Čermany 29. decembra (TASR) – Územie v okolí dnešnej obce Čermany bolo osídlené už v praveku. V dobe laténskej tam žili Kelti, po zmene letopočtu ich v dobe rímskej nahradili germánski Kvádi. Podľa archeologických nálezov je isté, že neskôr, v čase raného stredoveku, bolo územie dnešnej obce osídlené zasa Slovanmi. Prvá písomná zmienka o Čermancoch sa nachádza v listine nitrianskej kapituly z roku 1264. Spomína sa v podobe Chermel, prípadne Čermeľ, ktorá podľa odborníkov pochádza ešte zo slovanského preduhorského obdobia.

Počas stredoveku vznikla vedľa obce aj menšia osada, v ktorej sa usídľovali kráľovskí služobníci, takzvaní servienti. Ich povinnosťou bolo v čase brannej pohotovosti nastúpiť do kráľovského vojska, v ktorom obyvatelia Čermian slúžili ako ľahká jazda. Z nich vznikala v neskoršom období drobná šľachta. Podľa historika Jána Lukačku tam v 13. storočí prišiel v osobe magistra Eliáša aj významný rod Diviackovcov. „Ľudia sa tu odjakživa venovali predovšetkým poľnohospodárstvu, pestovali obilie, zeleninu aj vinič, klčovali lesy,“ povedal starosta obce Radovan Bobula.

Pomerne pokojný vývoj bohatej obce sa končí v 14. storočí, keď sa majetky Divackovcov dostali do susedstva s dŕžavami Matúša Čáka Trenčianskeho. Šľachtický rod sa tak stal súčasťou sporov medzi kráľom a trenčianskym magnátom. Rovnako to bolo aj v pohnutých časoch šľachtického odboja proti kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, keď znepriatelené šľachtické rody drancovali majetky svojich odporcov.

Takéto udalosti sa nevyhli ani Čermancom. Zaznamenaný je napríklad útok z leta 1394, keď do Čermian vtrhol magister Synko Ludanický z Horných Obdokoviec spolu so šľachticmi z Obsoloviec a Vinodolu. „Pri útoku zranili mnohých mužov i ženy tým, že ich pošliapali jazdeckými koňmi,“ uvádza Lukačka.

Neskôr obec takmer celkom vyhladili rôzne epidémie, násilné vyberanie daní či nájazdy Turkov a Tatárov. „Z roku 1600 sa dochoval záznam, že obec Chermel bola combusta, teda vypálená a zničená. Boli to dôsledky vojny medzi rímsko-nemeckým cisárom Rudolfom II. a osmanskými sultánmi Muradom III., Mehmedom III. a Ahmedom I. K tomu sa ešte pripojilo aj povstanie Štefana Bočkaja, keď dediny vypaľovali Turci aj povstalci,“ skonštatoval historik Ján Hunka.

Čermancom sa nevyhli ani nepokoje spojené s nástupom protestantizmu. V 16. storočí sa stali evanjelikmi a až do roku 1743 bola miestna fara katolíkom celkom neprístupná. Evanjelická cirkev v obci sa však postupne dostala do existenčných problémov a postupnému úpadku nedokázali zabrániť ani jej šľachtickí patróni. Po následnej rekatolizácii už boli Čermany v 18. storočí opäť katolícke.

V tomto storočí prišli do obce aj príslušníci významného šľachtického rodu Beréniovcov i známeho rodu Ostrolúckych. Obec sa v tomto období opäť začala rozvíjať. V roku 1764 bol opravený miestny pôvodne románsky kostol, obohnaný obranným, takmer dva metre vysokým múrom. Po obrovských požiaroch bol prestavaný aj v rokoch 1813 a 1881. V jeho podzemí sa dodnes nachádzajú krypty, v ktorých boli pochovávaní miestni zemepáni. Jedným z posledných bol Heinrich von Splényi, pochovaný v roku 1886.

Foto: FOTO TASR - Henrich Mišovič

Obec mala viac ako polstoročie nemeckých richtárov

Osud obce Čermany výrazne ovplyvnili nemeckí osadníci, ktorí sem prišli v 19. storočí z Hannoverského a Oldenburského kniežatstva. Prvé rodiny prišli v roku 1858 a až do roku 1945 tvorili približne tretinu obyvateľstva Čermian. Postupne vlastnili až 90 percent pôdy a stali sa významnými zamestnávateľmi miestneho slovenského obyvateľstva.

Nemeckých roľníkov vyhnala z ich domovov predovšetkým hospodárska kríza. Veľa z nich sa vysťahovalo do Ameriky, ale mnohí si za svoju novú vlasť vybrali vtedajšie Uhorsko. "Šľachta mala o roľníkov z Nemecka záujem, pretože často nebola schopná zabezpečiť obrábanie svojej pôdy. Rovnako to bolo aj v Čermanoch. Tunajší zemepán Ľudovít Splényi bojoval v revolučných rokoch 1848 a 1849 proti Habsburgovcom a neskôr stratil svoje postavenie. Predstavitelia tohto šľachtického rodu sa preto rozhodli predať svoje pozemky, pričom agenti predávajúci ich pôdu prišli až do Hannoveru a Oldenburgu, kde sa im podarilo naverbovať vhodných kupcov," hovorí starosta obec Radovan Bobula.

Prvá skupina nových osadníkov prišla do Čermian v roku 1858. Druhá o rok neskôr. V roku 1860 už v Čermanoch žilo 285 Nemcov tvoriacich 68 rodín. Správy o tom, že sa im ekonomicky darí, sa dostali až do ich pôvodnej vlasti, odkiaľ sa do okolitých obcí prisťahovalo ďalšie nemecké obyvateľstvo. Nemeckým osídlencom sa postupne darilo skupovať čoraz viac pozemkov, takže v roku 1880 už v Čermanoch a okolí vlastnili 1102 jutár, teda 475 hektárov pôdy.

V prvých rokoch po príchode do obce mali noví usadlíci problém s jazykom. "Najrýchlejšie sa maďarsky a nemecky učili deti, takže sa traduje, že prvým tlmočníkom bol desaťročný syn Gerharda Heuera. Nastávali aj rôzne kuriózne situácie, keď sa v kostole modlilo súčasne po slovensky aj po nemecky. Neraz dochádzalo ku konfliktom aj bitkám. Svojou húževnatosťou si však Nemci postupne získali rešpekt domáceho obyvateľstva a od roku 1865 až do roku 1927 mali Čermany iba nemeckých richtárov," napísal v knihe o Čermanoch Ondrej Pöss.

Nemecké obyvateľstvo sa venovalo hlavne poľnohospodárstvu, ale aj tradičnej výrobe, ktorú si prinieslo z domova. Vyrábali sa tam napríklad tradičné nemecké dreváky, takzvané Holzschuhe, ktoré boli bežnou pracovnou obuvou nemeckých roľníkov. Ich výroba sa tam zachovala aj niekoľko rokov po druhej svetovej vojne.

"Nemecké obyvateľstvo bolo pomerne pobožné, jeho najvýznamnejšou cirkevnou udalosťou bol sviatok božieho tela, keď sa v obci konali procesie k štyrom oltárom. Prejavom religiozity Nemcov bola aj veľká socha Ježiša Krista, ktorá bola pamätníkom obetiam prvej svetovej vojny. Zachovalo sa po nich aj pomerne veľa krížov v chotári obce," vysvetľuje Pöss.

Ku koncu druhej svetovej vojny bola väčšina čermianskych Nemcov v obavách pred prichádzajúcou Červenou armádou evakuovaná do Čiech. Po vojne si mnohí z nich našli nové domovy v Nemecku, Rakúsku, Amerike či v Kanade. "Časť však zostala na Slovensku aj po roku 1945. Zo svojimi krajanmi v zahraničí sa kontaktovala iba zriedkavo. K väčšiemu rozvoju vzájomných vzťahov došlo až po roku 1989," dodal Bobula.

Foto: FOTO TASR - Henrich Mišovič

Pozoruhodné pamiatky v obci a jej okolí by mohol spojiť náučný chodník

Zaujímavú históriu Čermian by v budúcnosti mohol turistom, ale aj miestnym obyvateľom pripomínať náučný chodník v chotári obce. Dopĺňať by ho mohlo múzeum, ktoré by chcel starosta Radovan Bobula zriadiť v bývalej škole.

Návštevníkov, ktorých sem neraz zavedú výlety do neďalekých pohorí Tribeč a Považský Inovec, by mohol zaujímať aj vzácny Čermiansky močiar, ktorý bol už v roku 1988 vyhlásený za chránené územie V. stupňa. Jeho rozloha je 5,5 hektára a predmetom ochrany je močiarny biotop s chránenou faunou a flórou a s výskytom chránených druhov živočíchov.

Močiar tvorí ostrovný biotop, ktorý je odlišný od okolitej sprašovej pahorkatiny. „Z hľadiska stupňa ochrany tu máme taký malý TANAP, ktorý ale v niektorých obdobiach dokáže ľuďom znepríjemniť život, pretože občas býva ideálnou liahňou komárov. V súčasnosti je jeho plocha porastená drevinami, predovšetkým rôznymi druhmi vŕb, topoľmi a osikami. V minulosti sme sa zaoberali aj myšlienkou, že v močiari spravím náučný chodník, ale nakoniec padlo rozhodnutie, že by nebolo dobré zasahovať do tohto chráneného a vzácneho biotopu,“ uviedol Bobula.

Podľa jeho slov patria k ďalším zaujímavostiam okolia Čermian hraničné kríže, ktorými si kedysi nemeckí usadlíci označovali v chotári svoje pozemky. „Zachovalo sa ich nezvykle veľa. Časť z nich sa podarilo aj zrekonštruovať. Chceli by sme časom v okolí dediny vybudovať, aj s pomocou Karpatskonemeckého spolku, náučný chodník, ktorý by návštevníkom priblížil históriu našej obce a tieto kríže by mohli byť jeho súčasťou. Bol by som veľmi rád, keby sa nám časom podarilo v bývalej škole zriadiť aj múzeum, ktoré by mohlo byť súčasťou chodníka, a v ktorom by boli vystavené rôzne artefakty po našich predkoch, aj po nemeckých usadlíkoch,“ vysvetlil Bobula.

Ako pripomenul, k výraznejším pamiatkam Čermian patrí i pôvodne románsky kostol, ktorý bol viackrát prestavovaný, naposledy v roku 1881. „Na cintoríne sa nachádza aj veľmi zaujímavá neogotická Kaplnka Zmŕtvychvstalého Spasiteľa postavená v roku 1892 architektom Jozefom Buchtom a v obci máme aj Pamätník padlým v prvej svetovej vojne v podobe sochy Ježiša Krista,“ dodal Bobula.

Foto: FOTO TASR - Henrich Mišovič

O nových obyvateľov chcú zabojovať pozemkami

Obec Čermany leží v Topoľčianskom okrese takmer v strede trojuholníka tvoreného mestami Nitra, Topoľčany a Piešťany. Aj napriek výhodnej polohe dedina ešte donedávna postupne vymierala. Počet jej obyvateľov prakticky nepretržite klesal od 20. rokov minulého storočia. Z takmer 700 ľudí, ktorí žili v Čermanoch v roku 1921, sa počet obyvateľov znížil na dnešných 360. "A z nich je 105 ľudí vo veku nad 60 rokov," pripomenul starosta obce Radovan Bobula.

V posledných rokoch sa podľa jeho slov úbytok obyvateľov podarilo zastaviť a dnes obec pripravuje plány, ako do Čermian prilákať nových ľudí. "Chceme im ponúknuť pripravené stavebné pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. Obec má osem hektárov majetkoprávne usporiadaných pozemkov. V prvej etape ponúkneme 24 voľných parciel, ďalších 19 zasa v druhom kole," vysvetlil Bobula.

Zámer obce sa už pri jeho príprave stretol s veľkým záujmom. O pozemky v Čermanoch majú podľa starostu záujem ľudia z okolia, ale aj z iných kútov Slovenska. "Ozývajú sa nám ľudia z Banskej Bystrice, z Prievidze, ale aj z Bratislavy a ďalších miest. Je tu tiché príjemné okolie s peknou prírodou a dobrou dostupnosťou do okresných aj krajských miest. Vo vzdialenosti približne 20 kilometrov máme napríklad Nitru, Topoľčany, Piešťany, Hlohovec, ďaleko nie je ani Trnava, takže ani dochádzanie za prácou nie je problém. Chceme k nám prilákať hlavne mladých ľudí, pretože tí dávajú dedine život," uviedol Bobula.

Ďalším lákadlom pre mladé rodiny by mohla byť podľa jeho slov materská škola, ktorá v dedine kedysi fungovala, no pre nedostatok detí ju museli zatvoriť. Obec teraz zvažuje, že škôlku opäť zriadi. "Pripravujeme projekt na rekonštrukciu budovy obecného úradu. Celkové náklady sú okolo 95.000 eur, väčšina z nich však bude hradená z fondov Európskej únie, zmluvu už máme podpísanú. Uvažujeme nad tým, že by sme materskú školu zriadili práve v budove obecného úradu, kde sídlila aj v minulosti," povedal Bobula.

Ako pripomenul, obec nezabúda ani na seniorov, ktorí dnes tvoria takmer tretinu obyvateľov Čermian. "Nechceme ich vytrhávať z prostredia, v ktorom prežili celý život, a preto uvažujeme nad zriadením domova sociálnych služieb. Táto služba je stále veľmi nedostatková, takže veríme, že by o ňu bol záujem," myslí si Bobula.

Ďalším rozvojovým zámerom obce je postupná rekonštrukcia miestnych komunikácií. Ročný rozpočet vo výške približne 150.000 eur nedovoľuje rozsiahlejšie opravy, ich realizácia musí byť postupná. "Určite sa tomu však nevyhneme, posledný nový asfalt na cestu sa u nás dával v roku 1987, takže do opráv komunikácií budeme musieť investovať. Najskôr však musíme dokončiť kanalizáciu. V súčasnosti máme vďaka peniazom z Environmentálneho fondu odkanalizovaných 95 percent obce a z príspevku 2,2 milióna eur sme do dnešného dňa prefinancovali 1,8 milióna eur. Keď bude táto investícia dokončená, začneme riešiť aj cesty," dodal Bobula.