Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pozrite si diskusnú reláciu Samospráva tu a teraz.
Autor Tablet.TV
Dunajská Lužná 9. marca (TASR/Tablet.TV) - Malé obce v blízkosti miest sa pred rokmi stali magnetom pre developerov. Obyvatelia miest totiž začali vyhľadávať periférie, aby sa usídlili v pokojnejšom prostredí. Obce v okolí miest však rýchlo narástli a neraz to spôsobilo samosprávam problémy. Za posledných 10 – 15 rokov sa z obce Dunajská Lužná stalo v podstate malé mestečko. O tom, čo priniesli tieto zmeny pre samosprávu, diskutoval Michal Kaliňák so starostom obce Štefanom Jurčíkom v relácii Tablet.tv „Samospráva tu a teraz“.
-Je ešte vaša obec stále obcou, alebo ju treba charakterizovať inak?-
Obec bola pred 20 rokmi ešte obyčajná dedina. Či chceme, či nechceme ten dedinský ráz sa už vytráca. Keď som nastúpil do funkcie starostu v roku 2010, Dunajská Lužná mala okolo 4000 obyvateľov, dnes je to 7300 plus nejakých 2500, ktorí u nás nemajú trvalý pobyt.
-Ako sa zžili s typickým vidieckym životom a s pôvodnými obyvateľmi?-
Ten dedinský ráz sa snažíme udržať, lebo aj tí ľudia, čo prišli, pravdepodobne zatúžili po vidieckom štýle života. Nie sú však všetci rovnakí. Mnohí si priniesli také mestské návyky a pomaličky tie dedinské obyčaje ustupujú. To, čo sa niekde rozprávajú vtipy, tak u nás sa stáva realitou. Niektorým novým obyvateľom napríklad vadia kostolné zvony, ktoré u nás zvonia odnepamäti, brechajúce psy, chov hydiny a nedajbože ošípaných, čo bolo pred 20 rokmi úplne bežné takmer v každom dome. Dnes sa už takmer nič nechová a skutočne sa blížime k mestu.
-Od nárastu výstavby, počtu obyvateľov sa určite nedá odčleniť nárast výdavkov samosprávy na chod obce?-
Keď sa začal v minulosti ten stavebný boom, tak sa trochu zanedbali niektoré veci. Prišlo k nám množstvo ľudí, potrebovali napríklad škôlky, školy, lebo zistili, že sa ťažko dá dostať do Bratislavy a my sme toto nemali. Teraz gro obecných investícií ide hlavne do občianskej vybavenosti, infraštruktúry. Môžem povedať, že za nejakých osem rokov sme postavili v obci tri materské školy, dve základné školy a tretiu začíname budovať tento rok.
-Akým spôsobom dokážete regulovať ten stavebný rozvoj od chvíle, ako prejavia developeri záujem o investovanie?-
Výrazne napríklad obmedzujeme výstavbu v nových lokalitách, teda tam, kde nie je územné rozhodnutie, kde nie je pripravená urbanistická štúdia a do týchto lokalít zatiaľ nepúšťame developerov. Čelím rôznym oponentúram, pretože, samozrejme, oni tam vidia svoje zisky, ale ja zastupujem občanov. Nemôžeme dopustiť to, čo sa stávalo.
-Akým spôsobom dokážete regulovať a obmedziť tú investičnú developerskú výstavbu?-
Podarilo sa nám napríklad zakomponovať do územného plánu, že neotvárame a nebudeme otvárať nové lokality do času, kým nebude vybudovaný diaľničný obchvat. Alebo nevydávame stavebné povolenie ak je dôvodom nedostatočná kapacita na budovanie infraštruktúry. Je to však otvorený proces. Ak sa uvoľní napríklad doprava a tá situácia by po výstavbe obchvatu podľa odborníkov mala byť výrazne lepšia, tak už s obecným zastupiteľstvom pracujeme na tom, že budeme takzvane etapizovať územný plán. Čiže ho nebude otvárať všade tam, kde je určená lokalita pre výstavbu, ale len tam, kde to má nejaký zmysel. Presnejšie povedané, kde nadväzuje stavba na stavbu, na komunikáciu, na chodník, na siete, a tak ďalej.
-Je ešte vaša obec stále obcou, alebo ju treba charakterizovať inak?-
Obec bola pred 20 rokmi ešte obyčajná dedina. Či chceme, či nechceme ten dedinský ráz sa už vytráca. Keď som nastúpil do funkcie starostu v roku 2010, Dunajská Lužná mala okolo 4000 obyvateľov, dnes je to 7300 plus nejakých 2500, ktorí u nás nemajú trvalý pobyt.
-Ako sa zžili s typickým vidieckym životom a s pôvodnými obyvateľmi?-
Ten dedinský ráz sa snažíme udržať, lebo aj tí ľudia, čo prišli, pravdepodobne zatúžili po vidieckom štýle života. Nie sú však všetci rovnakí. Mnohí si priniesli také mestské návyky a pomaličky tie dedinské obyčaje ustupujú. To, čo sa niekde rozprávajú vtipy, tak u nás sa stáva realitou. Niektorým novým obyvateľom napríklad vadia kostolné zvony, ktoré u nás zvonia odnepamäti, brechajúce psy, chov hydiny a nedajbože ošípaných, čo bolo pred 20 rokmi úplne bežné takmer v každom dome. Dnes sa už takmer nič nechová a skutočne sa blížime k mestu.
-Od nárastu výstavby, počtu obyvateľov sa určite nedá odčleniť nárast výdavkov samosprávy na chod obce?-
Keď sa začal v minulosti ten stavebný boom, tak sa trochu zanedbali niektoré veci. Prišlo k nám množstvo ľudí, potrebovali napríklad škôlky, školy, lebo zistili, že sa ťažko dá dostať do Bratislavy a my sme toto nemali. Teraz gro obecných investícií ide hlavne do občianskej vybavenosti, infraštruktúry. Môžem povedať, že za nejakých osem rokov sme postavili v obci tri materské školy, dve základné školy a tretiu začíname budovať tento rok.
-Akým spôsobom dokážete regulovať ten stavebný rozvoj od chvíle, ako prejavia developeri záujem o investovanie?-
Výrazne napríklad obmedzujeme výstavbu v nových lokalitách, teda tam, kde nie je územné rozhodnutie, kde nie je pripravená urbanistická štúdia a do týchto lokalít zatiaľ nepúšťame developerov. Čelím rôznym oponentúram, pretože, samozrejme, oni tam vidia svoje zisky, ale ja zastupujem občanov. Nemôžeme dopustiť to, čo sa stávalo.
-Akým spôsobom dokážete regulovať a obmedziť tú investičnú developerskú výstavbu?-
Podarilo sa nám napríklad zakomponovať do územného plánu, že neotvárame a nebudeme otvárať nové lokality do času, kým nebude vybudovaný diaľničný obchvat. Alebo nevydávame stavebné povolenie ak je dôvodom nedostatočná kapacita na budovanie infraštruktúry. Je to však otvorený proces. Ak sa uvoľní napríklad doprava a tá situácia by po výstavbe obchvatu podľa odborníkov mala byť výrazne lepšia, tak už s obecným zastupiteľstvom pracujeme na tom, že budeme takzvane etapizovať územný plán. Čiže ho nebude otvárať všade tam, kde je určená lokalita pre výstavbu, ale len tam, kde to má nejaký zmysel. Presnejšie povedané, kde nadväzuje stavba na stavbu, na komunikáciu, na chodník, na siete, a tak ďalej.
