sociálne zariadenia na obecnom úrade, matričnom úrade a v materskej škole, čo sídlia v jednej budove. Na to sme si tiež napísali projekt, rovnako ako na nové detské ihrisko," povedala Matovičová.

Hasiči si pripomenuli 90 rokov svojho zboru

Foto: TASR/Lukáš Grinaj

V sobotu 23. apríla 1927 sa v Borovej pri Trnave po niekoľkých požiaroch, ktoré kvárili dedinu, jej obyvatelia rozhodli, že kúpia obecnú striekačku a hasičskú výstroj pre 30 mužov. Tento moment je považovaný za "základný kameň" tamojšieho dobrovoľného hasičského zboru. V nedeľu 18. júna si borovskí hasiči slávnostne pripomenuli 90 rokov jeho existencie.

Začali omšou v miestnom kostole a potom sa v plnej paráde vo svojich uniformách v sprievode prešli dedinou ku soche sv. Floriána, patróna, ktorý v Borovej stojí na dôstojnom mieste pri obecnom úrade. Miestna samospráva nezabudla pri tejto príležitosti oceniť najaktívnejších členov zboru.

V ten deň sa v Borovej nedala obísť jedna budova, bývalá hasičská zbrojnica, ktorá už svojmu účelu pre zlý stav nedokázala slúžiť, hoci hasičskou zostala. V roku 2010 na jej mieste postavili Hasičské múzeum, v poradí druhé na Slovensku. Veľkosťou a počtom exponátov sa síce porovnávať s Hasičským múzeom v Martine-Priekope, sídliacom v bývalých vojenských skladoch asi nedá, ale aj tam sú rovnako vzácne historické artefakty, viažuce sa k vývoju hasičstva v regióne. Dokumentujú napríklad aj to, že hasičstvo v Borovej nebolo iba o likvidácii katastrof, ale že dobrovoľní hasiči účinkovali aj na poli kultúrnom. V 30. rokoch bola založená hasičská dychovka a o niečo neskôr aj spevokol hasičov. Hralo sa tiež divadlo a organizovali tanečné zábavy. V socialistických desaťročiach sa organizovali brigády a dobrovoľní hasiči nechýbali ako usporiadatelia pri žiadnej dôležitej udalosti v obci. Hasiči pravidelne desaťročia dopĺňali svoje stavy mladými posilami, hoci práve v posledných rokoch bol zaznamenaný útlm. "Znovu sa to rozbieha, pridali sa k nim mladí, ktorých láka hasičský šport, už boli aj na súťaži a uspeli," uviedla starostka obce Blanka Matovičová.

"Nápad na múzeum sa zrodil v hlavách našich hasičov," povedala starostka. Výrazne jeho vzniku napomohol jej predchodca Florián Mišík, ktorému sa podarilo získať finančnú pomoc od štátu. Teraz by sa im zase hodili prostriedky na zriadenie zbrojnice, nakoľko sídli iba v provizóriu a svoje hasičské auto hasiči garážujú v prenajatých priestoroch. "Máme podaný projekt na rekonštrukciu i žiadosť o nové auto," informovala starostka. Dodala, že 90. výročie by bolo vhodným momentom, keby ich mohli získať.

Retro máje si robia obyvatelia svojpomocne

Slovenský zväz záhradkárov (SZZ) v Borovej pri Trnave má veľmi agilných členov. Pestujú s úspechom mnohé plodiny, ale jablká sú komoditou, ktorou sa môžu a chcú pýšiť pred svetom. Organizujú preto súťaž Borovské jablko, ktorá je postupová a najlepšie exempláre potom putujú do celoslovenského kola.

SZZ je jedným z posledných mohykánov spolkového života v Borovej. V uplynulých desaťročiach v obci fungovali rôzne, ale postupne zanikli. Borovčania sa združovali napríklad v zväze drobnochovateľov, zväze žien, Červenom kríži, poľovníckom zväze, cirkevných spolkoch. "Okrem záhradkárov tu máme ešte dobrovoľných hasičov, ktorí teraz začali znovu získavať nové mladé posily. No napríklad futbalový oddiel zanikol pre nedostatok ľudí, jedenástku pri počte 450 obyvateľov dávame dohromady ťažko, tak športuchtiví „reprezentujú“ teraz obce v okolí," povedala pre TASR starostka Blanka Matovičová.

Radosť jej preto robí, že obyvatelia majú aspoň záujem o podujatia, kde sa všetci môžu zísť a zabaviť sa. V kancelárii starostky tak vznikla idea pripraviť retro prvomájové oslavy. "V tomto roku to bolo už druhý raz. Zorganizovali sme sprievod, deti sa obliekli do pionierskeho, dospelí do zväzáckeho, do krojov, vyzdobili sme alegorickú vlečku a zapriahli aj tri staré traktory Zetor," povedala Matovičová. Pani učiteľka v materskej škole vlastnoručne vyrobila 60 mávadiel, pretože v obchode sa takýto tovar už kúpiť nedá. "Išli sme celou obcou až po Hasičské múzeum, tam sme postavili máj, a potom bola v kultúrnom dome veselica. Tohtoročná sa mimoriadne vydarila," povedala starostka. Podobne do retra odeli aj november. Lampiónový sprievod obcou spestrili pred dvoma rokmi vypúšťaním lampiónov šťastia a vlani ohňostrojom.

Borovčanka Silvia Zvolenská si zase pochvaľovala súťaž o najlepší zákusok borovských gazdiniek. "Zúčastnilo sa tridsať kuchárok, každá upiekla najlepšie, čo vie. Tešili sme sa, že môžeme ochutnávať rôzne druhy," povedala pre TASR. V nultom ročníku akcie sa objavili tradičné i netradičné zákusky, čokoládové i ovocné, aj bezlepkové, dokonca jeden niesol názov Borovská marlenka. Nakoniec najviac hlasov dostala Monika Domonkošová za veterníček.