Švábovce 8. decembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Švábovce pri Poprade pochádza z 29. decembra 1268. Tento rok si teda jej obyvatelia pripomínajú 750. výročie vzniku, pričom počas prípravy monografie sa tento rok zistilo, že táto podtatranská dedinka je o desať rokov staršia, než pôvodne predpokladali. Ján Endrödi v monografii uvádza, že listinou, v ktorej sa prvýkrát spomína názov obce, ostrihomský arcibiskup Filip sprostredkoval a potvrdil dohodu uzavretú medzi spišským prepoštom Mutimírom a farármi z viacerých spišských miest a obcí.

„Samotná listina sa týka vyslovene cirkevno-právnych záležitostí a obsahuje riešenia sporu medzi spišským prepoštom a farármi. V dnešnom pohľade je však cenná aj pre všeobecné dejiny Spiša, pre viaceré v nej uvedené lokality je to prvá písomná zmienka,“ vysvetľuje Endrödi. Pre dejiny Šváboviec je tu podľa neho podstatné, že ich historici nachádzajú v privilegovanom spoločenstve farárov, ktoré si v tom období vymohlo voči spišskému prepoštovi zvláštne postavenie a výsady.



„Naša obec patrila v stredoveku medzi významnejšie, pretože bola začlenená do kráľovského majetku. Bolo tu centrum vzdelávania, evanjelická i katolícka škola a chodili do nich aj deti z okolitých obcí,“ dodáva starosta Šváboviec Ján Mlynár. Neskôr získala dedinka na význame vďaka ťažbe mangánovej rudy, jej ložiská vo Švábovciach i susedných Kišovciach sa ťažili pravdepodobne od 20. rokov 19. storočia. „Ťažba bola dlhé roky nepatrná, po vyčerpaní povrchových dobývateľných partií prikročili vtedajší majitelia baní k podzemnej ťažbe. Väčší hospodársky význam zaznamenala ťažba až od začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914, keď bol dovoz kvalitnejších rúd obmedzený,“ uvádza v monografii Zuzana Kollárová z popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove.

V bani sa ťažilo až do roku 1973, kedy ju definitívne zastavili a závod sa začal prispôsobovať strojárenskej výrobe. “Z baníkov sa stali strojári a odvtedy je tam fabrika na výrobu atypických oceľových konštrukcií, ktorá funguje dodnes a zamestnáva desiatky ľudí,“ doplnil Mlynár. V súčasnosti banskú históriu Šváboviec pripomína už len zachovaný vstup do bane v spomínanej fabrike a obecná časť, ktorá sa volá Baňa, v minulosti ju postavili práve pre tam pracujúcich baníkov.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

V súčasnosti žije v obci Švábovce približne 1550 ľudí, čo je oproti obdobiu pred 25 rokmi takmer dvojnásobok. „V roku 1994, keď som nastúpil do úradu ako starosta, tu žilo zhruba 850 obyvateľov, takže je to rapídny nárast. Je to vďaka individuálnej bytovej výstavbe vo viacerých lokalitách a počet našich občanov každoročne rastie. Blízkosť Popradu a výhľad na Tatry je určite našou výhodou a stúpajú aj ceny pozemkov, ktorých je momentálne nedostatok, pretože záujem o výstavbu rodinných domov u nás je veľmi veľký,“ dodal Mlynár.

V obci chcú v najbližšom období dokončiť dva projekty z eurofondov

V podtatranskej obci Švábovce majú toho istého starostu už od roku 1994. Ján Mlynár tento rok vo voľbách obhájil svoj post už po siedmy raz, na nadchádzajúce štyri roky má niekoľko priorít. „Pustili sme sa do dvoch európskych projektov, prvým je vybudovanie odborných učební v našej škole a druhým prívodné potrubie pitnej vody do rómskej osady,“ konkretizoval Mlynár.

V prípade spomínaných učební samospráve schválili dotáciu vo výške 150.000 eur. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie, ktoré podľa starostu celý proces predlžuje. „Ten zákon o verejnom obstarávaní sa zmenil a zjednodušil, ale podmienky, ktoré musíme splniť ako žiadateľ, sú veľmi komplikované,“ konštatoval Mlynár. Zatiaľ teda nie je jasné, kedy sa s realizáciou učební začne.

V prípade druhého projektu získala obec približne 160.000 eur, nové potrubie by malo byť hotové v marci budúceho roka. „Uvidíme ale, či sa nám to podarí stihnúť, problémom je opäť verejné obstarávanie. Nové potrubie, ktoré bude takmer kilometer dlhé, by malo pitnou vodou zásobovať približne 300 ľudí, budú tam dva výdajné stojany. Jeho dĺžka je spôsobená tým, že časť katastra sa nachádza v lokalite Natura 2000, takže ho nemôžeme ťahať z bane, ale musíme ho viesť z centra obce, čím sa predĺži o niekoľko desiatok metrov,“ vysvetľuje starosta. V súčasnosti majú miestni Rómovia vodu len zo studne.

Onedlho obec pristúpi aj k zatepleniu a zmene vykurovacieho systému v požiarnej zbrojnici. Vďaka dotácii z rezortu vnútra vo výške 30.000 eur by tak od jari mali mať miestni dobrovoľní hasiči vytvorené lepšie zázemie. Ďalšou prioritou samosprávy je individuálna bytová výstavba v lokalite zvanej Sad. „Tam by malo na ploche asi dva hektáre vyrásť do 30 domčekov. Pozemky už máme vykúpené a máme aj zmluvy o budúcich zmluvách, ale ešte sa potrápime s majetkovoprávnym vyrovnaním a výstavbou inžinierskych sietí,“ doplnil Mlynár.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Okrem toho je ďalšou z jeho priorít revitalizácia obecnej časti Baňa, ktorá bola vybudovaná ešte v 50. rokoch minulého storočia. Cesty, chodníky, verejné priestranstvá i parkoviská sú tam podľa neho v zlom stave a je potrebné pristúpiť k ich obnove. V tomto prípade už má obec pripravený projekt a bude čakať na schválenie dotácie z európskych fondov. „Rozpočet je tam na úrovni asi pol milióna eur, počkáme do roku 2020, či nám schvália príspevok, ak nie, tak to zafinancujeme aj z vlastných zdrojov alebo z úveru. Tých ľudí už nemôžeme ďalej naťahovať, chceme to tam dať do poriadku, aby mali podmienky na život rovnaký, ako aj ostatní obyvatelia Šváboviec,“ zdôraznil Mlynár.

Dodal, že obec sa za posledné roky zbavila všetkých dlhov a darí sa jej hospodáriť v rozpočte na úrovni približne 1,2 milióna eur s prebytkom.

Kostol Krista kráľa stojí v obci približne 750 rokov

Švábovce 8. decembra (TASR) – Kostol Krista kráľa v podtatranskej obci Švábovce stojí približne 750 rokov. Pôvodne bol zasvätený svätému Filipovi a Jakubovi a je datovaný do prvej polovice 13. storočia. Marián Soják v obecnej monografii uvádza, že ide o jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom, ktorá bola prvýkrát prestavaná v 14. storočí.

„Škoda, že sa dosiaľ v interiéri i exteriéri tejto ranogotickej sakrálnej stavby s neskororománskymi prvkami nerealizoval archeologický výskum, či aspoň georadarový prieskum,“ konštatuje Soják. Dodal, že v roku 2008 sa pri južných obvodových múroch tejto sakrálnej stavby zaregistrovali výkopy, obhliadkou sa zistilo rozšírené základové murivo južnej lode a svätyne, na ktoré postavili užšie nadzákladové murivo. "Zároveň došlo k poškodeniu prikostolného cintorína, o čom svedčia početné zvyšky ľudských kostí na haldách z vykopaných rýh,“ vysvetľuje Soják. Historik Ján Endrödi ho dopĺňa, že bez dôkladného výskumu je nateraz otázne, aká bola podoba prvej sakrálnej stavby v Švábovciach, či nemala staršieho dreveného predchodcu, alebo najprv isté provizórium. Problémom pre presné a vecné zaradenie tejto národnej kultúrnej pamiatky z časového i dielenského rámca je aj strohosť štýlotvorných prvkov.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Z pôvodnej architektonickej výzdoby sa zachovali tri portály. Celý interiér pokrývajú historické maľby – fresky zo 14. storočia, pričom najstaršie sa nachádzajú v presbytériu. Začiatkom 30-tych rokov minulého storočia ich zreštauroval Peter Július Kern. „V kostole sa nachádzali tri zvony, po prvej svetovej vojne bol odobratý jeden z nich, ktorý sa použil na muníciu a ostali len dva. Aby sa mohla v tomto období dokončiť obnova kostola, tak predali hlavný oltár sv. Jakuba do Košíc,“ doplnila miestna kostolníčka Gabriela Rušinová. Okrem iného bolo potrebné urobiť podporné múry, pretože celá stavba klesala kvôli ťažbe v baniach pod obcou. Momentálne je kostol zastabilizovaný a o jeho spevnenie sa pričinili aj baníci, ktorí v minulom storočí vo Švábovciach pracovali.

Posledná úprava interiéru kostola prebehla v roku 1988. Starosta Šváboviec Ján Mlynár potvrdil, že kostol by si po toľkých rokoch zaslúžil jednak výskum, ale i kompletnú obnovu. Ide však podľa neho o veľkú investíciu, na ktorú budú musieť nájsť peniaze.

Výroba kyslej kapusty má v rodinnom podniku 25-ročnú tradíciu

Výroba kyslej kapusty má v obci Švábovce pod Tatrami štvrťstoročnú tradíciu. Jeden z majiteľov prevádzky Peter Čaky pre TASR uviedol, že s pestovaním a následne aj prípravou tejto tradičnej slovenskej pochúťky začal jeho otec a teraz v nej pokračuje on so svojimi dvoma bratmi.

"My sa snažíme väčšinou pestovať dobrovodskú kapustu, je to stará československá odroda, trošku horšie sa pestuje, ale kvalita je lepšia a má niečo do seba. Snažíme sa optimalizovať výrobu, aby sa z toho dalo vyžiť. Do budúcna je naším cieľom vylepšiť hlavne pestovanie kapusty a zamerať sa na ekologické pestovanie, bez postrekov," ozrejmil Čaky s tým, že zatiaľ sa o to pokúša sám. V tomto smere mu chýba pomoc zo strany štátu, či už investičná, alebo formou výskumu. "Toto je budúcnosť, pretože dlhodobo udržateľné pestovanie a poľnohospodárstvo je základ ďalšieho života, aby sme sa netrávili potravinami," zdôraznil Čaky.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Ročne vo švábovskej spoločnosti vyrobia necelých 200 ton kapusty. V súčasnosti hospodária na ôsmich hektároch, pričom začínali na necelom hektári. Výroba v podniku je podľa jedného z majiteľov stabilizovaná.

"Väčšinu nášho predaja tvorí maloobchod, ale dovážame kapustu aj do obchodov v Poprade, v Spišskej Novej Vsi a okolí, ale aj do reštaurácií tu v regióne, ktoré majú záujem o lokálne výrobky. Máme odberateľov napríklad aj zo Svidníka či Banskej Bystrice. Ľudia sa zaujímajú o lokálne potraviny, je väčší záujem, aký bol v minulosti, čo sa týka reštaurácií, tam to záleží od majiteľa, či má záujem o výrobky z regiónu," dodal Čaky, ktorý sa s bratmi snaží zachovať tradíciu rodinného podniku, pretože ich to baví a kapustu majú radi. "Doma všetci povinne jeme kapustu," dodal s úsmevom.