Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 17. november 2024Meniny má Klaudia
< sekcia Regióny

O pozemky v Košeci je záujem, obec vedie majster Európy vo futbale

Na snímke starosta obce Košeca Radomír Brtáň 17. marca 2018. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Bývalé kráľovské mestečko je dnes modernou obcou s približne 2600 obyvateľmi s kompletnou infraštruktúrou a ideálnou polohou v industriálnej oblasti so strojárskou tradíciou.

Košeca 17. marca (TASR) – Najväčšou spoločenskou organizáciou v Košeci je Základná organizácia Únie žien Slovenska. V minulosti mala až 300 členiek a bola najväčšou organizáciou spomedzi všetkých slovenských samospráv.

Podľa starostu obce Radomíra Brtáňa patrí aj dnes medzi najpočetnejšie na Slovensku. "Dnes je už tých členiek menej, ale stále sú aktívne, stretávajú sa a zapájajú sa do podujatí v obci," priblížil starosta.



Do spoločenských a kultúrnych podujatí sa v Košeci zapája aj asi 100-členná organizácia Klubu dôchodcov, celoročne aktívni sú členovia Klubu slovenských turistov, ktorí okrem svojej turistickej vášne robia rôzne brigády, nezištne pomáhajú pri čistení lesov, lúk a studničiek. Mozaiku spoločenských organizácii dopĺňajú Slovenský zväz záhradkárov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý v tomto roku oslavuje 130. výročie založenia. Košeckí hasiči sa tešia z novej prístavby požiarnej zbrojnice a z protipovodňového vozíka.



Medzi športovými organizáciami hrá prím futbalový oddiel. K futbalu má blízko aj starosta, ktorý si dokonca v minulosti vyskúšal aj dres ligovej Dubnice nad Váhom. Po niekoľkých rokoch starostovania síce zavesil kopačky na klinec, aby ich pred pár rokmi pre zlepšenie kondície oprášil. Nie bez úspechu, keďže v minulom roku získal v Uherskom Hradišti spolu s kolegami titul majstra Európy starostov vo futbale. V miestnej časti Nozdrovice kraľuje športu stolný tenis, tamojší hráči majú dve mužstvá v oblastných súťažiach.

Unikátom Košece je kultúrno-športové centrum, polyfunkčná moderná športová hala pre rôzne druhy športov. Obec predala starý, kapacitne nedostačujúci kultúrny dom majiteľovi susedných nehnuteľností a vznikol športovo-spoločenských komplex pozostávajúci z bowlingovej dráhy, pohostinstva, cukrárne a modernej športovej haly.

Na snímke Kultúrno-športové centrum v Košeci 17. marca 2018.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


"Centrum je síce súkromným vlastníctvom, ale obec ho intenzívne využíva, objednáva si ho na kultúrne a športové podujatia. Konajú sa tu koncerty, športové turnaje, stužkové slávnosti, plesy. Pre obec je to veľmi pozitívna vec, prostredníctvom kultúrno-športového centra spoznalo Košecu mnoho ľudí. Využíva sa nielen počas víkendov, chodia tam hrávať florbal, bedminton, slúži aj mladým futbalistom," uzavrel Brtáň.

Okolie obce osídlili už v časoch mamutov


Obec Košeca v Ilavskom okrese je jednou z najstarších na strednom Považí. Hoci prvá písomná zmienka pochádza „až“ z roku 1272, archeologický výskum okolia Košece dokazuje, že táto oblasť bola osídlená už v čase lovcov mamutov. Leží v údolí Váhu v Ilavskej kotline pod úpätím Strážovských vrchov dva kilometre od okresného sídla Ilava.

Pôvod názvu obce nie je jednoznačný. Niektoré historické pramene uvádzajú, že za názvom stoja starí Rimania, ktorí ju pomenovali Cassa, čo v latinčine znamená chyža – stan. Iné zdroje tvrdia, že v slove cassa je nepopierateľný slovanský koreň slova.

O osídlení už v čase lužickej kultúry (700 – 400 pred našim letopočtom) svedčia pohrebiská z tohto obdobia. Významnými boli nálezy strieborných a medených keltských a rímskych mincí v košeckej miestnej časti Nozdrovice.

Bývalé kráľovské mestečko je dnes modernou obcou s približne 2600 obyvateľmi s kompletnou infraštruktúrou a ideálnou polohou v industriálnej oblasti so strojárskou tradíciou.

Podľa starostu Radomíra Brtáňa je Košeca vyhľadávaným miestom na život, nových obyvateľov priťahuje podľa neho najmä pokojné prostredie, blízkosť Trenčína, Považskej Bystrice či Dubnice nad Váhom a s nimi spojené pracovné príležitosti, no i napojenie na diaľnicu v neďalekej Ilave. Na zvyšovaní počtu obyvateľov sa podpisuje najmä migrácia.

Systém odpadového hospodárstva je jedným z najlepších na Slovensku


Za jeden z najväčších úspechov 12-ročného pôsobenia vo funkcii starostu obce Košeca považuje Radomír Brtáň pokrok v odpadovom hospodárstve. Poplatky za zber komunálneho odpadu v Košeci patria medzi najnižšie na Slovensku.

"Odpadové hospodárstvo a obec Košeca je celkom známa kombinácia. Od roku 2009 sme dostali niekoľko ocenení. Či už to bol Zlatý mravec alebo vyznamenanie v súťaži 3Z. Úplne sme zmenili a prekopali systém odpadového hospodárstva v obci, ktorý bol neudržateľný. Aj keď má svoje muchy, v súčasnosti je jedným z najlepších systémov," skonštatoval starosta s tým, že poplatky sú menej ako 20 eur ročne na osobu, napriek tomu pokryjú všetky náklady a obec z iných rozpočtových kapitol nedopláca na odpadové hospodárstvo.



Pri zmene legislatívy v roku 2016 nastavila Košeca v spolupráci Marekom Kurincom z Dubnickej environmentálnej skupiny nový systém odpadového hospodárstva. "Sme vlastnou zberovou spoločnosťou, obec má zmluvu so zástupcom združujúcim výrobcov. Zbierame si sami všetky zložky triedeného odpadu – plasty, biele a farebné sklo, papier, tetrapaky, kovy. Väčšinou máme zber formou vrecového systému, pri bytových domoch sú aj zvonové kontajnery. Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) nám za to platí. Komunálny odpad vyváža zmluvná spoločnosť na skládku v Dubnici nad Váhom," doplnil Brtáň.

Na snímke nádoby na triedený odpad na chodbe obecného úradu v Košeci 17. marca 2018.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Už v roku 2008 obecné zastupiteľstvo v Košeci vo všeobecne záväznom nariadení stanovilo rozdielne poplatky pre obyvateľov, ktorí triedili, resp. netriedili odpad. Obyvatelia, ktorí odpad separujú, majú poplatky až o polovicu nižšie. V minulom roku sa podľa starostu dostali v Košeci v separovaní odpadu nad úroveň 50 percent z celkového množstva vyprodukovaného odpadu v obci.

"To je hranica, ktorú sa Slovenská republika zaviazala splniť do roku 2020. Odpadové hospodárstvo vnímam ako jednu z nosných tém. Nielen preto, že sa tam točia veľké peniaze, ale najmä kvôli životnému prostrediu. Ak to teraz nebudeme robiť kvalitne, tak naše deti a ďalšie generácie to budú mať len a len ťažšie," zdôraznil starosta.

O stavebné pozemky je záujem, obec čaká na nový územný plán


Rok 2017 bol pre obec Košeca v Ilavskom okrese rokom, kedy sa za posledné obdobie preinvestovalo najviac peňazí do infraštruktúry. Pre TASR to povedal starosta Košece Radomír Brtáň.

Najväčšou investíciou bola pred dvomi rokmi výstavba vodovodu a kanalizácie, tá však bola v pôsobnosti vodárenskej spoločnosti. „Obec vo svojej investorskej pôsobnosti minulý rok urobila tri veľké investičné akcie. Cestu na Železničnej ulici, ktorá bola naozaj v zlom stave. Je tam nová cesta, chodník, zábradlie a je to taká výkladná skriňa v súčasnosti. Ďalšia cesta vznikla v miestnej časti Nozdrovice a treťou investíciou bola výstavba mostu pri športovom areáli. Zároveň vznikol aj prístup do lokality určenej na výstavbu rodinných domov,“ uviedol starosta.

Na snímke rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Košeci 17. marca 2018.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Poloha Košece neďaleko väčších miest a výborný prístup urobili z obce vyhľadávané miesto na život pre nových obyvateľov. Každoročne vydá úrad niekoľko stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí na rodinné domy. Obec má aj vlastné pozemky, asi dvojhektárový kúpili od reštituentov ešte v roku 2008.

„Je to bývalá tehelňa. Žiaľ odvtedy sa lokalita žiadnym spôsobom neriešila, leží nám úhorom. Je tam potenciál pre priemysel i pre bývanie. Všetko závisí od toho, ako dopadne v súčasnosti pripravovaný územný plán obce, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta v tomto roku. Starý územný plán je platný ešte z roku 1995. Obec teda momentálne pozemky na individuálnu výstavbu neponúka, no je tu niekoľko investorov a developerov, ktorí ponúkajú miesta na výstavbu v lokalitách, ktoré sú na to určené,“ doplnil Brtáň.

Pracovné možnosti v neďalekých väčších mestách Trenčín, Dubnica nad Váhom či Považská Bystrica dopĺňa v Košeci tradičný výrobca farieb – spoločnosť Slovlak, ktorá je najväčším zamestnávateľom v obci. Nezamestnanosť je tak podľa starostu minimálna. Ďalšími zamestnávateľmi sú základná škola s materskou školou, poľnohospodárske družstvo a niekoľko firiem a živnostníkov.

Historickým unikátom obce sú takmer 270-ročné slnečné hodiny


Unikátnou a v širokom okolí ojedinelou pamiatkou obce Košeca v Ilavskom okrese sú slnečné hodiny na starej zvonici. Vytvorili ich pravdepodobne v roku 1755. S ich obnovou a rekonštrukciou sa začalo v roku 2006, dokončili ju v roku 2011.

Na snímke stará zvonica so slnečnými hodinami v Košeci 17. marca 2018.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Podľa autora publikácie o Košeci Branislava Liptáka boli unikátne slnečné hodiny v minulosti súčasťou starého rímskokatolíckeho kostola, z ktorého ich spolu so zvonmi presunuli do starej zvonice – neskororenesančnej brány do starého cintorína. Dôvodom bola narušená statika kostola.

S rekonštrukciou hodín sa začalo v roku 2006, v prvej etape urobili umelecko-historický výskum a statický posudok. V druhej etape vymenili strešnú krytinu a v tretej v roku 2008 zakonzervovali pôvodnú omietku. Celkové náklady sa vyšplhali na 617.497 slovenských korún (takmer 20.500 eur), v roku 2011 hodiny dokončili aj s nátermi za ďalších 6684 eur.

Na snímke slnečné hodiny na starej zvonici v Košeci 17. marca 2018.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Prvý kostol v Košeci sa spomína v písomných materiáloch už v roku 1332. V roku 1635 podomlel rozliaty potok jeho základy a narušil statiku tak, že steny kostola museli podoprieť stĺpmi. Základný kameň nového kostola položili v roku 1799, dostavali ho až v roku 1830, ďalších 18 rokov trvalo jeho dokončenie a zariadenie. V obci je aj nový evanjelický kostol, ktorého stavbu inicioval duchovný evanjelickej cirkvi Ľubomír Marcina. Vysvätili ho v roku 1994.



Ďalšími sakrálnymi pamiatkami Košece sú kaplnka svätej Anny z roku 1750 a kaplnka svätej Barbory, ktorú počas stavby železničnej trate dali postaviť v roku 1883 taliansky míner Antonio Luketti a Ján Kútny.