Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre toto miesto sa rozhodli z viacerých dôvodov.
Autor TASR
Stakčín 24. apríla (TASR) – Ochranári v stredu vysadili v starom parku v obci Stakčín neďaleko Sniny štyri stromy, ktoré majú pripomínať 100. výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku. Pre toto miesto sa rozhodli z viacerých dôvodov.
„Jednak, že je v Stakčíne sídlo Správy Národného parku (NP) Poloniny. Zároveň je v parku potrebná ďalšia výsadba. Tá postupne nahradí staré stromy, ktoré budú odchádzať. Vnímame to aj ako miesto, kde by sa mohol návštevník Stakčína, ale aj ten, ktorý sa ide do národného parku zastaviť a pripomenúť si 100. výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku,“ informoval TASR riaditeľ Správy NP Poloniny Mário Perinaj.
Zasadili štyri rôzne stromy. „Boli to druhy, ktoré najviac reprezentujú dané územie, a to buk, jedľa, jelša a breza,“ vysvetlil. Správa NP Poloniny pripravuje aj ďalšie aktivity, ktoré budú pripomínať toto výročie. Perinaj spomenul napríklad tradičný deň otvorených dverí a ďalšie environmentálne akcie. História štátnej ochrany prírody sa začala písať 20. októbra 1919, keď československý minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár podpísal nariadenie pre vznik Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ktorého súčasťou boli aj tie prírodné.
Riaditeľ Správy NP Poloniny spomenul, že evidujú aj historické medzníky charakteristické konkrétne pre ich územie, v rámci ktorých sa lokálne s ochranou prírody začalo už oveľa skôr. „Pre naše územie asi najstaršou známou chránenou časťou je prvý chránený dubový lesík, v ktorom bolo zakázané rúbať drevo a spomína sa v urbári obce Stakčín v roku 1660. V roku 1728 boli v urbári obce Zboj vyčlenené chránené jedľové a bukové lesy pod Rjabou skalou so zákazom rúbania,“ vymenoval. Perinaj upozornil, že už v tomto období si ľudia uvedomovali, že v území sa nachádza niečo hodnotné.
Národný park Poloniny vzišiel v roku 1997 z Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, ktorá bola založená ešte v roku 1977. „Ešte skôr, a to v roku 1965 bola v území vyhlásená Národná prírodná rezervácia Stužica,“ spomenul. Tá bola zároveň zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
NP Poloniny s rozlohou približne 29.800 hektárov tvorí spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete. Príznačné sú preň okrem bukových pralesov, vrchol Kremenec či prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Medzi nepoznané a zároveň jedinečné tunajšie úkazy patria tiež pseudokrasové jaskyne, marmarošské diamanty či bohatá kvetena. Pýši sa unikátnou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia.
„Jednak, že je v Stakčíne sídlo Správy Národného parku (NP) Poloniny. Zároveň je v parku potrebná ďalšia výsadba. Tá postupne nahradí staré stromy, ktoré budú odchádzať. Vnímame to aj ako miesto, kde by sa mohol návštevník Stakčína, ale aj ten, ktorý sa ide do národného parku zastaviť a pripomenúť si 100. výročie štátnej ochrany prírody na Slovensku,“ informoval TASR riaditeľ Správy NP Poloniny Mário Perinaj.
Zasadili štyri rôzne stromy. „Boli to druhy, ktoré najviac reprezentujú dané územie, a to buk, jedľa, jelša a breza,“ vysvetlil. Správa NP Poloniny pripravuje aj ďalšie aktivity, ktoré budú pripomínať toto výročie. Perinaj spomenul napríklad tradičný deň otvorených dverí a ďalšie environmentálne akcie. História štátnej ochrany prírody sa začala písať 20. októbra 1919, keď československý minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár podpísal nariadenie pre vznik Vládneho komisariátu na ochranu pamiatok na Slovensku, ktorého súčasťou boli aj tie prírodné.
Riaditeľ Správy NP Poloniny spomenul, že evidujú aj historické medzníky charakteristické konkrétne pre ich územie, v rámci ktorých sa lokálne s ochranou prírody začalo už oveľa skôr. „Pre naše územie asi najstaršou známou chránenou časťou je prvý chránený dubový lesík, v ktorom bolo zakázané rúbať drevo a spomína sa v urbári obce Stakčín v roku 1660. V roku 1728 boli v urbári obce Zboj vyčlenené chránené jedľové a bukové lesy pod Rjabou skalou so zákazom rúbania,“ vymenoval. Perinaj upozornil, že už v tomto období si ľudia uvedomovali, že v území sa nachádza niečo hodnotné.
Národný park Poloniny vzišiel v roku 1997 z Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, ktorá bola založená ešte v roku 1977. „Ešte skôr, a to v roku 1965 bola v území vyhlásená Národná prírodná rezervácia Stužica,“ spomenul. Tá bola zároveň zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
NP Poloniny s rozlohou približne 29.800 hektárov tvorí spolu s priľahlým chráneným územím Poľska a Ukrajiny prvú trilaterálnu biosférickú rezerváciu na svete. Príznačné sú preň okrem bukových pralesov, vrchol Kremenec či prítomnosť zubra hrivnatého vo voľnej prírode. Medzi nepoznané a zároveň jedinečné tunajšie úkazy patria tiež pseudokrasové jaskyne, marmarošské diamanty či bohatá kvetena. Pýši sa unikátnou bohatou drevenou architektúrou, predovšetkým cerkvami zo 17. a 18. storočia.
