Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sokol červenonohý je na Slovensku kriticky ohrozený druh. Kým v rokoch 1995 – 2000 tu hniezdilo ešte 50 až 70 párov, v roku 2012 nezaznamenali ani jedno úspešné hniezdenie.
Autor TASR
Tvrdošovce 12. marca (TASR) - V havranej kolónii v Tvrdošovciach v okrese Nových Zámkov už po štvrtý rok pomáhajú odborníci z Občianskeho združenia Ochrany dravcov na Slovensku havranom tým, že im prinášajú materiál na stavbu – konáriky a odrezky. Veria, že aj vďaka tomu bude hniezd viac a do krajiny vráti vzácny sokol červenonohý. Uviedol pre TASR ochranár dravcov Roman Slobodník.
„Pomaly sa prebúdzajúca jar má veľký vplyv na živočíšnu ríšu. Prvé druhy si začínajú stavať hniezda a zháňajú na ne potrebný materiál, patria medzi ne i havrany. Tie neskôr využívajú na hniezdenie kriticky ohrozené sokoly červenonohé, momentálne zimujúce v subsaharskej Afrike. Vlastné hniezda si nestavajú a sú tak odkázané na pomoc druhých,“ vysvetlil Slobodník s tým, že preto im prinášajú materiál na stavbu. Podľa jeho slov tento spôsob podpory hniezdenia havranov sa v Maďarsku ukázal ako veľmi efektívny, pretože vďaka dostatku hniezdneho materiálu neboli slabšie jedince vytláčané alebo okrádané o svoje hniezda. „Kolónia v Tvrdošovciach rastie aj vďaka nášmu pričineniu. V minulom roku sme tu narátali 229 hniezd a približne 450 havranov. Voľné hniezda s obľubou obsadzujú myšiarky ušaté, sokoly myšiare a veríme, že tento rok opäť priletia i sokoly červenonohé,“ povedal. Dodal, že pred rokom sa tu vyskytovali dve samičky, nenašli však samca a hniezdenie tak nebolo potvrdené.
Podľa jeho slov sokol červenonohý je na Slovensku kriticky ohrozený druh. Kým v rokoch 1995 – 2000 tu hniezdilo ešte 50 až 70 párov, v roku 2012 nezaznamenali ani jedno úspešné hniezdenie. V roku 2015 to bol iba jeden pár. Sokoly využívajú hniezda strák, havranov či vrán, ktoré začínajú so starostlivosťou o mladé skôr. „V projekte Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa zameriavame na viaceré opatrenia tak, aby sme vzácneho sokola na Slovensku udržali. Pre podporu hniezdenia sme inštalovali búdky a vyčistili ich, zabezpečili sme legislatívnu ochranu straky, havrana a vrany ako prirodzených staviteľov hniezd v kľúčových častiach Chránených vtáčích území,“ priblížil ochranár. Vylepšili tiež hniezdne biotopy výsadbou pôvodnej drevinovej vegetácie (duby, javory, jasene, vŕby, topole, moruše) a kontrolovali, či sa stromy ujali. „Radíme aj užívateľom pozemkov v oblasti aplikovania prírode blízkeho poľnohospodárstva. Prílet najväčšieho fešáka medzi dravcami očakávame koncom apríla a začiatkom mája,“ uzatvoril Slobodník.
„Pomaly sa prebúdzajúca jar má veľký vplyv na živočíšnu ríšu. Prvé druhy si začínajú stavať hniezda a zháňajú na ne potrebný materiál, patria medzi ne i havrany. Tie neskôr využívajú na hniezdenie kriticky ohrozené sokoly červenonohé, momentálne zimujúce v subsaharskej Afrike. Vlastné hniezda si nestavajú a sú tak odkázané na pomoc druhých,“ vysvetlil Slobodník s tým, že preto im prinášajú materiál na stavbu. Podľa jeho slov tento spôsob podpory hniezdenia havranov sa v Maďarsku ukázal ako veľmi efektívny, pretože vďaka dostatku hniezdneho materiálu neboli slabšie jedince vytláčané alebo okrádané o svoje hniezda. „Kolónia v Tvrdošovciach rastie aj vďaka nášmu pričineniu. V minulom roku sme tu narátali 229 hniezd a približne 450 havranov. Voľné hniezda s obľubou obsadzujú myšiarky ušaté, sokoly myšiare a veríme, že tento rok opäť priletia i sokoly červenonohé,“ povedal. Dodal, že pred rokom sa tu vyskytovali dve samičky, nenašli však samca a hniezdenie tak nebolo potvrdené.
Podľa jeho slov sokol červenonohý je na Slovensku kriticky ohrozený druh. Kým v rokoch 1995 – 2000 tu hniezdilo ešte 50 až 70 párov, v roku 2012 nezaznamenali ani jedno úspešné hniezdenie. V roku 2015 to bol iba jeden pár. Sokoly využívajú hniezda strák, havranov či vrán, ktoré začínajú so starostlivosťou o mladé skôr. „V projekte Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline sa zameriavame na viaceré opatrenia tak, aby sme vzácneho sokola na Slovensku udržali. Pre podporu hniezdenia sme inštalovali búdky a vyčistili ich, zabezpečili sme legislatívnu ochranu straky, havrana a vrany ako prirodzených staviteľov hniezd v kľúčových častiach Chránených vtáčích území,“ priblížil ochranár. Vylepšili tiež hniezdne biotopy výsadbou pôvodnej drevinovej vegetácie (duby, javory, jasene, vŕby, topole, moruše) a kontrolovali, či sa stromy ujali. „Radíme aj užívateľom pozemkov v oblasti aplikovania prírode blízkeho poľnohospodárstva. Prílet najväčšieho fešáka medzi dravcami očakávame koncom apríla a začiatkom mája,“ uzatvoril Slobodník.
