Kežmarok 17. decembra (TASR) – Ochranári sa snažia zlepšiť hniezdne možnosti v chránenom vtáčom území Levočské vrchy. „Pred tromi rokmi sme s Vojenskými lesmi a majetkami, o. z. Kežmarok prerokovali možnosti pomoci spevavcom na území bývalého vojenského výcvikového priestoru Javorina, ktorý je súčasťou chránenej oblasti. Vojenské lesy pristúpili k výrobe a vyvesovaniu vtáčích búdok, takzvaných ,sýkorníkov', v uplynulých dvoch rokoch ich na tomto území nainštalovali 350. Počas tohtoročnej hniezdnej sezóny sme odkontrolovali hniezdenie a obsadenosť 30 búdok,“ uviedol riaditeľ Správy Pieninského národného parku (PIENAP-u) Vladimír Kĺč.

Prvé hniezdenie vzhľadom na chladné jarné počasie podľa neho nedopadlo uspokojivo. Väčšina búdok nebola obsadená, v štyroch ochranári našli uhynuté mláďatá a dve boli obsadené čmeliakmi. Pri druhej, neskoršej kontrole tých istých búdok už boli zistenia pozitívnejšie, 23 z nich obsadili sýkorky bielolíce, v štyroch boli sýkorky belasé, v jednej sýkorka uhliarka a dve neboli obsadené. „Predpokladáme, že kontrolovaná vzorka odráža stav hniezdenia aj v ostatných častiach územia, čo poukazuje na veľmi dobrý výsledok obsadenosti týchto búdok. Okrem ,sýkorníkov' bolo na území nainštalovaných 150 tzv. polobúdok pre hniezdiče ako mucháre, trasochvosty, žltochvosty a ďalšie druhy. Tunajšie sovy si tu tiež v novej hniezdnej sezóne nájdu bývanie v počte 50 polobúdok. S vedením odštepného závodu sme už diskutovali aj o zlepšení úkrytových možností pre netopiere,“ objasnil Kĺč.

Správa PIENAP-u a niekoľko členov Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS/BirdLife Slovensko tam v minulosti rozmiestnili aj niekoľko desiatok hniezdnych podložiek pre vodnáre potočné, ktoré sú pravidelne monitorované. Ich obsadenosť je takmer 100-percentná.

„V dnešných hospodárskych lesoch, ktoré často nadobúdajú charakter plantáží na drevo, niet miesta pre staré stromy s vhodnými dutinami. Podobne je to aj v ovocných sadoch a záhradách, kde sú staré bútľavé stromy vysokokmenných odrôd zriedkavé. Z pasienkov a okolia vôd zmizli tzv. hlavové vŕby, ktoré pravidelným orezávaním vytvárali bútľavé ,hlavy'. Aj v mestách sú staré stromy odstraňované z rôznych dôvodov, skôr ako v nich dokáže vzniknúť hoci len malá dutinka,“ ozrejmil Kĺč problematiku hniezdenia vtákov. Práve vyvesovanie búdok je tak najčastejším spôsobom pomoci človeka vtákom a je známe z rôznych európskych krajín minimálne od 16. storočia. Doložené poznatky nie vždy svedčia o nezištnom úmysle ľudí pomáhať vtákom. „V tej dobe v búdkach odchované mláďatá slúžili ako vítaný zdroj potravy. Iné dôvody, prečo pomáhať vtákom v Európe, prichádzajú až s rozvojom ochranárstva v 19. storočí. Ľudia začali podporovať hlavne jedince živiace sa hmyzom. Teda podpora hniezdenia vznikala so zámerom, ktorý v súčasnosti nazývame biologickým bojom proti škodcom,“ upozornil na to riaditeľ Správy PIENAP-u.

Zároveň dodal, že búdky majú najväčšie využitie počas hniezdnej sezóny, teda na jar a v lete, keď spevavce potrebujú hniezdiť. Počas jednej sezóny búdku zvyčajne obsadí len jeden druh vtáctva. V jesennom a zimnom období však búdka nemusí byť prázdna a môže niektorým druhom slúžiť na nocovanie či úkryt pred zimou a predátormi. „Zavesením búdky sa práca vôbec nekončí. Je dobré, ak sa príbytky na hniezdenie aspoň raz za pár rokov skontrolujú, ideálne na jeseň po vyhniezdení vtáctva. Treba však pamätať na to, že búdky sú len dočasným riešením. Oveľa dôležitejšie je zachovať staré bútľavé stromy všade, kde je to aspoň trochu možné,“ skonštatoval na záver Kĺč.