Obišovce 21. apríla (TASR)- Na jednej strane im stúpa počet obyvateľov, na druhej ich trápi to, že nemajú vybudovaný obecný vodovod a kanalizáciu. Za ostatné tri roky sa podľa slov starostky obce Obišovce v okrese Košice-okolie Márie Baboľovej počet obyvateľov zvýšil zo 438 na 468.

"Aj napriek tomu, že sme veľmi členitá obec, s tým nižším počtom obyvateľov je veľmi ťažké získať finančné prostriedky na vybudovanie tejto infraštruktúry. Dalo by sa to vyriešiť, ale za možno výraznej podpory investora. Je to otázka financií, na čo obec nemá. Je to však nutné riešiť i z pohľadu životného prostredia. Na výzvy je ťažko reagovať, nakoľko nám na to nepostačuje rozpočet obce. Pri každej výzve je potrebná spoluúčasť obce," uviedla pre TASR Baboľová.



"Čo sa týka výziev, ktoré sú v ponuke, tak keďže sme malá obec, opäť sa vrátim k tomu, že je ťažké získať financie napríklad na rozšírenie kapacity materskej školy, nakoľko nie je až taký dopyt. Napriek tomu, že materská škola funguje, je plná trieda a máme tu deti aj z okolitých dedín. V súčasnosti máme v malotriedke 20 detí," priblížila Baboľová.

Počas jej doterajšieho pôsobenia sa im podarilo zrekonštruovať časť priestorov v sále kultúrneho domu, vynoviť strechu, ako i vybudovať vlastnú studňu pre účely kultúrneho domu, kde nemali zdroj pitnej vody. Do budúcna majú viaceré plány.

"Budova materskej školy je i sídlom obecného úradu. Je to prepojená budova, ktorá má vyše 40 rokov. Stavali ju naši predkovia, dá sa povedať, odborné ruky majstrov. Na tie pomery, ktoré boli a tie materiály, ktoré sa používali, musíme len konštatovať, že buďme radi, že ju máme. Zároveň jej musíme dať nový šat a hlavne odstrániť nedostatky, ktoré tu vznikajú, ako napríklad hydroizolácie, toto je naša vízia," priblížila starostka obce.

Na čiastočnú rekonštrukciu budovy už majú vydané stavebné povolenie. "Práce budú spočívať v odstránení pretrvávajúceho havarijného stavu, ktorý spočíva v sadaní stavby, teda jej časti, ktorá je postavená na násype a zriadení bezbariérového vstupu do budovy. Mali by sa realizovať počas letných prázdnin, aby sa to do otvorenia školského roka stihlo," dodala Baboľová.



V roku 2008 obec z vlastných prostriedkov zrekonštruovala Dom rozlúčky. O rok neskôr to bola prekládka železničnej zastávky do intravilánu obce a v roku 2010 v rámci programu rozvoja vidieka rekonštrukcia miestnych komunikácií.

Obec sa podľa starostky postupne omladzuje

Obec Obišovce leží na strategickom mieste neďaleko diaľnice, ktorá spája krajské mestá Prešov a Košice. Podľa starostky Márie Baboľovej to má svoje výhody.

"Za 20 minút sa sem vedia ľudia dostať autom z Prešova a Košíc, preto je v našej obci veľký počet mladých rodín. Prichádzajú sem a kupujú nehnuteľnosti. Stretávam sa s tým, že sa ma miestni pýtajú, kto je ten a ten človek, lebo ich ešte nepoznajú. Aj počet obyvateľov 468 svedčí o tom, že sa rozrastáme. Myslím si, že celá dedinka viac ožíva," uviedla pre TASR Baboľová.

Územný plán obce majú podľa jej slov momentálne nastavený tak, že nie je voľných veľa parciel – stavebných pozemkov. "Je to preto o predaji starých nehnuteľností, ktoré si ľudia buď rekonštruujú, alebo niektorí sčasti aj zbúrajú a postavia si nový dom. Je to však väčšinou o rekonštrukcii, lebo tie domy sú z 30. až 40. rokov," vysvetlila Baboľová.

Miestni, aj vďaka polohe obce, majú možnosť si ľahšie nájsť prácu v Košiciach a v Prešove. "Spádovo ako obec patríme do okresu Košice–okolie. Značná časť ľudí pracuje v Košiciach, ale nejaký pomer ľudí určite v minulosti i teraz pracuje v Prešove," skonštatovala Baboľová.



Čo ich teší, je podľa starostky nízka miera nezamestnanosti v obci. "Poviem to na príklade. Keď mi občan povie, pošli 'VPP-čkára', tak ja mu odpoviem, že nemám akého. U nás v obci je zopár nezamestnaných. Sú to ľudia, ktorí majú nejaké zdravotné problémy. Percentuálne možno by to bolo v čísle z počtu obyvateľov, dajme tomu dve percentá," dodala Baboľová.

Obec má i svoje významné osobnosti, čestných občanov obce – spisovateľa a bývalého evanjelického farára Ladislava Fričovského a slovenského paralympionika Martina Ludrovského, držiteľa zlatej medaily v stolnom tenise v súťaži družstiev z Londýna 2012.

"Pôsobia tu niekoľkí chovatelia včiel, ktorí okrem medu ponúkajú aj iné špeciality a produkty včiel," uzavrela Baboľová.

V miestnom kostole majú relikvie svätého Jána Pavla II. a pátra Pia

Dominantou obce Obišovce je klasicistický rímskokatolícky kostol zo 17. storočia, ktorý je významným pútnickým miestom Košického arcibiskupstva. V roku 2011 bol košickým arcibiskupom metropolitom Bernardom Boberom vyhlásený za diecézne sanktuárium.

"Naša farnosť je výnimočná práve v tom, že pravidelne sa tu konajú v prvé soboty v mesiaci Fatimské pobožnosti, ktoré spolu s celou diecézou organizujeme. Prvú októbrovú nedeľu už vyše 300 rokov slávime odpustovú slávnosť k ružencovej Panne Márii," uviedol pre TASR farár farnosti Obišovce Michal Harakaľ.

Foto: TASR/Maroš Černý

Terajší kostol je podľa neho tretím v poradí, ktorý je postavený na pútnickom mieste, ktoré nesie názov Putnok. "Traduje sa, že už od roku 1600 sa ľudia pravidelne schádzali na tomto mieste a vyprosovali si konkrétne milosti, ktoré potrebovali. Aj obraz, ktorý sa nachádza v tejto diecéznej svätyni – milostivý obraz Panny Márie, ktorú familiárne nazývame Obišovská Panna Mária, je tiež výnimočný práve v tom, že ľudia s takou väčšou úctou prichádzali na toto miesto a vyprosovali si konkrétne milosti a požehnania pre seba a svoje rodiny. Robili to hlavne v najpohnutejších časoch, či už to bolo počas reformácie, alebo všelijakých povstaní, či epidémií," vysvetlil Harakaľ.

Ako píše vo svojej monografii Pútnické miesto Obišovce Jozef Kmec, aj napriek tomu, že prvá konkrétna písomná zmienka o obišovskom kostole na hore je až z roku 1600, mohol tam stáť už v 13. storočí, teda už v období prvej písomnej zmienky o obci v roku 1289.

Foto: TASR/Maroš Černý

"Prvý obišovský kostolík, zachytený v prameňoch, bol počas nepokojov v 17. storočí zničený. Jeho pôvodnú polohu i rozmery by určite ozrejmil archeologický výskum. V krátkom súpise šarišských farností z roku 1733 je stručne zaznamenané, že blízko vtedajšieho, v poradí druhého v prameňoch doloženého obišovského kostola z roku 1662 boli ešte v tom čase dobre viditeľné ruiny iného kostola. Spomínané ruiny patrili skoršiemu obišovskému kostolíku," uvádza Kmec.

V kostole sa nachádzajú vzácne relikvie svätého Jána Pavla II. a svätého pátra Pia. "Uctievame si ich práve preto, lebo svätý otec, už teraz svätý otec Ján Pavol II., bol mariánskym ctiteľom. Jeho úcta k Matke Božej bola veľmi hlboká. My si tiež vyprosujeme od neho požehnanie," povedal Harakaľ.

Foto: TASR/Maroš Černý

Ako ďalej priblížil, zariadenie kostola je novšieho dáta, pochádza z obdobia okolo roku 1926, kedy prešiel rekonštrukciou. „Bol prerábaný, keďže je blízko železničnej trate, ktorá narušila jeho statiku, preto sa musel dať aj po statickej stránke do poriadku,“ doplnil Harakaľ.

Hrad nad obcou je prvým, ktorý bol kompletne archeologicky preskúmaný

Obišovský hrad, z ktorého sa dodnes zachovali už len ruiny, láka turistov. Dobrovoľníci ho už niekoľko rokov obnovujú.

Podľa starostky Obišoviec Márie Baboľovej zvyšky hradu na vyvýšenine Zámčisko sú z 13. storočia. "Bola to pevnosť, ktorú si dali postaviť drienovskí páni z rodu Abovcov. S myšlienkou obnovy hradu prišiel Martin Sárossy, ktorému sa spolu s dobrovoľníkmi podarilo odhaliť ruiny hradu a boli tam realizované aj archeologické práce a výskum," priblížila Baboľová.

Obec si od obnovenia ruín hradu sľubuje viac turistov. "Ich príliv je tu vidieť aj tým, že máme polohu zastávky vlakovej dopravy uprostred dediny. Ľudia sa stretávajú s turistami, ktorí vystúpia z vlaku a pýtajú na cestu vedúcu k hradu," doplnila starostka.

Foto: TASR/Maroš Černý

Podľa koordinátora obnovy Obišovského hradu Sárossyho, hrad patrí medzi najmenšie na Slovensku. "Zaujímavý je tým, že slúžil krátko a vďaka tomu sa zachoval v prapôvodnej podobe, ako vyzerali aj dnes veľké hrady. Je to vďaka tomu, že Obišovský hrad sa neprestaval, neprebudovával, nezažil ďalšie vývojové etapy na rozdiel trebárs od Spišského či Šarišského hradu," vysvetlil.

"Tento hrad má jedno prvenstvo, ide o prvý kompletne archeologicky preskúmaný hrad. Bolo to v šesťdesiatych rokoch, kedy ho historik a archeológ Belo Polla preskúmal, zdokumentoval. My sme mali v podstate ako keby taký prvý náhľad, ako asi mohol vyzerať. To bol prvý moment, ktorý rozhodol o tom, že sa chceme pustiť do jeho záchrany," skonštatoval Sárossy.

Od roku 2014, s prestávkou v roku 2016, na hrade pracovalo približne 12 nezamestnaných. Jeho obnovu podporilo Ministerstvo kultúry SR, ktoré projekt zaradilo do programu Obnova hradov so zapojením nezamestnaných.

Foto: TASR/Maroš Černý

"Vďaka tejto pomoci a s dobrovoľníkmi, keďže na hrade sme organizovali medzinárodné dobrovoľnícke tábory, sa podarilo vybudovať to, čo tam teraz je. Čo bolo ohrozené, sme zachránili, všetky pôvodne odkryté murivá sú zakonzervované a nadmurované ochrannou vrstvou, ktorá keď sa znehodnotí, nezničí sa jeho historická hodnota, ale opätovne sa môže obnoviť, čiže hrad ostáva v podobe zrúcaniny," vysvetlil Sárossy.

"Tento rok pokračujeme už len dobrovoľnícky v spolupráci s obcou Obišovce. Začiatkom augusta organizujeme štvrtý ročník medzinárodného dobrovoľníckeho tábora. Už teraz máme prihlásených ľudí z Talianska, Nemecka, Francúzska a ďalších krajín, takže sa tešíme na dobrovoľníkov," dodal Sárossy.