Dôvodom bolo vypaľovanie trávy.
Autor TASR
Zvolen 27. marca (TASR) – Pre vypaľovanie trávnatých porastov v okresoch Zvolen, Detva a Krupina vzniklo vlani 29 požiarov s celkovou škodou 340 eur. Nezranili a ani nezomreli pri nich žiadni ľudia. Informácie od Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Zvolene uvádza na svojej oficiálnej webstránke mesto Detva.
Hasiči upozorňujú, že s príchodom jarných dní sa každoročne v prírode vytvárajú podmienky pre zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov. „Ohrozenie rozširujú aj klimatické faktory ako sucho, vietor, stav vegetácie, množstvo vyschnutej hmoty, ale aj aktivity človeka,“ pripomínajú s tým, že k nim k nim patria aj turistika a fajčenie.
Podľa nich vypaľovanie trávy vplýva aj na všetky druhy živočíchov, ktoré žijú v týchto lokalitách. „Oheň a vysoká teplota zničia všetky vývinové štádiá hmyzu. Vajíčka na rastlinstve, húsenice ukryté v suchej vlaňajšej vegetácii alebo kukly uložené v zámotkoch na povrchu pôdy,“ zdôraznili. Doplnili tiež, že oheň postihuje aj obojživelníky a plazy. Umierajú aj mláďatá, dospelí jedinci a aj znášky vajíčok, ktoré sa vyvíjajú práve v kôpkach suchej trávy.
Ako ďalej podotkli, vypaľovanie trávy pôde neprospieva. „Ako prvá zhorí organická humusová frakcia, čím sa pôda ochudobní o značné množstvo minerálnych látok,“ uvádzajú hasiči a konštatujú, že po vypálení pozemku sa stáva pôda tiež citlivejšou. Súvisí to s mechanickým poškodením pre pohyb dobytka alebo mechanizmov po jej povrchu.
Hasiči upozorňujú, že s príchodom jarných dní sa každoročne v prírode vytvárajú podmienky pre zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov. „Ohrozenie rozširujú aj klimatické faktory ako sucho, vietor, stav vegetácie, množstvo vyschnutej hmoty, ale aj aktivity človeka,“ pripomínajú s tým, že k nim k nim patria aj turistika a fajčenie.
Podľa nich vypaľovanie trávy vplýva aj na všetky druhy živočíchov, ktoré žijú v týchto lokalitách. „Oheň a vysoká teplota zničia všetky vývinové štádiá hmyzu. Vajíčka na rastlinstve, húsenice ukryté v suchej vlaňajšej vegetácii alebo kukly uložené v zámotkoch na povrchu pôdy,“ zdôraznili. Doplnili tiež, že oheň postihuje aj obojživelníky a plazy. Umierajú aj mláďatá, dospelí jedinci a aj znášky vajíčok, ktoré sa vyvíjajú práve v kôpkach suchej trávy.
Ako ďalej podotkli, vypaľovanie trávy pôde neprospieva. „Ako prvá zhorí organická humusová frakcia, čím sa pôda ochudobní o značné množstvo minerálnych látok,“ uvádzajú hasiči a konštatujú, že po vypálení pozemku sa stáva pôda tiež citlivejšou. Súvisí to s mechanickým poškodením pre pohyb dobytka alebo mechanizmov po jej povrchu.