Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Regióny

Dominantou obce Pruské sú majestátne Vršatské bradlá

Obec Pruské v Ilavskom okrese leží na pravom brehu Váhu, od okresného mesta je vzdialená len asi štyri kilometre. Na snímke pohľad na obec Pruské a Vršatecké bralo (v pozadí). Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy sa Pruské spomína ako terra Pruska.

Pruské 21. júna (TASR) – Pruské v Ilavskom okrese leží na pravom brehu Váhu, od okresného mesta je vzdialené asi štyri kilometre. Zo severu je chránené Bielymi Karpatmi, panoráme obce dominujú majestátne Vršatské bradlá nad Vršatským Podhradím. Súčasťou Pruského sú miestne časti Podvažie, Savčina a Dužavy. Väčšinu chotára tvorí úrodná pôda Ilavskej kotliny s bohatými vodnými zdrojmi.

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244, kedy sa Pruské spomína ako terra Pruska. Dokument zaregistrovaný v Diplomatickom archíve však nehovorí nič o založení obce. "Nakoľko tento, ako aj iné dokumenty, spomínajúce okolité obce, prezrádzajú nám dosť vysoký stupeň hospodárskeho, sociálneho a právneho vývoja už v 13. storočí, môžeme predpokladať, že obec bola založená v storočiach predchádzajúcich. Keď koncom 18. storočia zrúcali starý kostol, v hlavnom oltári našli kameň, do ktorého bolo vyryté, že kostol bol stavaný v roku 1221. Z toho vyplýva, že už vtedy obec jestvovala," uvádza sa v historických dokumentoch o obci.

Fotogaléria z obce Pruské:


Stredné Považie sa kolonizovalo v časoch starého Slovenska osadníkmi pochádzajúcimi zo Sliezska a severnejších krajov pripadajúcich až do Pruska. Takto obec dostala názov po svojich najstarších obyvateľoch. Neskôr sa spomína ako Presca, Possessio seu villa Pruschene, Prwska, Pryska či Prwsk. V roku 1905 bol názov obce pomaďarčený na Poroszka a v úradnom styku sa udržal až do roku 1918.

Dnes je Pruské modernou strediskovou obcou s takmer 2200 obyvateľmi, skoro kompletnou infraštruktúrou, podnikateľským zázemím, minimálnou nezamestnanosťou a bohatým kultúrnym, spoločenským a športovým životom.

Za 12 rokov "pritieklo" do obce z eurofondov takmer 7,5 milióna eur

Obec Pruské v Ilavskom okrese dostala z eurofondov na projekty za posledných 12 rokov takmer 7,5 milióna eur. Najviac z nich – asi 1,5 milióna išlo na komplexnú rekonštrukciu základnej školy, ďalších takmer 700.000 eur na rekonštrukciu zdravotného strediska.

Na snímke starosta obce Pruské Viliam Cíbik
Foto: TASR/Radovan Stoklasa
"Starostom som tretie volebné obdobie. Keď sme prišli v tejto zostave na úrad, obec mala vodovod, plyn a časť chodníkov. Veľký vnútorný dlh malo Pruské na školskej a dopravnej infraštruktúre, zdravotnom stredisku. V podstate všetky budovy postavili niekoľko desiatok rokov dozadu a počas dlhých rokov do nich neinvestovali žiadne podstatnejšie prostriedky. Z predvstupových fondov sme zrekonštruovali kultúrny dom, ktorý bol v podstate na spadnutie. Dnes je z neho moderné komunitné centrum," priblížil starosta Pruského Viliam Cíbik. Ako dodal, z eurofondov kompletne zrekonštruovali centrálnu časť obce, kde vznikla pešia zóna, pribudli autobusové zastávky, turistické informačné centrum. Ďalšie financie išli do množstva menších projektov, ktoré pomohli dotvoriť infraštruktúru obce. V najbližších rokoch čaká Pruské podľa Cíbika skoncipovanie a schválenie nového územného plánu obce, ktorý jej dá ucelenú víziu na 15 až 20 rokov. Je reálne, že do troch rokov sa v obci začne budovať kanalizácia, radi by dokončili obnovu objektu telovýchovnej jednoty a rekonštrukciu obecného úradu. "Čaká nás celá škála aktivít – ďalšia rekonštrukcia zdravotného strediska, budovanie cyklotrás, dobudovanie siete chodníkov, schválili nám aj dotáciu na verejnú zeleň, takže na jar bude obec oveľa zelenšia," doplnil starosta.

K najväčším zamestnávateľom v obci patrí prosperujúce poľnohospodárske družstvo a spoločnosť Mikon zaoberajúca sa výrobou komponentov pre automobilový priemysel. Vďaka nim i ďalším subjektom je v Pruskom pomerne solídna zamestnanosť. "Vážim si každého investora, ktorý príde do obce a dá prácu našim ľuďom. Každá zamestnaná osoba znamená mínus jeden problémový človek," zdôraznil Cíbik.

V obci je podľa starostu na solídnej úrovni kultúrno-spoločenský a športový život. Zásluhu na tom majú divadelný súbor Hugo, ženský spevokol i deti z materskej školy. Z množstva kultúrnych aktivít majú už vyše 40-ročnú tradíciu Dni regionálnej kultúry – Gavlovičovo Pruské. Športu v obci vládnu hokejky. Florbalistky Pruského sú majsterky Slovenska a vicemajsterky sveta, tamojších hokejbalistov zdobia dva tituly amatérskych majstrov Slovenska. Počas minulotýždňových majstrovstiev Slovenska mládeže "zaplavilo" obec asi 400 mladých hokejbalistov, v kategórii 12-ročných zostal majstrovský titul v Pruskom. Aktívny je futbalový, stolnotenisový, bedmintonový i turistický oddiel. Veľký podiel na organizovaní spoločenského a športového života má tamojší dobrovoľný hasičský zbor.

Obec boduje v súťaži Dedina roka, má Oskara bez bariér i Zlatý erb

Takmer 12-ročná práca súčasného vedenia obce Pruské v Ilavskom okrese premenila klasickú socialistickú dedinu na modernú obec vymykajúcu sa z rámca dedinského stereotypu. Podľa starostu Viliama Cíbika sa za viac ako desaťročie vypracovalo Pruské z provinčnej dedinky na príjemné moderné "mestečko".

Málo vídaný rozmach obce neušiel pozornosti rôznych organizácií a počas troch volebných období získalo Pruské prestížne slovenské i medzinárodné ocenenia. "Z tých najvýznamnejších to bolo druhé miesto v súťaži Dedina roka, ktoré sme získali pred tromi rokmi. Vlani sme boli v tejto súťaži tretí, predtým rovnako tretí. Raz sme dostali mimoriadnu cenu a v roku 2005 ocenenie ako najlepšie hospodáriaca obec Slovenska," priblížil Cíbik.

Pruské je rovnako držiteľom ceny Oskar bez bariér, ktorú udeľuje Združenie miest a obcí Slovenska pre obce odstraňujúce duševné i fyzické bariéry. "Z medzinárodných ocenení nás teší stredoeurópska cena ako Kultúrna obec v rámci štátov V 4 či tretie miesto v medzinárodnej súťaži za rozvoj miestnej demokracie," doplnil starosta.

Obec sa pýši aj ďalšími prestížnymi oceneniami. Za podporu mimoškolských aktivít a pozitívny prístup k práci s deťmi a mládežou dostalo Pruské cenu Mosty, Únia miest a obcí Slovenska spoločne s občianskym združením eSlovensko ocenili webovú stránku obce Zlatým erbom. Za dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie a rozvoj environmentalistiky sa Pruské hrdí aj Cenou ministra životného prostredia SR, cenu Informácie bez bariér udelili obci za uľahčenie prístupu k informáciám zdravotne postihnutým a sociálne znevýhodneným skupinám.

Františkánska krypta je miestom posledného odpočinku Hugolína Gavloviča

Na snímke Peter Pecuš z tamojšieho obecného úradu ukazuje v kláštornej krypte, kde je pochovaný najznámejší dejateľ z Pruského, barokový spisovateľ Hugolín Martin Gavlovič.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Najvýznamnejšou historickou pamiatkou obce Pruské v Ilavskom okrese je františkánsky kláštor s kostolom a dvomi vzácnymi organmi, ktoré patria medzi najstaršie na Slovensku. História kláštora je úzko spojená s Hugolínom Martinom Gavlovičom. Ten strávil v Pruskom vyše 40 rokov a práve tam vzniklo aj jeho najznámejšie dielo Valaská škola mravúv stodola.

"V obci máme dva kostoly. Jeden je františkánsky, ktorý postavil v prvej polovici 17. storočia vtedajší majiteľ Vršatského panstva Juraj Jakšič. Druhý je neskorobarokový s prvkami rokoka. Staval sa v rokoch 1770 až 1780 a s jeho výstavbou pomohla rodina Koningsegovcov, ktorá bola v tom čase majiteľom panstva," priblížil Peter Pecuš z tamojšieho obecného úradu.

Pruské sa podľa neho môže pochváliť tromi vzácnymi organmi. Dva sú vo františkánskom kostole, tretí v barokovom. Najvzácnejším je nefunkčný organ, ktorý patrí medzi najstaršie v strednej Európe a vyrobili ho približne v rokoch výstavby kostola. Druhý pochádza z roku 1670, vyrobil ho Izák Roglmayer a v súčasnosti je funkčný. Tretí organ s 22 mutáciami je vo farskom kostole a vyrobili ho v roku 1777 bratia Pažickí z Rajca.

Jedným zo skvostov františkánskeho komplexu je kláštorná krypta, pochovaný v nej je najznámejší dejateľ z Pruského, barokový spisovateľ Hugolín Martin Gavlovič. "Gavlovič sa narodil v roku 1712 v Poľsku, ako ročný žil v Trstenej. V dospelosti vstúpil do františkánskeho rádu, pôsobil v Žiline, Beckove, neskôr ho preložili do Pruského, kde pôsobil 43 rokov i preto, že sa tu liečil na tuberkulózu. Popíjal žinčicu a liečil sa bylinkami. V Pruskom aj zomrel," doplnil Pecuš. V krypte je spolu s Gavlovičom pochovaný aj majiteľ Vršatského panstva Juraj Jakušič. Ten sa zaslúžil o výstavbu františkánskeho komplexu a rekatolizáciu celého regiónu.

Súčasťou komplexu je pôvodne františkánsky kláštor. Po roku 1950 po barbarskej noci, kedy komunistický režim násilne zrušil všetky rehole, prevzal objekt štát a zriadil tam domov dôchodcov, neskôr ústav pre mentálne postihnutých občanov. V súčasnosti je tam Centrum sociálnej starostlivosti Lúč v pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré poskytuje domov 55 klientom.