Žirany 2. septembra (TASR) – Podzoborský región je známy svojimi bohatými folklórnymi tradíciami. Niektorých hudobných skladateľov zaujali natoľko, že ich chodili zbierať priamo do dedín, aby ich neskôr zapracovali do svojich diel. Viaceré obce niekdajšej Nitrianskej župy navštívili na začiatku 20. storočia aj známi maďarskí skladatelia Béla Bartók (1881-1945) a Zoltán Kodály (1882-1967).

Veľmi radi chodievali aj do Žirian, ktoré v rokoch 1906 až 1914 navštívili osemkrát. Boli ubytovaní na fare, ktorá ešte stále existuje. "V našej obci zozbierali 154 ľudových piesní. Chodievali aj do okolia, no do Žirian sa vracali najradšej," uviedol starosta obce Jozef Zsebi.



Bartók i Kodály boli podľa jeho slov vášniví zberatelia ľudových piesní. Obyvatelia Žirian im spievali na dvore fary, mnohých navštívili aj priamo v ich domoch, aby si ich spev zaznamenali na gramofón považovaný v tom čase za veľkú technickú novinku. Podľa pamätníkov si Žiranci "veľkomožných pánov" obľúbili a spievali im s veľkým nadšením.

Mnohé z piesní, ktoré si obaja skladatelia v Žiranoch zaznamenali, sa neskôr stali súčasťou ich hudobných diel. "Mimoriadne známa pieseň A jó lovas katonának z Kodályovej opery Hary János, ktorú skomponoval v roku 1925, je práve zo Žirian. Tunajší gajdoš József Elgyütt kedysi tvrdil, že tento verbunk zaspieval Kodályovi práve on," povedal Zsebi.

Žiranci nezabudli na hudobných skladateľov, ktorí spropagovali ich ľudovú kultúru vo svete. Pamätná tabuľa s menom Bélu Bartóka visí vo vestibule obecného úradu. Okrem toho by ich mená mali už čoskoro niesť aj verejné priestranstvá v obci. "Ľudia sú pyšní, že pred viac ako sto rokmi našu obec navštívili títo dvaja hudobní skladatelia. V súčasnosti pripravujeme viaceré názvy ulíc a verejných priestranstiev v obci. Jedna z ulíc bude určite niesť meno Zoltána Kodálya. Pri cintoríne máme park, v ktorom voľakedy bola škola a ten sa zase bude volať Park Bélu Bartóka," vysvetlil Zsebi.

Dejiny obce boli poznamenané mnohými dramatickými udalosťami

Úrodné údolie pod vrchom Žibrica osídlili ľudia už pred mnohými stáročiami. Priamo na jeho úpätí založili osadu Sire, ktorá dnes nesie meno Žirany. Vďaka súpisu majetku benediktínskeho Opátstva svätého Hypolita na Zobore je známe, že obec existovala už v časoch panovania uhorského kráľa Kolomana. Počas jeho vlády bola v roku 1113 spísaná známa Zoborská listina, kde sa prvýkrát písomne uvádzajú medzi majetkami opátstva aj Žirany.

V roku 2013 tak Žiranci oslavovali 900. výročie prvej písomnej zmienky o svojej obci. „Dnes máme 1380 obyvateľov, a tak ako v minulosti, aj dnes sú Žirany národnostne zmiešané. Žije tu približne 50 percent ľudí maďarskej a 50 percent slovenskej národnosti,“ uviedol starosta Žirian Jozef Zsebi.

Podľa historikov boli dejiny Žirian poznamenané mnohými dramatickými udalosťami, ktoré mali pre obyvateľov obce často tragické následky. V jednej listine sa napríklad spomínajú spolu s neďalekými Kolíňanmi ako terra desolata, teda ako územie, ktoré bolo celkom zničené.

V roku 1360 sa Žirany stávajú poddanskou obcou Nitrianskeho biskupstva. Obec sa v tomto období preslávila pestovaním hrozna a výrobou kvalitného vína, ktoré sa dodávalo až do ostrihomskej kapituly. Na začiatku 15. storočia sa Žirany stávajú známymi vďaka produkcii prvotriedneho vápna.

Rozkvet obce neskôr pribrzdili rôzne vojnové udalosti, nevyhýbali sa jej však ani epidémie a hladomor. Žirany neobišli pri svojom drancovaní turecké vojská a neskôr ani kuruckí povstalci. V 18. storočí trápia obyvateľov neďalekej Nitry a okolitých obcí v rátane Žirian epidémie moru a cholery. „A aby tých pohrôm nebolo dosť, obec v roku 1847 postihol veľký hladomor, pretože v tom roku bola veľmi slabá úroda. Až v poslednej chvíli ľuďom pomohol nitriansky biskup, ktorý im nechal otvoriť svoje sýpky,“ povedal Zsebi.

Zo všetkých tragických udalostí, ktoré Žirany postretli, sa obec dokázala pozviechať. V záznamoch z roku 1851 sa píše, že má 790 obyvateľov a obec disponuje pozemkami priemernej bonity, má vlastné lesy a vinohrady. „Zaujímavá je aj štatistika obyvateľstva z roku 1881. Uvádza, že v Žiranoch žije 774 obyvateľov, z ktorých 751 je katolíkov a 23 izraelitov. Pestré je aj národnostné rozdelenie, 720 bolo Maďarov, 26 Slovákov, 23 Židov a jeden občan bol nemeckej národnosti,“ skonštatoval Zsebi.

Ako doplnil, Žirany boli vždy poľnohospodárskou obcou a tento charakter si zachovali až dodnes. „Treba však spomenúť, že v roku 1958 tu otvorili kameňolom, vďaka ktorému sa Žirany stali okrem poľnohospodárskej obce aj takým menším priemyselným centrom,“ dodal Zsebi.

Obecné parky poskytujú priestor na relax aj na športové vyžitie

Zahrať si tenis, hádzanú, zacvičiť si na fitnes strojoch, alebo si odpočinúť uprostred zelene umožňujú obyvateľom Žirian dva veľké parky, ktoré obec buduje už niekoľko rokov. "Zatiaľ čo Horný park je určený skôr na relax a oddych, Dolný park predovšetkým na aktívny pohyb. Slúži aj ako centrum voľného času a zároveň ako športovo-kultúrny komplex," uviedol starosta Žirian Jozef Zsebi.

Horný park leží medzi cintorínom a kostolom. Jeho rozloha nie je veľká, no podľa starostu aj tak poskytuje veľmi dobré podmienky na odpočinok a príjemný pobyt v prírode. "Využívajú ho hlavne mamičky s malými deťmi z blízkeho okolia, pretože sme tu pred časom vybudovali šmykľavku, hojdačky a pieskovisko. Už čoskoro bude niesť meno významného hudobného skladateľa, ktorý v rokoch 1906 až 1914 zbieral v Žiranoch ľudové piesne. Bude sa volať Park Bélu Bartóka," povedal Zsebi.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Dolný park sa rozkladá na ploche jeden a pol hektára. Obec ho dala do užívania v roku 2000, no stále ho buduje a zdokonaľuje. Vďaka vybudovanému pódiu môže slúžiť aj na kultúrne účely, využíva sa však hlavne na šport. "Vybudovali sme tu tenisové kurty, hádzanárske ihrisko, basketbalové ihrisko a funguje tu aj dopravné ihrisko. Okrem toho sme tu v tomto roku umiestnili sedem fitnes strojov," skonštatoval starosta.

Ako zdôraznil, obec so svojimi plánmi zameranými na rozvoj parku nekončí. "Momentálne sa tu už začalo s výstavbou nového športoviska, ktoré bude mať iný účel počas zimných mrazov a iný počas letných horúčav. Chceme tu vybudovať klzisko, ktoré bude, samozrejme, fungovať v zime. V lete zas do tohto priestoru plánujeme navoziť piesok, vďaka čomu tu vznikne ihrisko na plážový volejbal," vysvetlil Zsebi.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Na Žibrici by v budúcnosti mohla vyrásť nová turistická rozhľadňa

Kultúrne pamiatky, no predovšetkým malebnú prírodu môžu obdivovať turisti, ktorí navštívia obec Žirany v Nitrianskom okrese. V dedine sa nachádzajú viaceré sakrálne pamiatky, ale i pamätníky a Ľudový dom. Najviac možností však turistom poskytuje okolitá príroda a množstvo značených chodníkov, ktoré ich zavedú na Žibricu vypínajúcu sa nad obcou, prípadne na Zobor, Tribeč, Gýmeš či do susedných dedín.

Hlavnou dominantou Žirian je kostol svätého Mikuláša, ktorý zaujme predovšetkým svojím monumentálnym vzhľadom. Vznikol na mieste pôvodného barokového kostola postaveného v roku 1772. Ten však už bol na začiatku 20. storočia pre vzmáhajúcu sa obec primalý. Pretože mal aj narušenú statiku, obyvatelia Žirian sa v roku 1938 rozhodli, že ho zbúrajú. „Zaujímavé na celom príbehu je to, že nový veľký kostol sa im podarilo postaviť za jediný rok. Každú nedeľu sa naň organizovala zbierka. Medzi veriacimi panovala zdravá rivalita a doslova súťažili v tom, kto poskytne viac peňazí. Plány kostola vypracoval stavebný inžinier Anton Luif a samotnú stavbu realizovala firma Jána Tomascheka. Kostol vysvätil nitriansky biskup Karol Kmeťko 10. septembra 1939,“ uviedol starosta Žirian Jozef Zsebi.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

V obci sa okrem toho nachádzajú aj ďalšie menšie kultúrne pamiatky. Okrem kaplniek a sôch svätcov je tu aj Pamätník nádeje. Slávnostne ho neďaleko kostola odhalili v roku 1994, aby symbolizoval vzájomné spolužitie všetkých ľudí bez rozdielu národnosti či vierovyznania. V roku 2008 bol v Žiranoch postavený aj Pamätný stĺp, ktorý pripomína pôsobenie zberateľa ľudových piesní Eugena Szíjjárta. Pamätná tabuľa vo vestibule obecného úradu je zasa venovaná hudobnému skladateľovi Bélovi Bartókovi, ktorý bol takisto očarený ľudovými piesňami, ktoré v Žiranoch zbieral.

Turisti sa okrem toho môžu s históriou a tradíciami obce zoznámiť aj v Ľudovom dome. „V 70. rokoch bol vytvorený v bývalej budove miestneho národného výboru. Potom sa však zanedbal a celý objekt sa musel zbúrať. Neskôr sme od jedného nášho občana odkúpil starý dom. Sme mu veľmi vďační, že nám ho odpredal za symbolickú sumu. Zrekonštruovali sme ho a v roku 2013 sme ho slávnostne otvorili ako nový Ľudový dom, po maďarsky tájház. Nachádzajú sa v ňom ľudové kroje, rôzne tradičné predmety a staré fotky,“ vysvetlil starosta.

Obec chce na prilákanie návštevníkov využiť aj prírodu, ktorá ju obklopuje. Na vrchole kopca Žibrica plánuje v spolupráci s ďalšími obcami i partnermi v Maďarsku vybudovať novú turistickú atrakciu. „Žibrica je vyššia ako neďaleký Zobor, no nie je z nej dobrý výhľad, pretože je zalesnená. Preto sme tento rok v rámci programu Interreg slovensko-maďarská spolupráca podali projekt, vďaka ktorému by sme chceli na Žibrici postaviť 17-metrovú vyhliadkovú vežu. Bola by tri metre nad korunami stromov, takže by sa nemusela ničiť príroda, nič by sa nevypilovalo a bol by tam krásny výhľad na krajinu,“ povedal Zsebi.

Ako však doplnil, realizáciu zámeru môže ohroziť skutočnosť, že pozemok pod budúcou rozhľadňou patrí urbariátu z neďalekých Mechceníc. „Vlastníkom je Pozemkové spoločenstvo urbárnikov a oni zatiaľ nedali súhlas na prenájom. Ale veríme, že v priebehu schvaľovania projektu sa nám tento problém podarí vyriešiť,“ dodal starosta.

Obec má takmer nulovú zadlženosť, investuje z ušetrených peňazí

Obec Žirany hospodári s ročným rozpočtom približne 600.000 eur a vďaka premyslenému hospodáreniu má v súčasnosti prakticky nulové zadlženie. Ako zdôraznil starosta Jozef Zsebi, všetky potrebné investície je schopná zrealizovať z rozpočtového prebytku, ktorý dosahuje každý rok.

Jediným úverom, ktorý si obec pred tromi rokmi vzala, bola pôžička zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu 16 nájomných bytov. „Tento dlh však v podstate splácajú obyvatelia týchto bytov prostredníctvom nájomného, takže v rozpočte sa nám to prakticky neprejavuje,“ vysvetlil starosta.

Aj bez úverov sa v Žiranoch podarilo zrealizovať viacero investícií. Kompletne bola napríklad zrekonštruovaná základná škola s materskou školou, ktorá slúži 70 deťom a podľa Zsebiho je dnes pýchou obce. Ďalšie investície smerujú napríklad do rozširovania vybavenia Dolného parku, v ktorom tento rok pribudlo sedem fitnes strojov. V súčasnosti tu už prebiehajú práce na výstavbe nového športoviska, ktoré bude v zime slúžiť ako klzisko a v lete ako ihrisko na plážový volejbal.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Ďalšie investície pôjdu na obnovu komunikácií, na ktorých by sa nemali robiť iba lokálne opravy výtlkov, ale plošná rekonštrukcia. „Cesty potrebujú opravu a preto na ne chceme dať nový asfaltový koberec. Naplánované máme minimálne dve ulice, ktoré nebudeme opravovať z európskych fondov, ale z ušetrených peňazí,“ povedal Zsebi.

Obec má v súčasnosti vybudované takmer všetky inžinierske siete. Chýba jej už iba kanalizácia. Jej výstavbu však zo svojho rozpočtu zaplatiť nedokáže. „Viac ako 15 rokov sa trápime s dokončením celoobecnej kanalizácie. Je to projekt, ktorý má hodnotu skoro dva milióny eur, a to z vlastných prostriedkov nevieme vyfinancovať. Každoročne sa uchádzame o zdroje z Environmentálneho fondu a z ministerstva životného prostredia, no už piaty rok sme neúspešní. Dôvody, žiaľ, nepoznáme. Ale verím, že časom sa nám podarí vyriešiť aj tento problém,“ dodal Zsebi.