Plaveč 15. augusta (TASR) – Na obnove hradu Plaveč v okrese Stará Ľubovňa, pracuje počas leta desiatka ľudí. Tých v rámci projektu financovaného z Európskeho sociálneho fondu zamestnáva obec Plaveč. „Z nášho pohľadu je to veľmi vďačný hrad na obnovu, je ľahko dostupný, je tu blízko zdroj elektrickej energie, dokonca sme tu našli aj studňu, to znamená, že má všetko to, čo mnohé iné hrady na ťažko dostupných miestach nemajú,“ konštatoval koordinátor projektu obnovy hradu Plaveč Martin Sárossy.

Hrad Plaveč, ktorý bol postavený v závere 13. storočia, bol strážnym hradom Uhorského kráľovstva ešte v jeho začiatkoch, dnes je z neho zrúcanina, ktorá aj napriek svojmu nestabilnému stavu láka mnoho turistov. „Hrad bol z časti prestavaný a získaval črty kaštieľneho sídla, a práve tou prestavbou bol veľmi poškodený, bola narušená jeho statika. Tento zásah môžeme sledovať predovšetkým na poslednej zachovanej veži. Neskôr stačil len jeden požiar, hradné murivo už nebolo také pevné a hrad začal veľmi rýchlo degradovať,“ priblížil Sárossy.



Jeden z posledných

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Hrad Plaveč bol jeden z posledných väčších hradov na Slovensku, na ktorom neboli zrealizované žiadne záchranné práce. Aj to bol dôvod, prečo bol zapojený do celoslovenského Projektu obnovy hradov.

„Bol zarastený, zasypaný sutinou, torzá hradu boli a aj sú stále nebezpečné, hrozí uvoľnenie kameňov. Prácam predchádzal archeologický výskum, ktorý umožní odstránenie sutiny, tak aby sme odkryli poškodené murivo. V súčasnosti sme vo fáze skúmania architektúry historikmi a po ňom by mala nasledovať konzervácia,“ opísal aktuálny stav Sárossy. Na hrade si momentálne účastníci projektu trénujú jednoduché murárske práce, pripravujú materiál a hneď ako budú k dispozícii podklady na návrh obnovy hradu, začne sa realizovať prvá etapa, ktorou je obnova najväčšej zachovanej steny.

„Opravovaná časť je najmladšia časť, materiály sme vytriedili, našli sme tu napr. keramiku z 19. storočia, sú tu tiež opracované prvky kameňov, kovové tiahla, podkova. Sú to nálezy, ktoré nemajú veľkú históriu, čo je z časového hľadiska pre nás pozitívne, pretože vieme, že nie sme na historicky cenných vrstvách a môžeme sa pustiť do konzervácie,“ upozornil. Na obnove hradu pracuje desať ľudí po dobu šiestich mesiacov, s prácami začali v júni. Jednou z hlavných činností bude doplnenie muriva a zakonzervovanie obrovskej kaverny, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná stena, je však na nej vidieť fázy obnovy a stavby hradu. „Máme tu najstaršiu časť, ktorá je charakteristická obrovskými plochými pieskovcovými kameňmi a pod ňou sa paradoxne nachádza novšia časť, v ktorej chýba vzorka kameňa, je tu použitý menší kameň, nie je tu zachované riadkovanie. My ideme vlastne opravovať opravu, ktorá bola realizovaná v 16. prípadne 17. storočí,“ dodáva Sárossy.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

Ďalšou etapou je prístavba juhozápadnej veže, na ktorej vidieť, ako sa stavitelia v minulosti pomýlili a chýbalo im asi desať centimetrov muriva, ktorý doladili do stratena, aby stena vyzerala jednoliato.

„Našou úlohou je túto, na juh orientovanú časť steny zakonzervovať, to znamená prešpárovať existujúce murivo, čím sa spevní a na jeho základe potom postupne dopĺňať po statickom zabezpečení a ukotvení stenu tak, aby nehrozilo, že kameň spadne a ohrozí návštevníkov,“ zdôraznil Sárossy. Podľa neho je však dôležité, aby sa v oprave a údržbe hradu pokračovalo, rovnako ako aj v trojročnom Projekte obnovy hradov, ktorý onedlho končí. „Aby to tu opäť nezarástlo a nespustlo a napokon aj nespadlo. V takom prípade by to neboli efektívne vynaložené peniaze,“ uzavrel.