Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pamätník bol postavený v roku 1949 a stal sa celonárodným symbolom pamiatky obetí nacistickej ideológie s cieľom varovať budúce generácie.
Autor TASR
Banská Bystrica 31. augusta (TASR) – Centrum Slovenského národného povstania (SNP), mesto Banská Bystrica, v posledných rokoch venuje zvýšenú pozornosť pietnym miestam. Tak je tomu aj v tomto roku, keď obnovuje národnú kultúrnu pamiatku - Pamätník obetiam fašizmu v mestskej časti Kremnička.
"Teší ma, že v roku 75. výročia SNP a 70. výročia odhalenia pamätníka v Kremničke sa nám podarilo zrealizovať prvú etapu obnovy areálu pamätníka a upraviť okolitú zeleň. Pamätník ako miestna dominanta opätovne vynikol a priblížil sa k pôvodnému zámeru jeho autora," konštatoval primátor Ján Nosko.
Pamätník bol postavený v roku 1949 a stal sa celonárodným symbolom pamiatky obetí nacistickej ideológie s cieľom varovať budúce generácie. Pripomína masové vyvražďovanie vojakov, mnohých mužov, žien a detí koncom druhej svetovej vojny. Zároveň je to posledné dielo Dušana Samuela Jurkoviča, architekta európskeho významu. V roku 1963 bol pamätník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Podľa Dominiky Mojžišovej, hovorkyne banskobystrického primátora, samospráva pred dvoma rokmi prehodnotila stav pamiatky a dala vypracovať zámer obnovy, o ktorej komunikovala s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici. Katedra záhradnej a krajinnej architektúry Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vypracovala projekt.
"Ministerstvo vnútra na obnovu pamätníka a revitalizáciu zelene poskytlo 38.400 eur a 6000 eur použilo mesto z vlastných finančných prostriedkov," pripomenula Mojžišová.
Mesto obnovu zameralo na elimináciu machov, lišajníkov a brečtanu na múroch, vyčistilo kovové korózne časti vstupnej brány, vyrovnalo či doplnilo chýbajúce časti hraničných múrikov hrobov a zafixovalo prasknutú kamennú platňu. Zároveň vymenilo písmená, osadené pôvodne plánované kríže a pribudli aj biele riečne kamene na miesto masových hrobov.
"Do konca tohto roka plánujeme dokončenie revitalizácie zelene a osadenie novej informačnej tabule so zoznamom obetí masových popráv. V ďalších etapách je potrebné vypracovať urbanisticko-krajinársku štúdiu. Tá má vymedziť rozsah pietneho územia, pričleniť vojenský zákop a miesto popráv a zabezpečiť ochranu pamätníka," zdôraznila Mojžišová.
"Teší ma, že v roku 75. výročia SNP a 70. výročia odhalenia pamätníka v Kremničke sa nám podarilo zrealizovať prvú etapu obnovy areálu pamätníka a upraviť okolitú zeleň. Pamätník ako miestna dominanta opätovne vynikol a priblížil sa k pôvodnému zámeru jeho autora," konštatoval primátor Ján Nosko.
Pamätník bol postavený v roku 1949 a stal sa celonárodným symbolom pamiatky obetí nacistickej ideológie s cieľom varovať budúce generácie. Pripomína masové vyvražďovanie vojakov, mnohých mužov, žien a detí koncom druhej svetovej vojny. Zároveň je to posledné dielo Dušana Samuela Jurkoviča, architekta európskeho významu. V roku 1963 bol pamätník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Podľa Dominiky Mojžišovej, hovorkyne banskobystrického primátora, samospráva pred dvoma rokmi prehodnotila stav pamiatky a dala vypracovať zámer obnovy, o ktorej komunikovala s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici. Katedra záhradnej a krajinnej architektúry Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vypracovala projekt.
"Ministerstvo vnútra na obnovu pamätníka a revitalizáciu zelene poskytlo 38.400 eur a 6000 eur použilo mesto z vlastných finančných prostriedkov," pripomenula Mojžišová.
Mesto obnovu zameralo na elimináciu machov, lišajníkov a brečtanu na múroch, vyčistilo kovové korózne časti vstupnej brány, vyrovnalo či doplnilo chýbajúce časti hraničných múrikov hrobov a zafixovalo prasknutú kamennú platňu. Zároveň vymenilo písmená, osadené pôvodne plánované kríže a pribudli aj biele riečne kamene na miesto masových hrobov.
"Do konca tohto roka plánujeme dokončenie revitalizácie zelene a osadenie novej informačnej tabule so zoznamom obetí masových popráv. V ďalších etapách je potrebné vypracovať urbanisticko-krajinársku štúdiu. Tá má vymedziť rozsah pietneho územia, pričleniť vojenský zákop a miesto popráv a zabezpečiť ochranu pamätníka," zdôraznila Mojžišová.
